Nový život 6. kapitola, 1. časť • OurStories.cz ~ naše povídky

Ahojte! 6. kapča je na svete. Viac podrobností o tejto kapitole sú dole. Dúfam, že sa bude páčiť, nesii.

23.11.2010 (20:00) • nesii • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 935×

V predchádzajúcej kapitole ste čítali:

Nahla som sa k taške a vybrala krabičku liekov na spanie od psychoša. Mám predpísané len 2 tabletky, dokopy majú 500 ale ja som si rovno dala 4. To prespím aj 2 dni. Dala som si ich do úst a zapila vodou. Hlava sa mi začala točiť a pomaly som zaspávala.

Možno sa stretneme za chvíľu tam hore Tisha´ pomyslela som si a vpadla do vankúša.

6. kapitola

Nechcem do toho znova prepadnúť. Chcem byť už len slušné dievčatko, ktoré poslúcha rodičov a občas si povie názor. Moje chyby boli hrozné. A jediný, kto za všetko môže som JA! Už sa nemienim drogovať liekami ani fetovať či fajčiť, už s tým končím. Tento táborák ma má naučiť niečo nové, vliať mi do života nádej, povedať

,Všetko bude OK´

A ja dúfam, že bude. Od teraz sa budem snažiť byť dobrá k ľudom, ktorý ma milujú a ja ich tiež, už len z dôvodu, že som to sľúbila Tishe. Ale potrebujem pomoc! Nie je to ľahké, ale ja to dokážem. Som silná!

Zasa! Bolesť, ktorá sa prejavuje po použití väčšej dávky liekov je neznesiteľná, ale viem naspamäť, aké to je. Veď toľkokrát som zažila ten pocit, že to kľudne môžem napísať do knihy rekordov.

„Lily! Haló!” hlasy boli vzdialené ale jasno počuteľné. Ako keby ma niekto volal.

„Lily, toto mi nerob! Nenúť ma zavolať Lucasa, mala by si prúser, prosím Lily preber sa!"

Takže toto nie je sen! Toto je realita. Prúser nechcem mať, ale nechce sa mi stávať.

Bože, čo mám spraviť?

Radšej sa pokúsim zobudiť.

Pomaly som zamrkala očami a po súboji s nimi som ich otvorila. Pozrela som sa na ustarostenú Naomi, ako ma drží za plecia a pozerá sa na mňa. Rozmazávala sa mi pred očami a hlava bola ako vo víri.

„Lily! Čo ti je?” spýtala sa starostlivo.

„Naomi... zobrala som troška... viac liekov," odpovedala som jej. Mala som strašné sucho v ústach. Bolo to až neznesiteľné.

„Ježiš! Potrebuješ doktora. Čo keď sa ti niečo stane?" vravela celá popletená a hádzala rukami, ktoré len tak lietali vzduchom.

„Naomi, už som v poriadku, pomôž mi sadnúť si," povedala som a s pomocou Naomi si sadla. Hlava mi len tak padala do strán.

„Máš čistú vodu a kvapky do očí?" spýtala som sa jej zachrípnuto. Cítila som sa ako po opici.

„Tu máš vodu a na čo kvapky do očí?" spýtala sa prekvapene a podala mi vodu.

Doplazila som sa ku koncu stanu a otvorila ho. Hlavu som vystrčila zo stanu a hlavu položila na trávu. Odštuplovala som fľašu a celú si ju vyliala do tváre.

Chlad ma prebral do reality, ale stále som bola omámená. Potriasla som hlavou a zaliezla do stanu. Naomi mala vyvalené oči a výraz, ktorý ukazoval.

,Tebe šibe?´

„Tie kvapky," natiahla som ruky a Naomi stále omráčene mi podala kvapky. Nakvapkala som si ich do očí a zamrkala nimi. To by malo pomôcť aby si nikto nevšimol, že som nafetovaná.

„Naomi budem potrebovať tvoju pomoc, sama to nezvládnem," povedala som.

Ahojte! Je to strašne krátke a zasa len jej pocity. Ani sa mi to nepáči. Je to tak na rýchlo kapitola a tak to aj vyzerá. Sľubujem, že keď dokončím 2. časť 6. kapitoli, napíšem aj niečo o spolubívajúcich v tábore, myšlienky Lucasa, Naomi a rodiny Lucasa. 7. kapitola bude mať min. 1500 slov a to vám sľubujem. Vôbec nemám čas na písanie. Keby ste videli moje známky, nepovedali by ste, že som v jazykovke. Úplne som sa zhoršila o 50%. Takže 7. kapitola bude až o týždeň. Nesii.

7. kapitola

Autor: nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování