OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ochránim ťa 3. kapitola

08.11.2010 (17:00) • bobik • Povídky » Na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 608×

MADISON:

  Autom som sa viezla asi pätnásť minút a vtedy som zbadala obrysy kostola. Pridala som plyn. Keď som prišla, otvorila som staré dvere kostola. Strašidelne zavŕzgali, ale poddali sa mi. Vstúpila som do kostola a zbadala Gabriella sediaceho na oltári. Usmial sa a pokýval hlavou na znak pozdravu. Keď som okolo lavíc prechádzala k oltáru všetci sa stavali. Stavali sa postupne. Okolo ktorej lavice som prešla tá sa zdvihla. Prišla som až ku Gabriellovi ktorý ma pobozkal. To bol znak pre ostatných aby si sadli.

„Táto pôvabná žena, si rada užíva s ľuďmi,“ ozvalo sa z davu a ja som zdvihla hlavu. Bola to Leah. Vystúpila z lavice a pribehla ku mne. Nemá právo na dotyky od nášho vodcu,“ povedala a usmiala sa na mňa. Úsmev som jej opätovala.

,,Leah, stiahni sa! Sadni si, alebo opusti sálu,“ povedal Gabriell a pozrel sa na mňa.

,,Fajn! S touto ľudskou šľapkou tu už viac nebudem,“ povedala a vydala sa na odchod. Gabriella popadol zúrivý amok. Rozbehol sa za ňou a skočil jej na krk. Ani neviem ako sa to stalo, ale Leah nemala hlavu a Gabriell trhal jej hrudný kôš. Bolo mi z toho zle. Zabil ju pre to že ho urazila. Povedala niečo čo by malo uraziť mňa, ale v skutočnosti to povedala na Gabriella. Čiže v preklade: Si chudák čo sa ťahá zo špinou! Nakoniec sa Gabriell postavil a prišiel ku mne. Košeľu mal od krvi a v ruke nôž. Bol zlatý, aby si neublížil. Vedela som čo príde. Čakala som to. Pozrela som sa na Gabriella. Chytil ma za ruku a zdvihol ju. Druhou rukou zdvihol nôž. Prerazil mi žilu a moja krv vystrekla na oltár. Keď sa to stalo ostatní sa zdvihli a odišli. Toto bol obrad chyby, ako sa mu vravelo. Ak niekto porušil vlčie pravidlá, zarezali mu do žili nožom. Dosť na to aby ho oslabili, ale málo na to aby zomrel.

,,Nabudúce ťa budem musieť zabiť!“ uškrnul sa. Napľula som mu do tváre.

„Oslabil som ťa dosť na to aby som zatiaľ zničil toho Johna, alebo ako sa volá. Teda, vlastne ho zničia moji chlapci. Než tam prídeš bude mŕtvy,“ ten hajzel chce zabiť Johna. S posledných síl som mu vlepila facku. Začal sa smiať a nechal ma ležal pred oltárom. Ostala som ležať na zemi. Krv mi stále tiekla. V hlave sa mi premietal dnešní deň. Ako som sa privinula k Johnovi. Ako som mu prstami krúžila po hrudi. Ako mi opätoval bozky. Postavila som sa a roztrhla mikynu. Kus látky som si omotala okolo zápästia. Vybehla som von a nasadla do auta. Plnou rýchlosťou som vyrazila k môjmu domu. Vybehla som von z auta a rozrazila dvere môjho domu. Mike stál nad Johnom a dusil ho. John chrapčal a snažil sa Mika odtrhnúť. Dobehla som k nemu a hodila ho cez obývačku. Kľakla som si k Johnovi a ohmatala mu krk. V tepne mu krv pumpovala veľmi pomaly. V tom ma za vlasy zdrapila Mikova ruka a prehodila si ma cez plece. Ešte kopol do Johnových rebier a niesol ma reč. Z celej sily som mu vrazila lakťom do zátylku. Pustil ma a chytil sa za krk. Nečakala som ani sekundu a vyrazila proti nemu. Nestihol sa ani spamätať a ležal na zemi. Kľačala som na ňom a zarývala mu ruky do hrude. Jedným prudkým pohybom som mu zlomila všetky rebrá na ľavej strane. Potom  som ho chytila za krk a odtrhla mu hlavu. Rýchlo som ho chytila a vyniesla von. Tam som jeho telo spálila. Gabriellovi skôr či neskôr dôjde kde Mike je. Ale bez tela mu to potrvá dlhšie. Potom som sa rozbehla naspäť k Johnovi. Bol v bezvedomí, srdce mu skoro nebilo, a jeho dych na tom tiež nebol moc dobre. Prehodila som si ho cez plece a bežala do auta. Naložila som ho na zadné sedadlá a sadla si za volant. Išla som tak rýchlo ako ešte nikdy. Potrebovala som ho zachrániť. Potrebovala som ho. Je to môj život. Milujem ho a ak sa mu niečo stane, nikdy si to neodpustím. Pozrela som sa naňho v spätnom zrkadla. Bol v bezvedomí, počula som tlkot jeho srdca, ale bol taký slabý! Zastala som pred nemocnicou. Vbehla som dnu a dobehla k recepcií.

,,V aute mám polomŕtveho muža. Pošlite preňho niekoho!“ kričala som nepríčetne. Pribehli dvaja nabúchaný chlapi a ja som ich viedla k autu. Vybrali Johna z auta a niesli ho na operačnú sálu.

,,Vy ste rodina?“ spýtala sa ma recepčná.

,,Priateľka!“ usmiala som sa na ňu.

,,Tak poďte, ukážem vám kde si môžete sadnúť a počkať na lekára,“ vyiedla ma úzkou chodbou a zastavila pred dverami. Všade vo vzduchu sa tu vznášala smrť. Cítila som ju až v zadku.

,,Tu si sadnite. Operácia potrvá asi tri a pol hodiny. Potom vám lekár povie čo ďalej,“ povzbudzujúco sa na mňa usmievala.

,,Ďakujem! Za všetko. Omlúvam sa že som bola taká hysterická. Ale chápete ma, nie?“ usmiala som sa na ňu.

,,Samozrejme. No  ja teraz musím ísť!“ zdvihla sa a odišla. Ostala som tu sama. Sadla som si na lavičku, a premýšľala. Tak veľa sa toho za ten čas zmenilo. John ma miluje. Aj ja jeho. Je to moja druhá polovička. A teraz možno kvôli Gabriellovi umrie.

                                     O 4 hodiny

 Sekretárka vravela že operácia bude trvať tri a pol hodiny. Už je na sále štyri a nikto nevyšiel. V tom sa otvorili dvere a vyšla z nich atraktívna sestrička a starý lekár. Neustále sa venoval pohľadom sestričkinmu zadku a mňa si nevšimol.

„Pán doktor?“ spýtala som sa potichu.

„Oh!... Priateľka?“ spýtal sa a ja som prikývla.

„Pán Goody má zlomené štyri rebrá na pravej a osem na ľavej strane. Zlomenú ruku v lakti a otras mozgu. Potom pár väčších modrín. No tie vyzerajú vážnejšie než sú,“ usmieval sa, a opäť sa venoval sestričkinmu zadku.

,,Môžem ho vidieť?“ spýtala som sa nádejne. Odlepil pohľad od sestričkinho zadku a prikývol. Išla som po ňom, až som prišla k jeho izbe. Vyzeral hrozne. Kľakla som si k nemu a chytila ho za ruku. Keď som sa ho dotkla, otvoril oči. Usmiala som sa a pobozkala ho na čelo.

,,Madison?“ spýtal sa chrapľavo.

„Som tu. Neboj! Ako sa cítiš?“ spýtala som sa a stisla mu ruku.

,,Ako by ma prešiel kamión,“ zažartoval.

,,A to už ťa nejaký prešiel? Keď vieš aké to je,“  vrátila som mu jeho vtip a znova ho pobozkala. Tentoraz však na pery. Chutil skvele. Ešte lepšie než dnes ráno v posteli. Usmiala som a odlepila sa od neho.

„Ešte som neskončila!“ zaprotestoval a pokúsil sa ma stiahnuť späť.

„Teraz nie! Povedz mi čo sa stalo,“ vyzvala som si a sadla si na stoličku.

,,Keď si odišla niekto zaklopal. Myslel som si, že si niečo zabudla a vrátila si sa. Ale stál tam Mike. Ani som nestačil mrknúť a vykopol mi nôž z ruky. Na krku som mal stále prívesok a pokúsil som sa ho ním odplašiť. Prišiel však bližšie a za koženú šnúrku mi ho strhol. Odkopol ma na koniec obývačky a pribehol ku mňe. Začal ma škrtiť a pritisol ma k stene. Pokúšal som sa ho odsotiť! Márne! Potom som videl len teba a upadol do temnoty. Zobudil som sa až tu. Ďakujem! Zase si mi zachránila život!“ usmial sa.  

,,Rada ti ho zachránim kedykoľvek,“ povedala som mu.

„Vieš, no naši niesu doma. A tak som  si myslel či sa k nám na tie tri mesiace nenasťahuješ?“  spýtal sa a bol nádherne nervózny.

„Nie! Ale ty sa presťahuješ ku mne. Potrebujem ťa mať pod dohľadom. A navyše, u mňa sú lepšie podmienky na bitku,“ povedala som a opäť ho pobozkala.

„Fajn! To beriem!“

„A kde sú tvoji rodičia?“

,,Išli na tri mesiace k staršiemu bratovi do Paríža.“

,,Mali by ste ísť,“ do dverí strčila hlavu recepčná.

„Samozrejme. Zajtra som späť!“ usmiala som sa a odišla.

Nasadla som do auta a vydala sa domov. Cestu som si vychutnávala a spievala si z rádiom. Keď som ale prišla pre dom, čakalo ma nemilé prekvapenie. Stál tam Gabriell a mračil sa na mňa.

Autor: bobik (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ochránim ťa 3. kapitola: