OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ochránim ťa 4. kapitola

12.11.2010 (19:00) • bobik • Povídky » Na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 558×

MADISON:

„Zabila si ho!“ skríkol Gabriell až ma myklo.

„Ohrozoval ma!“

,,To nieje pravda. Len sa snažil zabiť Johna. A ty si ho zabila. Ako sa vôbec môžeš ťahať s človekom!“ kričal. Videla som že je na tom zle. Mike je mŕtvy a on nemá nástupcu. Napadlo mi že som to možno s Mikovým zabitím prehnala, ale tú myšlienku som odohnala tak rýchlo ako prišla.

„Gabriell, keď som prišla John bol skoro mŕtvy. Snažila som sa Mika len odohnať, ale bol nepríčetný. Ale potom zaútočil aj na mňa. Bola to sebaobrana. Môj úmysel bol ho vyhnať z tohto domu,“ snažila som sa ho oblafnúť.

,,Mike by ťa nezabil. Vedel že ťa chcem,“ povedal potichu Gabriell.

,,Hej? A preto sa so mnou vyspal?“ spýtala som sa ho. Čakala som že mi povie, že to nieje pravda. Že mi vykričí, že som klamárka, možno my vlepí facku. Ale spravil ničo čo som nečakala. Pribehol ku mne a pobozkal ma.

,,Viem! Priznal sa mi. Povedal mi že s tebou spal,“ vyvalila som naňho oči.

„On ti to povedal? Naozaj?“ nevedela som čo na to povedať. Mike to hral celý čas na dve strany. Mne tvrdil že sa o tom Gabriell nikdy nedozvie a jemu sa priznal. Bol to hajzel. Toto ma usvedčilo v tom že, zabiť ho bolo správne.

„Madison, nezazlievam ti to. Ale potrebujem ťa. Ja ťa milujem. To že som si ťa vybral, to nebola náhoda. Ani vypočítavosť. Keď som sa prvý raz pozrel do tvojich očí... Mala si síce len jedenásť, ale aj tak. Vedel som že ty si bytosť ktorú chcem...“ zbytok vety splynul v bozku ktorý mi vtisol. Nechcela som ho, ale nemala som silu sa brániť. O čo mu ide som pochopila, až keď ma vzal do náruče a niesol po schodoch do mojej izby.

„Gabriell! Nie! Nesmieme! Ja milujem Johna,“ pozrela som mu do očí.  Sklopil hlavu a položil ma na zem. Pobozkal ma a vydal sa na odchod.

„Gabriel! Ja...“ nedokončila som vetu. Gabriell sa na mňa otočil. Preľakla som sa. Pozrel sa na mňa tak nenávistne. Akoby ma chcel zabiť.

„Ešte budeš mať problémy. Tvoji rodičia ťa zachránili, ale ty sa im nechceš odvďačiť! Nechceš sa s nimi stretnúť!“  otočil sa a odišiel. Sadla som si na gauč a obzrela sa okolo seba. Videla som Johnove biele tričko. Vzala som ho do rúk a priložila k nosu. Nadýchla som sa a zacítila Johnovu vôňu. Čokoláda a jablká. To bol John. Rýchlo som sa postavila a vbehla do sprchy. Bola som tam dobrú hodinu a snažila sa upokojiť. Keď som zo seba spláchla aj posledný kúsok peny vyšla som z vane. Na seba som si dala len tričko. Mám viac takých tričiek veľkosti XXL. V takých sa mi spí najlepšie. Neznášam tie saténové košieľky. Ale teraz som si obliekla Johnove. S jeho vôňou som sa vybrala do spálne a ľahla si. Zaspala som skoro okamžite. 

* * *

V okne sa zjavila Gabriellova hlava. Postavila som sa a bežala mu otvoriť. Hneď ako som otvorila okno som ho pobozkala. Bozky mi opätoval a začal sa dobývať pod Johnove tričko. Postupne mi ho vyzliekol. Rozopla som mu gombík na jeho košeli. Potom ďalší a ďalší. Čím menej oblečenia sme mali, tým to bolo živočíšnejšie. Stiahla som Gabriella na posteľ a pretočila sa nad neho. Bol potešený mojou iniciatívou. Rukou som mu prehrabla vlasy a opäť ho pobozkala.

Pripadalo mi to krásne... 

* * *

Zobudila som sa celá dolámaná. Všetko ma bolelo. Spomenula som si na to čo sa dialo v noci. Obzrela som sa po izbe, ale po Gabriellovi ani stopy. Na sebe som mala Johnove tričko a na nočnom stolíku bol list. Trasúcimi rukami som ho otvorila.

Milá Madison, dúfam že sa ti tvoj sen páčil. Raz to bude skutočnosť. Gabirell

Takže to bol iba Gabriellov sen. Dokáže sa mi dostať do hlavy. To nieje dobré. 

Zbehla som do kuchyne a vzala do ruky mobil. Zdvihol to po prvom zazvonení

„Ako si to predstavuješ! Na toto nemáš právo. Nemôžeš mi do hlavy vkladať tvoje sny,“ kričala som na Gabriella.

„Hah,“ zasmial sa niekto do telefónu. Gabirell to však nebol.

„Kto je tam?“ zašepkala som.

„Prekvapená? Ku*vi*ka?“ spýtal sa ma Kid.

„Kid?“ zakričala som.

„Hej! Kid! Ako sa máš. Mimochodom ako sa ti páčil sen. Gabriell si dal záležať, čo?“ vysmieval sa mi do telefónu.

„Ako si to predstavuješ, zdvíhať Gabriellovi telefón. Daj mi ho. Hneď!“ Čakala som že mi dá k telefónu Gabriella, namiesto toho hovoril ďalej.

 „Takže! Dnes by som si zapichal, ku*vi*ka! Čo povieš. Gabriell nám dal povolenie využívať ťa ako vlčiu šľapku,“ nemohla som tomu uveriť, že s ním budú problémy som vedela. Ale že by spravil toto, som si nemyslela ani v najhoršom sne.

„Nie! Toto je môj život! Budem si robiť čo chcem. A nie nevyspím sa s tebou,“ zakričala som mu do telefónu.

„No tak Mad. Gabriell nám povedal že si s tebou môžeme robiť čo chceme. A že ty časom pochopíš že ti je lepšie len s Gabriellom?“  hovoril ďalej a ja som bola čoraz viac naštvaná. Na toto nemá právo. Zložila som telefón a hodila ho na gauč. Zvalila som sa na zem a hlavu si položila do dlaní. Začala som plakať. Nevedela som čo sa deje. Nikdy som kvôli chlapom neplakala. A teraz? Som nejaká divná. Možno ma zmenila láska k Johnovi. Neviem. Ale viem že to čo sa udialo za uplynulých pár dní ma zmenilo navždy. Navždy si budem pamätať sex s Johnom. Navždy si budem pamätať môjho prvého zabitého vlkolaka. Navždy si budem pamätať moju prvú a poslednú skutočnú lásku.

Autor: bobik (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ochránim ťa 4. kapitola: