OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ochránim ťa prológ

03.11.2010 (19:00) • bobik • Povídky » Na pokračování • komentováno 15× • zobrazeno 1042×

John:

„Dokonalá!” zašepkal som a sledoval ako si prekladá nohu cez nohu. Hodila si cez rameno svoje ryšavé, po pás dlhé vlasy s blond melírom. Otočila sa na mňa a zvodne sa usmiala. Úsmev som jej opätoval a znova otočil hlavu k učiteľovi. Chvíľu som sledoval učiteľa, ale musel som sa na ňu znova pozrieť. Hľadela na mňa zelenými očami a smiala sa. Smiala sa nahlas svojím sopránom. Svojim zvodným sopránom.

„Madison! Ehm! No, teda slečna Marshová, čo je na mojom výklade vtipné?“ Oboril sa na ňu učiteľ. Všimol som si ako sa mu spočiatku zakolísal hlas. Musel som sa pousmiať.

„Nič!” povedala a nenápadne si stiahla tričko. Ukázala tak svoj dekót.

,,Ughm... tak... ale... vy... smiali... ja... ty... vy!“ koktal učiteľ.

,,No, vlastne nechápem...“ vykročila z lavice chôdzou, ktorú by jej závidela aj prvotriedna modelka. ,,Tejto rovnici.“ Prst zapichla do tej najjednoduchšej rovnici na tabuli. Učiteľ sa nervózne zasmial.

„Ak by ste mali záujem môžem vás doučovať!“ usmial sa na ňu. Na jeho nohavice som mal skvelý výhľad. Videl som že jeho kamoš sa dožaduje pozornosti.

,,No ja som skôr myslela, že tu pán Groody by mohol. Vy by ste neplytvali svojim voľným časom a ja by som lepšie spoznala svojho spolužiaka.“ Koketne sa na mňa usmiala. Úsmev som jej opätoval.

Učiteľ sa nadýchol, že niečo povie, ale prerušilo ho zvonenie.

,,Príďte za mnou cez obednajšiu prestávku. Aj vy pán Groody!“ ukázal na mňa a opustil triedu. Prišiel som za Madison.

„Tak doučovanie!“ usmial som sa tak že by mi odpustili aj vraždu.

„Hej! Doučovanie!“ odvetila mi ľadovo. Po koketnosti z hodiny nebolo ani stopy.

,,Čo sa stalo? Cez hodinu si bola iná!“

„Cez hodinu som potrebovala zámienku vyhnúť sa obedu!“ Zarazilo ma to. Ani jedna mi nepovedala nie. Až do teraz. Skúsil som to znovu.

,,A čo to doučovanie vybaviť cez prestávku na WC. Aspoň uvidím či mi stojíš za námahu a obetu môjho voľného času,“ zažartoval som. NEÚSPEŠNE! Medzi nohami som pocítil jej ruku. Nebo však jemná. Nechtami sa mi zaryla do kamoša a diabolsky sa usmiala.

,,Ja niesom baba na jednu noc.“

„Kid vravel niečo iné!“ Snažil som sa nedať najavo svoju bolesť spôsobenú jej rukou.

,,Kid je debil!“ odfrkla si a znechutene sa rozhliadla okolo seba.

,,Vážne? Keď som vás prichytil na tom záchode vyzeralo to že máš iný názor.“ Stisk povolil a ona o krok ustúpila. ,,Tak čo?“ spýtal som sa.

„Si debil. Myslela som že si iný!“

Opustila triedu a ja som si sadol na lavicu. Že meškám som si uvedomil až keď sa trieda začala zaplňovať druhákmi. Zdvihol som sa a bežal na španielčinu. S Madison som mal ešte telocvik a plánoval som ju zatiahnuť do šatne. Mienil som ju tam držať dokým mi nepovie čo malo jej správanie znamenať a prečo nechce ísť na obed. To som však ešte netušil čo ma čaká.

  MADISON:

  Chlapec ešte bude pozerať. Chcela som k tomu pozeraniu využiť Johna. To však bolo predtým ako som s nm hovorila po matematike. Snažila som sa s ním koketovať a navnadiť dojem: Žeriem ťa som voľná, ale niečo za niečo. Zistila som však že je to typ zašukať a poslať kade ľahšie. No nič skúsim ho zlomiť na telesnej. Vlastne mám nápad. Budem musieť síce vziať svoje slová späť, ale čo. Ak tým vytrestám Mika, stojí mi to za to. Bežala som na francúzštinu. Zabočila som za roh a nabúrala do Gabriella.

„Ahoj!“ Pozdravil a nahol sa že ma pobozká. Vlepila som mu takú facku, že pootočil hlavu. Musela som sa pre seba usmiať.

„Človek! Sú potrava a ty s ním koketuješ pred zrakom 30 ľudí!“ zakričal.

„Hej! Chceš ma bozkávať? Alebo buzerovať?“

„Si vlkolak a nie nejaká ľudská šľapka. Vlkolak. Máš byť krvilačná a ľuďmi sa kŕmiť. Nie ich baliť. A už vôbec nie tak okato.“

,,Ďakujem že si mi pripomenul čo som! Ale pochop že ja nechcem byť krvilačné monštrum. Nechcem byť vyvolená.“ Ups to som mu povedať nemala.

,,Celá tvoja rodina bola vyvolená. Ty nechceš byť naveky vlkolak? Ty sa chceš meniť len počas splnu? Nechceš žiť nesmrteľne?“
,,Nesmrteľne? Gabriel! Zobuď sa! Večný život vo vlčej koži? Nemám záujem. Chcem si užívať ľudský život. Občas sa prebehnúť ako vlk a zase byť človek. Chcem byť normálna. A nie žiť po tvojom boku ako vlčica. Ako tá čo ti porodí deti a vzdá sa ich. Vzdá sa ich lebo to budú ľudia. Z vlčice sa narodia ľudia, ktorých ty zanesieš do domova k slečne XY,“ povedala som a dúfala že to chápe.

„Neboj sa, ja sa postarám o to, aby si sa nikdy nepremenila z vlka na Madison. Ostaneme spolu ako vlci. Toto chceš. Si len poblúznená tým Johnom alebo ako sa volá. Ale neboj sa. Pri najbližšom love ho použijeme. Budeme ho loviť. A keď zomrie nič ťa tu nebude držať. Nič.“ Odišiel a ani sa na mňa nepozrel. John. Hej povedala som mu že je debil. Ale milujem ho. Čaká ma ešte tento a štvrtý ročník. Za ten čas ho musím chrániť. A najmä mu povedať že ho milujem od prvého ročníka na tejto strednej.    

MADISON:

JOHN:(PRE MIRRORGIRL454)

GABRIELL:

Autor: bobik (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ochránim ťa prológ: