OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Odpútaný *Prológ*

26.11.2012 (14:00) • Becca • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1014×

Stalo sa to na jednej naozaj nudnej párty môjho kamaráta v chate uprostred lesa. Všetko prebiehalo v úplnom poriadku, až kým neodbila polnoc. Chcel som sa trochu zabaviť, a tak som vytiahol jedno dievča von do lesa. Vôbec som netušil, čo za dievča to bolo, ale veľmi ma to nezaujímalo.

Vytiahol som ju na prechádzku do tmavého lesa. Na cestu nám svietil len Mesiac. Pofukoval chladný vietor a v diaľke bolo počuť húkanie sovy. Chytil som ju okolo pliec, pretože som videl, že je jej zima. Zastavili sme sa pri jednom strome, kde sme začuli hlasné vrčanie. Najprv som mal pocit, že nás niekto prenasledoval a robil si z nás srandu, ale keď vrčanie neprestávalo, zľakli sme sa. Chceli sme ujsť, no nebolo cesty späť. V kríku, z ktorého bolo počuť vrčanie, sa zasvietili zelené žiarivé oči. Zviera k nám pomaly kráčalo. Cúvali sme čo najrýchlejšie sa dalo, no on k nám prišľapoval čoraz rýchlejšie. Ako som išiel dozadu, zakopol som o kameň a spadol som na zem.

Keď som sa prebudil, bolo jasno. Slnko bolo za obzorom a všade bolo ticho. Obzrel som sa okolo seba, no nikto tu nebol. Cítil som ako ma niečo strašne štípe. Pozrel som sa na lýtko a uvidel som tri hlboké škrabance od pazúrov. Pomaly sa to hojilo, no neustále to štípalo. Postavil som sa a odchádzal som z lesa. Obišiel som strom, pri ktorom som ležal a uvidel som pri ňom ležať bezvládne telo nevinného dievčaťa. Bola úplne dohryzená a dotrhaná. Na krku mala veľkú krvavú ranu, z ktorej jej po krku stekala krv. Nemohol som sa na ňu pozerať a odišiel som. Utekal som čo najrýchlejšie sa dalo. Dúfal som, že v chate niekto bude, ale dvere boli zamknuté. Vrátil som sa smutný do svojho auta a pomaly som odišiel.

„Prosím si dvojitú whisky,“ povedal som sympatickej čašníčke, ktorá bola pri bare. Sadol som si na stoličku a pozeral sa na televíziu zavesenú na stene. Futbal prerušili mimoriadne správy.

„Policajti po dvojhodinovom pátraní našli sedemnásťročnú Vanessu v lese neďaleko jej domova. Príčinou jej smrti bolo napadnutie medveďom.“ Keď som to počul, celý večer sa mi prehral v mysli. Začalo mi neskutočne rýchlo búchať srdce a slzy sa mi tlačili do očí. Ľudí v bare to vôbec nedojalo, naopak, vyrušilo ich to pri sledovaní futbalu.

„Tak namiesto futbalu dajú takúto hlúposť? Určite sme prišli o to najlepšie!“ povedal neznámy chlap vedľa mňa. Tak toto už naozaj prehnal. Keď sa k nemu začali pridávať ostatní chlapi, nevydržal som a vrazil som mu medzi oči. Všetci okolo neho vytvorili kruh, z ktorého som sa ťažko dostal von. Rýchlym krokom som vyšiel z baru. Zo zúrivosti som kopol do blízkych košov, ktorých odpadky sa vysypali na tmavú ulicu. Chcel som odísť, no zrazu sa mi niekto prihovoril.

„Čo to robíš?“ spýtal sa ma neznámy mužský hlas. Obzrel som sa a stál za mnou vysoký, bledý chlap.

„Prepáčte ak som vám nejako poškodil koše, ale som naozaj nahnevaný.“

„Nie, o to mi nejde,“ povedal a chytil ma za plecia, „len nechcem, aby si sa tak veľmi predvádzal. Môžeš nás všetkých prezradiť a to by sme nechceli.“

„Prosím? Naozaj netuším, o čom hovoríte,“ povedal som a otočil som sa, no mal takú silu, že ma obrátil naspäť.

„Ak by si chcel vedieť niečo o tom, čo sa ti stalo, príď večer za mnou do lesa. Ja si ťa tam už nájdem. Naozaj ti to pomôže,“ povedal a rýchlo zmizol. Začudoval som sa, o čom to hovorí a chvíľu som mal pocit, že je to ozajstný psychopat. No keď mi napadlo, že možno vie, kto dotrhal Vanessu, chcel som to zistiť. Rozhodol som sa, že tam večer pôjdem.

Autor: Becca (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Odpútaný *Prológ*: