Please, enough already - 1. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Prinášam novú poviedku zo života, plnú vulgarizmov, sexu a hororu. Partia maturantov sa vyberie do hôr na chatu trošku zažúrovať na ukončenie školy. No avšak netušia, čo ich čaká. Ale čo ak to nie je tak, ako to vyzerá? Čo ak je za tými vraždami niekto úplne iný? Niekto od koho by ste to nečakali... Budem písať hlavne ako rozprávač, avšak v niektorých aj ako postava.
Príjemné čítanie, Leainka

03.12.2012 (13:00) • leainka • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 637×

1. kapitola

„Nié, to bolí. Prosím, už dosť!“ kričalo dievča v kaluži svojej krvi. Z tmavého rohu miestnosti vystúpila postava, oblečená v čiernom.

Nohu jej položila na brucho a tlačila s ňou dole. Dievča bolestne kričalo. Z rany na bruchu sa jej krv valila ako rieka. Dievča na zemi začalo chrčať krv. Postava v čiernom sa len usmiala.

„Skonči to so mnou! Zabi ma!! Prosím,“ nariekalo ďalej dievča. No, však netušilo, že práve toto zabijak chce. Čím viac prosila, tým viac trpela.

Nakoniec ju zabijak chytil za vlasy a cez celú chodbu ťahal naspäť do svojej izby, odkiaľ mu utiekla.

„Nie, ja tam nechcem ísť. Pusť ma! Nie! Pomóc!“ trhalo sebou dievča z posledných síl, ledva dýchala. Oblečenie špinavé od krvi a v očiach posledné plamienky života.

Zabijak ju položil na stôl, kde sa odohrávajú všetky tie zverstvá.

Na ruky si nasadil lekárske rukavice a nožíkom jej viac roztvoril brucho. Dievča kričalo, mykalo sa.

Rukou v jej bruchu o niečo zavadil. Plnou silou to vytiahol. Bolo to dieťa. Ona bola tehotná.

Keď mu to došlo, ešte viac sa usmial.

Pupočnú šnúru odtrhol z nej vlastnou rukou. Dieťa následne hodil do jedného hrnca. Dieťa nebolo pri živote. Veď, ako by aj mohlo? Keď sa ešte ani len nemalo narodiť.

Zabijak sa rozhodol ukončiť jej trápenie, ale bolestnejšou cestou.

Začal jej vyťahovať pomaly črevá z brucha.

Keď sa pozrel dievčaťu do očí, aj tie posledné plamienky života, čo ešte pred chvíľou mala, zhasli.

....

O rok neskôr

„Mindy, pohni si!“ Kričal do domu Mike.

Dievča s fialovo-modrými vlasmi ho objalo zo zadu.

„Mike, pokoj, máme čas. Veď ešte tu nie sú. Máme kopu času,“ upokojovala ho Mindy.

„Nevravel som ti? Je zmena plánu. Každý ideme zvlášť autom, nejdeme spolu. Asi som ti to zabudol povedať. Ukáž, zoberiem ti to.“ Zobral jej z ruky tašky a vložil ich do kufra.

Pomohol jej nastúpiť do auta.

„A vieš vôbec, kam máme ísť?“

„Mindy, neboj, viem. Pre istotu mám aj mapu. Určite tam trafíme.“ Mike pozrel na Mindy. Tá sa len usmiala a z priehradky v aute vytiahla balíček trávy.

„Mindy, čo to robíš? To vážne si chceš dať to tu v aute?“

„Mike, preboha. Neplaš. Uvoľni sa. Tento rok maturujeme, treba si užiť a tento víkend je ideálny.“ Nakoniec Mike už nenamietal, venoval sa radšej ceste.

Mindy naňho pozrela a podala mu svoju cigaretu plnú trávy. Mike len pokrútil hlavou.

„Ale no ták, niečo si mi sľúbil.“

„Ano, sľúbil. Ale nečakal som, že to bude takto. Prečo proste aspoň raz nemôžeš brať niečo vážne? Čo keď nás zastavia policajti? Všade tu páchne tá tvoja tráva a ty tiež nevyzeráš najlepšie. Vyhoď to, myslím to vážne!“ Mindy sa začala smiať. To určite, pomyslela si.

Mike sa k nej nahol, že jej to zoberie, ale ona sa len usmievala a nechcela mu to dať. Mike sa nahol ešte viac, čím stratil kontrolu nad volantom. Auto sa strhlo na stranu a vyšlo z cesty do lesa.

Keď si to uvedomil rýchlo sa to snažil zachrániť, ale márne. Auto šlo lesom šialene rýchlo.

Nakoniec narazilo do stromu.

Mikom a Mindy hodilo dopredu a hneď aj dozadu.

Mike sa rýchlo pozrel na Mindy. Tá bola v bezvedomí.

Natiahol sa dozadu pre mobil.

Vytočil číslo na Ryana, ale nemal signál.

„Piča, kurva, piča,“ roznadával sa, pričom udieral do volantu. Mindy otvorila oči.

„Čo sa stalo?“

„Trikrát hádaj!“ odsekol naštvane a vyšiel z auta.

Vonku sa už stmievalo.

„S tým autom už nepohneme. Musíme ísť pešo. Ale nie sme tak ďaleko. Je to necelých dvadsať minút od chaty,“ oznámil jej Mike, akoby sa nič nedialo a vydal sa hore.

„Počkaj na mňa. Ja sa bojím!“ dobehla ho Mindy. Vždy sa bála tmy.

Keď konečne vyšli na cestu, zľakli sa. Pred nimi stála postava v čiernom. Bolo ťažko určiť, či je to dievča alebo chlapec.

„Fúha, som zľakol. Prosím vás, nemáte mobil?“ Postava bola ticho.

„Haló! Hovorím s vami, áno s vami.“ Mindy sa cítila divne.

„Mike, prestaň. Čo ak je nemý? Mali by sme ísť.“

No Mike namiesto toho, aby išiel, sa priblížil k osobe.

Presne toto osoba chcela.

Osoba stála v pri strome, kde nedopadalo svetlo pouličnej lampy.

„Mike!“ Mindy ho ťahala za ruku k nej.

Keď Mike prišiel k bližšie k osobe, trhol sebou, ale ostal stáť.

Padol na kolena a z úst mu začala tiecť krv.

„Mindy, uteč!“ skríkol a chytil si ranu na bruchu.