Pre životy iných - 3. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Ďalšia kapitola o Elizabeth Molls. Čo sa stane počas boja? Ako dopadne návrat do školy?
Komentáre ma potešia. :-)

24.12.2010 (18:00) • 1Mary139 • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 327×

U nás doma sme s Marie iba tak sedeli, počúvali hudbu, ja som hrala na klavíri a tak. Marie ma veľmi rada počúva.

„Tie tvoje piesne sú úžasné,“ hovorila a listovala si v mojom zošite.

„Ale, nepreháňaj. Sú to len obyčajné vety, pospájané do súvislého textu a je k nim pridaná hudba.

„Ja nikdy nepreháňam! Sú to výborné pesničky a hotovo!“ povedala sa a rozosmiala sa.

„Tak fajn,“ kapitulovala som.

O jedenástej sme sa opäť premenili a pomaličky leteli do lesa. Začínala som cítiť akúsi úzkosť. Bolo to zvláštne. Akoby som sa bála. Pre istotu som Marie nič nepovedala, lebo už bez toho bol na nej vidieť strach.

Prišli sme na stanovené miesto. Teraz sme však už neprišli prvé. Stáli tam už traja vlci aj Rose a Nikki. Rozostavili sme sa do formácie, akú sme si určili na tréningu a čakali sme. Naše prívesky už blikali ako šialené. Už sú blízko. Otáčali sme sa do všetkých strán, až kým sme ich neuvideli. Prišli zo západu. Hneď ako sme ich uvideli, rozleteli sme sa do rôznych smerov a každý z nás začal používať svoju silu.

Ku mne sa ako prvý dostal vysoký, hnedovlasý, dosť mlado – vyzerajúci upír. Išiel mi rukami zovrieť pás no ja som okamžite vzala silný prúd vody z rieky, ktorá bola neďaleko a presunula som ho na upírov chrbát. Tento upír okamžite spadol na tvár a Nikki vyčarila oheň a hodila ho na upíra.

Rozhliadla som sa okolo a videla som ako má každý nejakého protivníka.

Priletela som k veľkému hnedému vlkovi – myslím že to bol Harry, ktorý bojoval s upírkou. Opäť som vzala prúd vody a namierila som ho na upírku, ktorá si ma ani nevšimla. Upírku tak ako aj upíra pred ňou, prúd vody omračil a Harry jej hneď utrhol hlavu.

Na zemi už ležalo šesť horiacich kôpok.

Potom sa všetko zomlelo veľmi rýchlo. Robert zakňučal, posledný upír svojou silou trhol s Robovou hlavou. Na to upíra zlikvidoval Seth, no Robovi sa už nedalo pomôcť.

Bol mŕtvy.

* * *

O dva dni neskôr

Pohreb bol strašný. Práve sme sa z neho s Marie vrátili a ostali sme u nás.

„Vôbec to nemôžem pochopiť,“ povedala Marie. „Bol taký mladý a sebaistý. Nikto by nečakal, že zomrie...“ keď hovorila posledné slovo, začala plakať.

Robovi rodičia boli tiež smutní, no brali to tak, že ich syn zomrel pre životy iných ľudí.

Rozhodli sme sa, že sa spojíme s vlkolakmi. Bude to lepšie, pretože takto spoľahlivejšie ochránime našu a aj ich rezerváciu.

Po dlhej chvíli sa Marie ozvala: „Elizabeth, idem už domov. Hore som ti pripravila veci, ktoré by si si mohla zajtra obliecť.“

„Jasné,“ povedala som.

„Ahoj,“ pozdravila sa a odišla.

Takže zajtra po dvoch mesiacoch opäť škola. Vyšla som po schodoch a otvorila prvé dvere na ľavo. Na posteli mi Marie nechala čiernu sukňu s červenou mašľou vzadu, moju obľúbenú kockovanú košeľu a tenisky. Plusom tohto outfitu boli tie farby a tenisky.

Veci, ktoré boli na posteli som uložila na stoličku a išla som sa osprchovať.

Po horúcej sprche som si ľahla do postele a na mobile som si nastavila budík na 6:30. Vzala som do ruky knihu Zatmenie a začala som čítať a cítila som, že pomaly zaspávam.

* * *

„Vŕŕ, vŕŕ,“ zvrčal budík.

No paráda. Takže opäť škola. Ponaťahovala som sa a vyšla som z postele. Išla som do kúpeľne, kde som si dala sprchu. Potom som sa obliekla, vyfúkala som si vlasy a po schodoch som zišla do kuchyne, kde ma na stole čakali raňajky s odkazom:

Prajem pekný návrat do školy. Bill.

Usmiala som sa a pustila som sa do obloženého rožka.

Keď som dojedla, umyla som tanier a vzala som batoh, ktorý som dostala na narodeniny od Marie. Pomaly som kráčala na autobusovú zastávku, na ktorej už stáli Rose a Nikki.

„Ahojte, baby,“ pozdravila som.

„Ahoj, Marie,“ odzdravili naraz.

„No čo. Tešíte sa? Ste pripravené?“ opýtala som sa.

„Jasné,“ povedala Nikki.

„No ako vidíte, mňa opäť vystrojila Marie,“ povedala som a zatočila som sa. Obe sa zasmiali. Hneď na to prišla Marie

„Ahojte, čo je tu také smiešne?“ opýtala sa.

„Ale nič,“ povedala som a zasmiala som sa na jej výraze.

Prišiel náš autobus a asi o 15 minút sme boli pri škole.

Prvú hodinu – biológiu, som mala s Marie a s Rose. Na druhú hodinu som šla sama a na tretiu som išla s Nikki. Štvrtú – angličtinu, som mala s Rose.

Po štvrtej hodine som išla na obed.

Keď som sa už otáčala s plnou táckou jedla, vrazila som do niekoho.

„Prepáč, mrzí ma to... prepáč.... do kelu,“ ospravedlňovala som sa a prvý krát som sa na toho človeka, ktorý sa stal mojou obeťou, pozrela. Bol veľmi pekný. Veľmi.

„Nevadí,“ povedal a pozrel sa na mňa svojimi modrými očami. „Ja som Erick.“

„Ja som Elizabeth,“ vyjachtala som zo seba.

„Elizabeth, ja sa idem prezliecť. Dúfam, že sa ešte stretneme,“ povedal, otočil sa a odišiel.

Autor: 1Mary139, v rubrice: Povídky » Na pokračování