Prečo ja - 2. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Omlúvam sa že je to tak neskoro. Ale dve 5 a poznmka v škole. No mama doslova vybuchla. ☺

07.04.2010 (17:00) • sigua444 • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 465×

Potom s Potkan pozrel na mňa a podal mi sáčok. Ja som... v ruke zovrela mobil. Vytiahla som ho z vačku a povedala: ,, Ach jaj už je toľko. No ja musím ísť. Sorry!" Dúfala som že Blaf vtip nebol príliš okatý. Keď som zašla za roh rozutekala som sa. Bežala som domov a dúfala že si nevšimli že som to ešte nikdy neskúšala. No márne keď som po večeri vyšla zo sprchy, prihlásila som sa na chat. Mala som tri správy. Dve bolo od Niny a Kláry. Vraj som ich hnusne odkopla a podobne. No a tretia od Maja:

Ahoj, čo sa stalo. Písal mi Potkan. Vraj ťa nemám zajtra vodiť. Vieš aj tak pôjdeš ostatný mi kázali ťa priviesť ale Domče a Potkanovi vadíš. Tak čo sa stalo.

Takže mu to už povedal, síce nie tak priamo. Začala som teda písať:

Netuším. Ja som sa bavila dobre. A pripadalo mi to že aj oni. Tiež by ma to zaujímalo. Keď to zistíš napíš mi. Dík.

Asi pol hodinu mi neodpisoval. Myslela som si že sa išiel osprchovať. No nie prišla mi od neho ďalšia správa.

Už viem všetko. Nevadí keď nechceš. Každý z našej party to skúsil. Vieš Potkan je na tom závislí. No a ty... vieš ak nechceš nemusíš s nami chodiť von. Domča a Potkan založili našu partu. Nechcú aby si prišla lebo si podla nich neskúsená. No a vieš... môžme na to zabudnúť... keď nechceš... nemusíš s nami chodiť von. Tak napíš ako si sa rozhodla. Čaw.

Chvíľu mi to nedochádzalo. Akože to že si dám, je vstupná skúška. No ale stojí to za Majovu prítomnosť. Ach čo len budem robiť.

Na druhý deň som išla do školy. Cestou do triedy ma zastavil Potkan. ,,Keď chceš príď ku záchodom pred jedálňou. Cez veľkú prestávku." A odišiel. Prídem pomyslela som si. Veď za Maja to stojí.

Keď som vošla do triedy baby ma ignorovali. A nech. Keď budem patriť medzi SKEATERROV budú ma o kamarátstvo prosiť. Cez veľkú prestávku som sa teda vybrala na určené miesto. Stál tam Potkan a Majo.

,,Ahoj!" pozdravil ma Majo.

,,No ako chceš. Je to na tebe. Buď si dáš alebo Bye-Bye!"

,,Dám si!" Povedala som.

Majo sa zasekol uprostred pohybu. Určite bol presvedčený že si nedám. Ha tak to sa teda mýlil. On mi za to stojí. Potkan ma vtiahol na ten záchod a Majo nás nasledoval. Keď sme vošli Majo ma chytil za ruku a podržal ju tak aby mi tam Potkan nasypal biely prášok. Jedným prstom mi zapchal nosnú dierku. Bola som mu vďačná. Veď som to nikdy neskúšala. Ruku mi stále držal pod nosom a zašepkal slová ktoré mi zmenili život,,NADÝCHNI SA!" Poslúchla som ho. V nose ma nepríjemne zaštípalo.

,,No prvý raz je to vždy trochu nepríjemné, ale časom si zvykneš." Povedal potkan.

Usmiala som sa naňho. ,,Vitaj v parte!" povedal na záver a odišiel.

Ostala som z Majom sama.

,,Vieš vždy sa mi na tebe páčila tá nevinnosť." Povedal Majo a pritiahol si ma za boky k sebe.

,,No teraz už taká nevinná nie si." povedal a pobozkal ma. Bola som v siedmom nebi. VTEDY sa mi tá chvíľa zdala dokonalá. No teraz keď si na to spomeniem tak mi behá mráz po chrbte.

---------------------------POZNÁMKA AUTORA--------------------------------------

Možno sa čudujete odkiaľ poznám naspamäť tie správy. NEPOZNÁM ICH.len som si pozrela históriu chatu.

Autor: sigua444, v rubrice: Povídky » Na pokračování