Príbeh našich životov - 3. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Len ten, kto nič nerobí, nič nepokazí!

P. S.: Dnešná kapitola je opäť krátka, ale tá ďalšia už bude dlhšia. :)

11.03.2013 (11:00) • konan, Michi • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 393×

Kapitola 3

„Poprosím balíček týchto cukríkov,“ ukáže prsom štrnásťročné dievča a podá predavačovi v stánku peniaze. Ten jej dá balíček cukríkov, ktorý si vybrala a spokojne sa na neho usmeje. Rozbaľuje svoje cukríky a ochutnáva jeden za druhým. Niekoľko metrov za ňou ju čaká nejaký chlapec, ktorý môže mať takých osem rokov. Obaja sú blonďaví a ich modré oči sú na nerozoznanie.

Pridá sa k nemu a spoločne začnú kráčať pustými ulicami. Sú v meste zvanom Chishio. Mesto, ktoré je považované za najodpudivejšie mesto na ostrove. Málokto sem chodí. Pred dvesto rokmi sem vyhnali upíri i lovci to najhoršie zlo. Ľudia žijúci v tomto meste sú si vedomí hrôzy, ktorá tu s nimi žije, ale snažia sa to ignorovať. Čo oči nevidia, to srdce nebolí. V tomto prípade sa to ani inak nedá. V tmavých uličkách a v schátraných domoch prežíva spodina. Reč je o upíroch, ktorí sa ešte poriadne nevyvinuli. Sú nebezpečný, no boja sa slnka. Tieň je ich skrýšou a drží ich pri živote.

Obe deti kráčajú smelo. Vedia kam idú. Chlapec občas pozrie na dievča, ale nič nevraví. Dievča si spokojne cumle cukríky a koštuje každú príchuť. S niekoľkými cukríkmi v ústach pozrie dievča na chlapca a vyškerí sa. „Dáš si?“ spýta sa a priloží k nemu balíček.

„Choď s tým niekam,“ zamrmle chlapec chladne. Podľa všetkého nemá rád sladké.

Obaja smerujú k budove, ktorá je neudržiavaná a vyzerá akurát na spadnutie. Deti si bez problémov otvoria veľké kovové dvere a vstúpia dnu. Zvuk, ktorý sa šíri budovou po zatvorení dverí je nepríjemný pre obe z detí, a preto sa obaja kyslo zatvária. Kráčajú po schodoch na tretie poschodie. Podlaha pod nimi napäto škrípe.

„Vždy si viete vybrať to správne miesto na rokovanie,“ brble dievča. Chlapec jej neodpovedá. Vyzerá, ako by ju ani nepočúval. Zaujato sleduje podlahu pred sebou.

Budova sa môže kedykoľvek zrútiť a nechce urobiť nič preto, aby budova padla. Smerujú do miestnosti, ktorá je na prvý pohľad takmer prázdna. Nachádza v nej len jedna stolička, na ktorej sedí mladá bruneta. Jej oblečenie je celé od krvi. Vlasy má voľne rozpustené a po korienkoch jej ešte stále stekajú kvapôčky krvi. Táto žena si hovorí Layla a odvčera patrí medzi najhľadanejšie bytosti sveta. Layla má dvetisícpäťsto rokov a upírkou sa stala náhodou.

Jedného krásneho letného večera ju znásilnila skupina vojakov a nakazili pohlavnou chorobou. Niekoľko dní ležala v špine obklopená potkanmi a všelijakou háveďou, až ju nakoniec našiel mladý upír, ktorý jej zmenil život. Postaral sa o ňu a keď zistil, že umiera, rozhodol sa, že ju premení. Zaučil ju do tajuplných kútov mágie a pomohol jej v spoločenskom postavení. Layla sa behom niekoľkých rokov stala niekým. Už nebola dcérou mäsiara, teraz bola veľaváženou dámou, ku ktorej mal každý rešpekt.

So silou, ktorou vládla sa pomstila tým, ktorí ju zabili. Svoju inteligenciu využila náležite a stala sa i šľachtičnou. Dodnes nosí niekoľko titulov, ktoré jej udelila kráľovná upírov. O niekoľko storočí neskôr však stretla muža, ktorý jej prevrátil život. Už nebola len tou mrchou, teraz bola bábkou a dodnes ňou i je. Paradoxne jej život zmenil brat muža, ktorý jej život i zachránil.

Jej výraz tváre je pokojný. Očakávala ich. Malé dievčatko sa však netvári dvakrát nadšene. Vedela, že tu Layla bude, ale nemá ju rada. Prišla sem len preto, lebo si to on, ten chlapec, ktorý stojí vedľa nej, želal.

„Moja drahá, netvár sa tak kyslo,“ žmurkne na ňu zakrvavená Layla. Pohľad smeruje na mladé blonďavé dievča, ktoré je v týchto končinách známe pod menom Hikari. Tí slabší jej hovoria i zabijak. Jedná sa o vodcu loveckého klanu, ktorý vládne tomuto územiu. Ako je možné, že štrnásťročné dievča je vodcom klanu a k tomu všetkému i profesionálny zabijak? Za to všetko môže jej výchova.

Jej detstvo sprevádzali desiatky vrážd. Matka i otec boli lovcami upírov. Hikari mala šesť rokov, keď obaja zahynuli rukou jedného upíra. Prečo ju nezabil si nevie ani ona sama vysvetliť. Muž, o ktorom je reč, nesie meno Zoki. Vychovával ju, učil, trénoval a dal jej všetko čo chcela. Bola mu ako dcérou. Vďaka nemu spoznala veľa mocných bytostí a má i kontakty na tých najtemnejších miestach. Dokonca i lovci, ktorým velí, vedia, že ju vychoval upír.

Vodcom klanu sa stala vtedy, keď zavraždila predošlého vodcu. Mala vtedy len dvanásť rokov. Mnohí sa tomu čudujú dodnes, ale všetko bolo sledované minimálne stovkou lovcov. Toto dievča nielenže zabilo predošlého vodcu, ale ho i znemožnilo počas boja. Po jej nástupe na funkciu vodcu zakázala všetkým spomínať predošlého vodcu. Dodnes sa nenašiel človek, ktorý by bol schopný poraziť toto dievča v boji. Možno nie nemá výdrž ako statný chlap a ani jeho silu, zato má neuveriteľné nadanie na tvorbu stratégie, ktoré jej vždy pomôžu.

„Layla, mlč,“ ozve sa chlapček.

„Och!“ Layla priloží prsty na ústa a zachichoce sa. „Zmeň sa, lebo pri malých deťoch dostávam vždy hlad.“

Blonďavý chlapec sa len doširoka usmeje a luskne. Jeho telo začne obaľovať tmavá, hustá hmla, ktorá vychádza z jeho tela. Keď hmla pominie, na mieste, kde stál malý chlapec sa objaví zdatný mladý muž s gaštanovými vlasmi a modrými očami. Na sebe má oblečené čierne nohavice a zapravenú čiernu košeľu.

„I ja ťa rád vidím,“ kývne jej na pozdrav muž a obzerá si steny miestnosti. Neverí im. Layla je šialená a je schopná urobiť čokoľvek. Teraz si vyberala miesto stretnutia na mieste, ktoré tu dlho nevydrží. Bola veľmi dobrou žiačkou, „mohla si premeniť viacej krížencov. Malo by to lepší efekt.“

„Zoki, zlatko,“ začne Layla, „v prvom rade, nech sa to tvoje decko netvári tak kyslo.“

„Kto ti ju je decko?!“ vyrazí po nej nahnevaná Hikari. Je len niekoľko vecí, ktoré neznesie a za ktoré je schopná bezhlavo zabíjať. Nemá rad, ak s ňou niekto zaobchádza ako s dieťaťom, a ak ignoruje jej postavenie, ktorého si tak veľmi cení. Ani Zoki si to nemôže pri nej dovoliť. Vie, že vytrénoval najlepšieho bojovníka pod slnkom a uvedomuje si i to, že ona je schopná zabiť ho. Možno ju vychovával a dal jej všetko, čo chcela, ale ona nie je hlúpa. Vie, že to on zabil jej rodičov a to mu nikdy neodpustí. V kútiku duše ho neznáša a zároveň ho i miluje ako svojho otca. Ich vzťah je komplikovaný.

„Upokojte sa!“ upozorňuje ich Zoki. Na jeho povel sa obe utíšia a prestanú do seba skákať. Tieto dve sa nemajú radi. Zoki vychovával Hikari spoločne s dvoma upírmi. Jednou bola jeho dcéra, Natsumi, a druhou bola Layla. Hiakri na ne žiarlila. Chcela Zokiho len pre seba.

Layla a Hikari sa spoločne už v boji stretli. Bolo to po jej nástupe na post vodcu loveckého klanu. Layla sa v ten deň plietla do istých záležitosti a Hikari bola nútená ukázať jej, kto je tu pánom. Bola to nesmierna hanba pre upíra takého postavenia. Vyše dvetisícročného upíra porazí v boji dvanásťročné dievča. Laylu to natoľko nahnevalo, že bola schopná použiť proti Hikari temnú mágiu, ale Zoki zakročil skôr než bolo neskoro. Potrebuje Hikari. Je to jeho eso. Vždy má niekoľko es v rukáve, ale toto jediné si veľmi cení. Vycvičil si Hikari až tak dobre, že je ochotná urobiť všetko, čo mu vidí na očiach... aspoň si to myslí.

„Ako budeme postupovať ďalej?“ pýta sa Layla, ktorá pohodlne sedí na stoličke. Maskovací manéver jej dlhoročného priateľa ju vždy pobaví. Pravdou je, že Zoki sa nebojí ukazovať svoju tvár na verejnosti aj keď je hľadaný zločinec ,problém mu robí jeho tvár. Jeho dvojča, Michio, je hanbou jeho rodu a on sa na neho podobá. Pokiaľ by ste dali týchto dvoch vedľa seba, obliekli rovnako a prinútili mlčať, tak by ste ich nerozoznali.

„Navrhujem pokoj. Rozruch, ktorý si spôsobila, zaujme Radu a aj ostatných na niekoľko dní. Ja sama riskujem s odhalením, keď som tu s vami,“ upozorňuje ich Hikari. Layla sa doširoka usmeje pri spomenutí rozruchu, ktorý spôsobila.

„Hikari má pravdu,“ začne Zoki. „Dáme si pauzu a uvidíme ako zareagujú ostatné klany. Našou prioritou teraz bude ostať nenápadnými. Vyhýbať sa možným konfliktom, aby sme nevzbudili pozornosť. Zašli sme príliš ďaleko, aby sme to takto pokazili.“

„Budem nenápadná. Rozumiem,“ mrmle Layla, ktorej sa to ale nepáči. Je si vedomá, čo spôsobila a musí niesť i následky. V prvom rade sa musí schovať. Dodnes lovila ona, no od dnešného dňa je lovená. „Náš plán sa blíži k vyvrcholeniu.“ Oči sa jej priam rozžiaria, keď na to myslí.

Čoskoro sa stane vládkyňou ostrova. Aspoň jej to tak Zoki sľúbil. Layla však netuší, že je len obyčajnou bábkou v hre mocnejšieho. Len Zoki a Hikari vedia aký je ich pravý plán. Layla a ostatní si myslia, že Zoki chce ovládnuť ostrov, ale jemu ide o niečo iné, niečo vyššie. Uvedomuje si, že nie sú jedinými magickými bytosťami na tomto ostrove. To, čo Zoki chystá je veľkolepé. Čoskoro sa ukážu a potom nastane tá pravá zábava.

„Ty sa pokús niečo urobiť s lovcami. Nemôžu sa len tak pohybovať svojvoľne v nočných hodinách po meste.“ Prosbu mieri Zoki priamo na Hikari. „Ako vždy, diskrétne,“ dodá.

„Neviem či to bude vôbec možné. Toto už nie je záležitosť vodcov, ale kráľovnej a Rady starších. Oni tu dávajú teraz rozkazy. Môj klan sa bude musieť podvoliť.“ Ako hovorí, tak si dáva ďalší cukrík do úst. Ten poriadne rozchrúme. Robí to schválne. Zoki nemá rád cukríky a ani žuvačky. Keď bola menšia a mala v ústach žuvačku, donútil ju vypľuť ju. Vždy ho za to preklínala. Na sladkosti nedá dopustiť. Zbožňuje ich.

„Ktorí starší sa zdržujú momentálne v meste?“ pýta sa Layla Hikari. Potrebuje vedieť, kto všetko ju môže ohroziť. Tá sa na chvíľu zamyslí.

„Ehm, niekoľko mojich mužov zazrelo v meste Michia a podľa všetkého sa tu pohybuje aj Aiko. Ak ma pamäť neklame, tak aj kráľovná so svojou gardou opustili svoju základňu.“ Počíta na prstoch, či sa nepomýlila. „Áno, ešte je tu i Suu a Hideki, “ dodá. Zabudla na nich. Nevie presne či sa tu ešte zdržujú, ale nejaké informácie o ich popise už dostala do rúk.

„Zaujímavá zbierka sa nám tu zišla, nemyslíte?“ Svoj pohľad smeruje Zoki priamo na Laylu. Tá mu len zľahka kývne hlavou na dôkaz toho, že pochopila o čom hovorí. Bytosti, ktoré Hikari vymenovala, zaskočili i samotného Zokiho. Netušil, že Aiko a Michio sa pohybujú v týchto končinách. Naposledy ich tu zazreli pred päťdesiatimi rokmi. Takmer všetko sú to ich starí známi. Poznajú za z dávnych dôb a nie všetci sa majú radi. Michio a Zoki sa moc nemusia. Taktiež ani Aiko so Zokim či so Suu. Ich vzťahy sú komplikované.

„Takže sme dohodnutí? Nemôžem tu strácať s vami čas. Ja mám teraz i iné povinnosti,“ namieta Hiakri, pretože v zámku ju čaká desiatka dokumentov, ktoré musí vybaviť. Byť vodcom klanu neznamená len plniť ťažké misie. Odnáša to aj veľkú zodpovednosť, ktorú si Hikari uvedomuje. Mala priveľa problémov s tým, že ju cvičil práve Zoki. Svoju lojalitu klanu dokázala tak, že mu zmarila jeden z jeho podlých plánov. Všetko to však bolo hrané, aby hlúpe ľudské hlavy uverili.

Ak by sa dalo, uvítali by sme i komentár, ďakujeme. :)

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: konan, Michi, v rubrice: Povídky » Na pokračování