OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Príbeh našich životov - 5. kapitola

23.03.2013 (12:00) • konan, Michi • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 517×

Kapitola 5

Začína sa stmievať. Dnešný deň je veľmi výnimočný. Vo všetkých štyroch zámkov sa šepká, že do mesta prišla Rada starších, ktorá má rozhodnúť a vyhodnotiť situáciu. Rada starších je skupina štyroch bytostí, ktorých identita je utajená. Ak jeden z členov zomrie, vyberie sa ďalší. Nikto netuší ako prebieha výber nového člena a kto za tým stojí, keďže ani členovia Rady o sebe navzájom nevedia. Celé ich telá sú zahalené v čiernych plášťoch a na tvárach majú magické masky, ktoré menia ich hlas a prízvuk. Nie je možné zistiť či sa jedna o upíra alebo lovca. To, čo určí Rada starších sa stáva aktuálnym. Ona rozhoduje o tom, kto bude za svoj trest pykať. Dokonca aj vodcovia loveckých klanov či samotná kráľovná upírov musia túto Radu počúvať. Pred mnohými rokmi sa jeden lovec vzbúril proti Rade starších a na druhý deň po ňom neostalo nič. Dodnes ho žiadne vyhľadávacie kúzlo nenašlo. Sem-tam sa šepne, že Rade starších velí Pramatka, ale to sú len bludy mladých a neskúsených. Rada starších má svojich vlastných agentov, ktorí plnia ich rozkazy.

„S tým nesúhlasím!“ ozýva sa z malej chalúpky na konci mesta.

„Upokojte sa,“ hundre zahalená osoba v čiernom plášti a s bielou maskou na tvári. „Správate sa ako zver.“ Všetci štyria členovia Rady sedia za jedným okrúhlim stolom. V miestnosti je pomerne tma a jediným zdrojom svetla tu je malá sviečka, ktorá svieti v strede stola.

„Azyl?!“ opakuje osoba, ktorá doteraz zvyšovala svoj hlas.

„Nie, nič také nebude. Layla za svoj čin zaplatí spravodlivo,“ ozve sa osoba, ktorá doteraz mlčala a tíško sledovala hádku svojich troch kolegov. Nepáči sa jej ani jeden z návrhov, ktorí tu zaznel.

„Spravodlivo? Jej smrť nič nevyrieši.“

„Možnože aj vyrieši.“ Usmeje sa osoba pod maskou a vzpriami sa. „Je to záležitosť, ktorá sa týka upírov. Prosím, nech si ju aj upíri vyriešia. Navrhujem, aby kráľovná zabila Laylu.“

„Nesúhlasím!“ protirečí bytosť naproti.

„Máte snáď nejaký problém, kolega?“ spýta sa bytosť, ktorá si to tu očividne užíva. Laylu neznáša a upírov rovnako. Iní sa do toho nemajú miešať. Neprezradili predsa ih existenciu, ale tú svoju. Sami sa ohrozili.

„Nie, nemám s tým problém.“ Stíchne bytosť, ktorá protirečila a vzdychne si.

„Chcieť, aby Nariko zabila Laylu, bude zložité.“

„Nariko sa musí rozhodnúť či uprednostní ľud, alebo falošné priateľstvo.“

„Ak Nariko odmietne, čo urobíme?“

„Zbavíme ju titulu,“ vyprskne rýchlo bytosť sediaca napravo. „Aspoň sa preukáže, či je hodná trónu.“

„Je to upír, vyberie si trón.“

„Ste si tým príliš istý, kolega.“

„Chcete tým niečo povedať?“

„Iste, že nie.“

„Prestaňte,“ napomenie ich oproti sediaca osoba. „Čo urobíme s ľuďmi? Vedia o upíroch a čoskoro sa dozvedia o mágii a večnom živote. To pre náš svet neznamená nič dobrého.“

„Jedna alternatíva by tu bola.“

„Nebodaj im chcete všetkým vymazať pamäť.“ Sarkasticky sa zahalená bytosť zasmeje.

„Nie, len upraviť.“

„Upraviť?“  Zaskočilo ho to. Upravovať ľudom myseľ sa ani tak doslovne nedá. „Ako ste to myslel?“

„Ľudia sú hlúpy. Navrhujem, aby sme dali ľudstvu vedieť o upíroch v plnom rozsahu. Nech vedia, čo ich čaká ak po tom dobrovoľne zatúžia. Ak chcú riskovať, tak nech riskujú.“

„Zamieta sa!“ vykríkne bytosť, ktorej návrhy boli doteraz ignorované a od zlosti sa postaví.

„O tom tu vy nerozhodujete.“ Opravia ho všetci kolegovia naraz.

„Sadnite si a skroťte svoje hormóny. Sme Rada starších a rozhodnutia podávame spoločne. S vaším návrhom súhlasím. Kto je proti nech prehovorí alebo navždy mlčí.“ Po tomto prehovore nastane v miestnosti ticho. Všetci štyria členovia si uvedomujú, že musia uvažovať ako jeden. To preto im bola táto funkcia udelená. Sú hlavou celého ostrova už tisícročia. Bez nich by neboli pravidlá, nebol by zákon... nastal by chaos.

„Ďalej je potrebné zabezpečiť lovcov, aby dohliadli na pozostatky v meste. Skupinu z nich je potrebné vyslať na ochranu robotníkom.“

„Upíri si vyriešia svoj problém s Laylou.“

„Nariko si ho vyrieši.“ Opraví ho oproti sediaca bytosť.

„Samozrejme.“ Kývne hlavou.

„Nariko zabije Laylu,“ zopakuje suseda.

„Vyšleme agentov, aby na to dohliadli. Pokiaľ by nešlo niečo podľa plánu, zasiahnu oni.“

„To je samozrejmosť.“

„Dovolil by som si pripomenúť istú maličkosť. Zákon stosedemdesiatosem bude opäť platný.“

„Nie je to príliš kruté?“

„Ten zákon bol kvôli niečomu stiahnutý.“

„Nemáme na výber. Layla sa nám takto vysmiala.“

„Kvôli jej činom budú trpieť iní?“

„Sme Rada starších a máme na starosti všetko magické. Ten zákon sa spustí bez ohľadu na to, čo si o tom budú myslieť vodcovia.“

„Súhlasím.“

„Ja tiež.“

„Dobre, ale verte, že nejaké ohlasy budú.“

„O tom rozhodneme my.“

„Ešte dnes večer vyšleme agentov, aby doručili všetkým šľachtičným rodom informácie o našom konaní. Layla nezničila život len sebe, zničila ho všetkým.“

***

Z hradieb Južného zámku sa ozýva ženský výkrik, ktorý sebou nesie množstvo rozkoše. Zámok nie je tak veľký ako ostatné, ale je má výbornú polohu. Nachádza sa najďalej od mesta. Celé mesto obklopujú štyri zámky. Severný, Južný, Východný a Západný zámok. Južný zámok patrí urodzenej upírke menom Aiko. Zámok slúži ako domov jej pokrvnej línie. Aiko je známa tým, že premieňa len ženy. Mužov nemá v láske a nezniesla by, keby bol v jej pokrvnej línii nejaký muž. Už v minulosti sa tak stalo. Ženy kráčajúce chodbami zámku sa tvária, akoby sa nič nedialo. Nezaujíma ich, čo sa deje v jednej z komnát. Tá patrí majiteľke zámku.

Po chvíľke ticha sa dvere komnaty otvoria a na chodbu vyjde žena v bielej mužskej košeli. Má dlhé tmavé vlasy, ktoré jej siahajú až po boky. Je štíhlej postavy a jej tvár je nádherná. Jedinou možnou chybičkou na jej výzore je momentálne košeľa, na ktorej sa nachádzajú fliačiky krvi.

„Dobrý deň, slečna.“ Pribehne k Aiko žena, ktorá sa jej i patrične ukloní. Aiko sa milo usmeje a s prižmúrenými očami čaká, čo dievča povie.

„V spoločenskej miestnosti na vás čaká istá osoba. Hovorí, že je to dôležité a nemáte sa zdržiavať vraždením mužskej populácie.“ Zopakuje dievča presne to, čo jej bolo povedané.

„Zaiste,“ usmeje sa Aiko. Presne vie, kto to tam dole čaká. „Mel, postaraj sa o to smetisko v mojej komnate.“

„Áno, slečna.“ Dievča sa ukloní a prejde okolo Aiko. Vstúpi do izby a len nasucho prehltne. Na posteli leží telo mladého chlapca, ktorý ešte poriadne nedovŕšil dvadsať rokov. Jeho hrudník je celý rozpáraný a na zemi vedľa postele leží jeho vyschnuté srdce. Aiko sa pravdepodobne kŕmila.

„Ďakujem.“ Aiko slušne poďakuje a odchádza dole do spoločenskej miestnosti. Nepotrebuje sa slušne obliekať, keďže tuší, kto ju tam dole čaká. Kráča po schodoch, kde ju stretne ďalšie dievča a to jej podá akúsi obálku, ktorá je zapečatená červeným voskom. Ako kráča dole, otvára ju a vyberá list, ktorý v sebe ukrýva. Zaujato číta každý riadok.

Dole ju už netrpezlivo čaká mladá bruneta, ktorá sedí v kresle a v ruke drží sklenený pohár a pomaly z neho odpíja červené víno, ktoré si dovolila otvoriť. Našla ho v jednom z barov, ktorých je tu požehnane. Víno je dosť staré a také má Layla rada.  Áno, to Layla sedí v hosťovskej miestnosti. Upírka, ktorá patrí k najhľadanejším bytostiam dnešnej doby. V celej histórii sa neukázala tak hlúpa bytosť, ktorá by prezradila tak obrovské tajomstvo.

„Nechávaš hostí čakať, zmenila si sa,“ hovorí Layla, keď už počuje kroky. Vie, že je to Aiko, pretože cíti jej pach. Jedna z dobrých vlastností upíra je, že si dokážu zapamätať vôňu iných bytostí a vycítiť ich tak na väčšiu vzdialenosť. Aby chcel niekto poškodiť upírovi čuch, potreboval by na to niekoľko zákerných byliniek, ktoré im vadia. Zväčša sa jedna o korenie, ktoré využívajú ľudia veľmi často pri varení ako napríklad paprika, tymian či cesnak pažítkový. Všetky tieto byliny oslabujú zmysli upíra. Praví lovci využívali cesnak pažítkový ako jed. Treli ním svoje zbrane a oslabovali tak svojich protivníkov.

„Všetci sa menia,“ odpovedá jej Aiko, ktorá je zamestnaná listom. Prejde okolo kresla, v ktorom sedí Layla a sadne si oproti nej. „Veľmi rada ťa opäť vidím,“ hovorí nezaujato.

„Nehovoríš to príliš presvedčivo,“ zabrble Layla a položí prázdny pohár na stolík. „Čo to máš?“

„Myslím, že by si sa tu nemala dlho zdržiavať. Nik ťa nesledoval?“ pýta sa Aiko a krčí list, ktorý už prečítala.

„Máš pocit, že nie som opatrná? Čo ti to prišlo?“ pýta sa a pohodlne sa oprie. Vzdychne si a uvoľní ramená.

„Práve mi prišiel list od Rady starších. Povedz mi jedno...“ odmlčí sa. List, ktorý skrčila zovrie do dlane a tá hneď na to splanie. Keď roztvorí ruku, tak na zem padnú spálené kúsky a popol. Aiko sa zameriava na ohnivú mágiu už dlhšiu dobu. Našla v nej samu seba. Oheň jej prakticky nemôže ublížiť.

Layla len napäto čaká na otázku, ktorú dostane od svojej najlepšej kamarátky. Layla, Aiko a kráľovná upírov, Nariko boli a sú najlepšími kamarátkami. Pomáhali si v ťažkostiach a ich krvilačnosť ich udržala po tisícročia nažive. Layla si však našla i niečo iné. Našla si Zokiho, upíra, ktorý jej ukázal i iné stránky večného života. Na jej nešťastie sa jej to zapáčilo a Zoki ju zlákal na temné chodníčky. Dal jej moc, ktorú nikdy nemala. Pomáhal jej plniť si sny a zamilovala sa do neho. V ošiali lásky bola a je ochotná urobiť pre neho všetko.

„... stojí ti za to všetko?“ Dokončí otázku a vzdychne si. Aiko a Zoki mali v minulosti spolu románik. Bola do neho tak zamilovaná, že sa spoločne rozhodli zobrať. Svadbu si naplánovali a všetko išlo tak, ako malo. Počas tej doby Aiko otehotnela. Zoki jej sľúbil krásny život. V ich svadobný deň začala mať Aiko kontrakcie a začala rodiť. Ich svadba sa musela odložiť. Počas pôrodu ostala Aiko so Zokim sama v jednej miestnosti. Až tam sa dozvedela, čo je to za bytosť. Zoki využil situácie a vyčerpanú Aiko pripravil o práve narodené dieťa. Aby to nebolo málo, chystal sa ju aj zabiť, ale našťastie tam prišiel Michio, Layla a Nariko, ktorí zabránili jej smrti. Bola to jediná možnosť, jediný deň, kedy by bol schopný ju zraniť. Aiko je silnejšia ako Zoki. Mal to všetko naplánované. Využil ju a ešte ju okradol o milované dieťa a život, na ktorý sa tak veľmi tešila. V ten deň začala Aiko nenávidieť mužov. Nedôveruje im. Od toho dňa na ňu žiaden muž nesiahol ruku.

„Aiko,“ osloví ju Layla. „Viem, čo ti urobil, ale on sa zmenil. Pozri sa, čo všetko mi dal.“ Rozhodí rukami do strán. I cez to všetko, čo sa medzi nimi stalo sú Aiko a Layla stále priateľky. Obom na sebe záleží. Aiko nikdy neschválila ich vzťah, ale nemala tomu ako zabrániť. Layla už bola chytená v jeho sieti. Zoki je známy v širokom okolí ako obrovský manipulátor. Manipuluje s vami i vtedy, ak si to neuvedomujete. Vždy dosiahol to, čo chcel. Aiko aj Layla zistili, že má niekoľko plánov, ktoré si pomaly plní. Je nesmrteľný, a preto má na to večnosť. Nie nadarmo sa hovorí, že Božie mlyny melú pomaly, ale iste.

„Zničil ti život a ty si ho zničila nám.“

„Ako zničila? Vám som nič neurobila,“ namieta Layla.

„Spustili zákon stosedemdesiatosem,“ povie Aiko s odporom v hlase.

„Čože?“ Zaklipká Layla prekvapene očami. Ten zákon bol naposledy využitý v osemnástom storočí. Predstavuje dohodu, ktorú medzi sebou uzavreli lovci a upíri. Lovcom patrí deň a upírom noc. Všetko nesmrteľné, čo sa pohybuje počas slnečného dňa v blízkosti lovcov je právom zabité. To isté platí v nočných hodinách. Všetko smrteľné, čo sa pohybuje vo večerných hodinách v blízkosti upíra je právom zabité. Strašný zákon. Lovci nemohli len tak útočiť na členov šľachty, ale tento zákon im to dovoľoval a bez trestu. Mnoho šľachtických rodín prišlo o svojich blízkych len vďaka nedopatreniu. „Neber to osobne, ale to nie je môj problém. Je to váš problém, tak si ho riešte,“ povie zľahka a odvážne.

„Prosím?!“ Aiko sa od hnevu postaví a vyrazí obrovskou rýchlosťou k Layle. Počas cesty knej odhodí stolík i s pohárom a fľašou vína niekam do steny. Chytí Laylu pod krk a zatlačí ju do kresla. V jej očiach je vidieť neukojený hnev a dokonca vycerí i svoje tesáky, ktoré odhaľuje len vtedy, ak je poriadne nahnevaná.

Layla sa nestihla ani vyhnúť. Aiko je staršia a rýchlejšia. „Upokoj sa...“ Dýcha zrýchlene. Netají, že má strach. Už bola svedkom čoho je Aiko schopná. Táto žena dokázala zabiť štyroch lovcov jedným steblom trávy. Strach je v tomto prípade prirodzený. „Aiko, pokoj.“ Pripomína jej.

Aikine oči sa vrátia do normálneho stavu a i tesáky schová, ale stále ju však drží, aby jej neutiekla. Layla je slabšia po fyzickej stránke, ale čo sa týka mágie, tak je na vyššej úrovni. Layla sa zamerala na temnú mágiu. Ak by sa tu teraz obe pobili, znamenalo by to koniec jednej z nich. To však nechce ani jedna. „V...vypadni,“ povie s potlačovaným hnevom. „Vypadni z môjho zámku a už sa tu neukazuj. Zmenila si sa viac ako som si myslela. Pretože si moja priateľka, dávam ti možnosť úteku. Je na teba vypísaná obrovská odmena, tak si dávaj pozor,“ upozorňuje ju o riziku, ktorému sa Layla vystavuje. „Vypadni...“ dodá a pustí ju.

Layla sa rýchlo objaví za kreslom a hľadí na Aiko, ktorá vyzerá byť poriadne nahnevaná. Nič nevraví. Ak by nebola Aiko jej priateľkou, už dávno by na ňu poslala niekoľko zákerných kúzel. Obe si hľadia do očí. Layline telo sa začína meniť v hmlu a rozplývať sa po okolí. Premiestnila sa.

Aiko počká, než Layla odíde, a potom so zatvorenými očami klesne k zemi na kolená. Od zlosti udrie do zeme, kde zanechá značnú trhlinu a surovo strčí do kresla, ktoré odhodí od seba. Zovrie ruky v päsť a po tvári jej stečie nejedna slza. Je to pre ňu zložité. Práve teraz prišla o priateľku, za ktorú inokedy dala život. Teraz jej však nemôže nijako pomôcť. Aiko bola učená, aby si ctila pravidlá. Ak by pomohla Layle, znamenalo by to skazu jej línie a hanbu jej rodu. V liste bolo napísané niečo, čo Layle nepovedala. Poslali na ňu najmocnejšieho upíra, Nariko.

Ak by sa dalo, poprosili by sme komentár, ďakujeme. :)

Autor: konan, Michi, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Príbeh našich životov - 5. kapitola: