OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Príbeh našich životov - 6. kapitola

25.03.2013 (16:00) • konan, Michi • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 518×

Kapitola 6

*** Táto kapitola odhaľuje to, čo sa stalo pred dvetisíckami rokmi ***

Práve tento deň je veľmi významný pre tento ostrov. Pred týždňom zomrel kráľ upírov, ktorého všetci poznali pod menom Jiro. Jiro bol krutý vládca, ktorý dokázal ochrániť svojich poddaných za každú cenu. Lepšieho bojovníka medzi nesmrteľnými nebolo. Jiro bol ten, kto zabil Shinichiho, prvého upíra a sám sa korunoval za kráľa svojej rasy. Nikto nemal námietky. Prečo by aj mali? Jiro zabil najmocnejšieho z upírov a popri tom aj skupinku niekoľkých prvotných upírov, medzi ktorými bol aj jeho brat Nibori a sestry Namachi a Aimi. Krutejšiu bytosť tento ostrov ešte nezažil. Jiro padol rukou človeka, smrteľníka menom Reizo. Dnes prebieha korunovácia nového kráľa upírov. Rada starších vybrala ako vhodného vládcu Jirovu druhorodenú dcéru Nariko. To je aj dôvod, prečo do Severného zámku smeruje toľké množstvo kočov. Pozvaní sú len nesmrteľní.

„Snaž sa nehrbiť a správaj sa slušne. Táto udalosť je pre nás veľmi dôležitá,“ hovorí Michio Layle, ktorá s ním kráča ruka v ruke dlhou chodbou. Michio je oblečený jednoducho. Dlhá, hodvábna tunika siahajúca až po zem a cez ňu prevlečených niekoľko tmavých plášťov spojených jednou nemalou brošňou. Layla je oblečená podobne. Jediné, od čoho sa líši od Michia sú pestrejšia farby a viac šperkov na jej odeve.

„Zaiste,“ odvetí s úsmevom a pozorne si prezerá bohato vyzdobený zámok zvnútra. Všetko je tak ligotavé a bohaté na farby. Tí, čo tu žijú sa musia mať dobre. Tiež by chcela niekedy na takomto mieste žiť.

Obaja kráčajú do obrovskej miestnosti, kde sa už nachádza niekoľko desiatok párov. Všetko sú to prvotní a šľachtici. Layla a Michio boli pozvaný na túto slávnosť spoločne s nimi. Michio nemohol odmietnuť pozvanie od Nariko. Ich vzťah je síce komplikovaný, ale stále sa vedia porozprávať. Nikdy by to však nenazval priateľstvom.

Keď do miestnosti vkročí Michio s Laylou, tak takmer všetky zvedavé oči spočinú na nich. Podľa správnosti by tu nemal Michio, čo robiť. Nie je šľachtic a nikdy ani nebol. Pre Laylu platí to isté. Nepochádza ani z urodzenej rodiny. Je to dcéra sedliaka, ktorej zachránil Michio život tým, že ju premenil na upíra. Obaja dobre počujú, čo si dané bytosti o nich šepkajú a snažia sa to ignorovať milým, až archaickým úsmevom. Michio vidí v diaľke stáť Nariko v spoločnosti niekoľkých známych, a tak jej len kývne hlavou na pozdrav. Nariko mu jeho pozdrav opätuje.

„Hovoril si, že ma predstavíš niekoľkým svojím známym,“ pripomína mu Layla šeptom. Je to však márne, pretože či chce, či nie, i tak ich počujú.

„Práve k ním smerujeme,“ odvetí jej Michio a spoločne kráčajú k Nariko a jej spoločnosti.

„Nariko.“ Michio sa ukloní, keď ju osloví a pokračuje. „ Ďakujeme za pozvanie.“ Nariko len mlčky kývne hlavou. Je to mladá, na prvý pohľad príjemná blondína, ktorá pôsobí ako slabé dievča. Opak je pravdou. Pozrie sa na jej spoločníkov a pokrúti hlavou pričom sa usmieva. „Aiko, veľmi ma teší, že ťa opäť vidím.“ Pustí Laylu a objíme Aiko.

„Aj ja teba, Michio.“ Objíme ho dlhovlasá tmavovláska.

„Haruka,“ osloví ďalšiu ženu, ktorá stojí vedľa Aiko. Táto je o niečo menšia ako Aiko a má kratšie vlasy. Haruka je jedna z prvotných a je to ich veľmi dobrá kamarátka. Je stará necelých osemtisíc rokov. Istú chvíľu učila Michia používať pečate a pomáhala mu prežiť život bez ľudskej krvi. Obaja majú rovnaké názory na život a vážia si nejaké tie hodnoty.

„Môj drahý, myslíš si, že zmizneš na päťsto rokov a teraz sa tu len tak ukážeš? Poď ku mne.“ Roztvorí ruky a objíme ho. Za celé tie roky, čo sa poznajú si ho obľúbila. Oproti nej sú oni traja len deťmi. Michio je však iný, líši sa od nich svojou inteligenciou.

„Ako sa má tvoj nový kamarát?“ pýta sa Michio.

„Ak myslíš Takeruho, tak zatiaľ dobre. Čoskoro bude jeho koža schopná vystaviť sa slnečnému svetlu,“ vysvetľuje Haruka. Takeru je jej milenec, ktorému umožnila večný život. Stará sa o neho a chráni ho pred týmto všetkým.

„Ehm, ehm...“ ozve sa muž stojaci vedľa Aiko. Nepáči sa mu, že je ignorovaný. Je to Zoki, jeho dvojča. „A mňa nepozdravíš, braček?“ spýta sa ho urazene.

Michio len prevráti očami a vzdychne si. „Vitaj.“ To je všetko, čo mu povie. Michio a Zoki majú medzi sebou nejaké tie rodinné problémy, ktoré poničili ich bratskú lásku.

 „Braček, aký si len nepozorný. Koho si to sem priviedol?“ pýta sa Zoki a zaujato si prezerá Laylu.

„Och prepáčte.“ Ospravedlní sa im Michio a odstúpi kúsok od svojej spoločníčky. „Haruka, toto je Layla.“ Ukáže na Laylu.

„Teší ma,“ odvetia obe a podajú si ruky.

„Aiko, Nariko,“ predstavuje ich navzájom. „Toto je Layla.“ Tiež si všetky podajú ruky a potrasenie rúk sprevádzajú s milým úsmevom.

„Layla, toto je môj brat,“ odmlčí sa. „Toto je Zoki,“ povie a pozrie na Zokiho, ktorý uprene hľadí na Laylu. Tento pohľad sa Michiovi vôbec nepáči. Vie, čo po ňom nasleduje.

„Layla,“ šepne jej meno Zoki a doširoka sa usmeje. Keď mu Layla podáva ruku, zoberie ju a priloží k svojím perám a nežne ju pobozká na ruku. Pustí jej ju a lišiacky sa usmeje.

Aiko len zľahka priloží ruku na Zokiho hruď a potlačí ho dozadu, aby mu tak dala najavo, že je tu aj ona. Zoki a Aiko sú snúbencami. Niežeby Aiko žiarlila na Laylu, ale nemá rada, keď sa okolo neho motajú cudzie ženy.

„Čo iné sa od teba dalo čakať, braček,“ brble Zoki.

„Nič viac si nezaslúžiš,“ odvetí mu Michio s úsmevom na tvári.

„Chlapci, upokojte sa. Toto nie je o vás, a preto sem nepleťte svoje rodinné problémy. Tento deň patrí Nariko.“ Opakuje im Haruka, ktorej sa nepáči, že tí dvaja tu ťahajú svoje problémy.

„To nevadí, Haruka,“ ozve sa Nariko.

„Ako sa ti páči prvý deň vládnutia?“ pýta sa zvedavo Michio svojej novej kráľovnej.

„Ešte mi nedali korunu na hlavu, takže stále som len princezná,“ hovorí Nariko, aby spresnila situáciu. Korunovácia začne za necelú hodinu. Musia počkať na ostatných dôležitých ľudí.

Hudba začína hrať, čo znamená, že je čas na prvý tanec, ktorého by sa mali zúčastniť mnohí. K Aiko kráča akýsi šľachtic, ktorého očividne pozná. Vyzve ju k tancu, ale Aiko nereaguje. Najprv sa pozrie na Zokiho, aby tak požiadala o súhlas. Ten len nezaujato kývne hlavou a pozoruje Laylu, ako obdivuje okolitú výzdobu. Tá po jeho geste odíde s mladíkom tancovať.

„Ospravedlňte ma, teraz vás musím opustiť. Uvidíme sa neskôr,“ vraví odchádzajúca Nariko, ktorá má určite naponáhlo. Prekĺzava pomedzi tanečné páry ako blesk.

„Smiem prosiť?“ spýta sa Zoki a žmurkne na Laylu. Vystrie k nej ruku. Tá sa začervená a pozrie na Michia. Na jeho výraze tvári je vidieť, že nesúhlasí, ale Layla i tak odíde so Zokim tancovať.

„Mal by si dať na ňu pozor, Michio,“ upozorňuje ho Haruka. „Poď, ideme sa prejsť. Nebudeme rušiť hostí pri tanci.“ Zoberie Michia za ruku a kráča s ním k stene, kde budú mať aspoň trochu súkromia. Michio len kývne na Laylu, aby videla, kde ho nájde. Obaja sa postavia pri okná a sledujú výhľad zo zámku, ktorý je prekrásny. Je odtiaľ vidieť na Staré mesto.

„Ako to ide?“ pýta sa Michio. Lusknutím prstov premiestni dve čaše plné krvi do svojich rúk. Jednu podá Haruke.

„Zle,“ odpovedá Haruka. Presne vie, čo sa jej pýta. Poznajú sa dosť dlho nato, aby si takéto veci uvedomili. Ak by nevedela, stačí jej pozrieť sa do jeho hlavy a prečítať mu myšlienky. Haruka je staršia a dostať sa do Michiovej hlavy jej nerobí žiaden problém. Obaja to však nemajú radi, a preto sa to snažia pri sebe obmedzovať.

„Viem ako sa cítiš a je mi ťa ľúto.“ Reč je o Takerovi. Haruka urobila chybu. Stala sa obeťou citov, pre upíra najväčšou slabinou. Zamilovala sa do obyčajného smrteľníka, ktorý nie je ani len lovcom. Haruka ho priučila mnohým veciam, ale to nestačí. Takeru je smrteľný a bez jej pomoci neprežije. Haruka by nikdy, ale nikdy nikoho len tak nepremenila. Potrebuje mať k tomu pádny dôvod. Dokonca by mu nechcela zachrániť život, tak ako to urobil Michio Layle, pretože nesmrteľnosť je trest. Nechce, aby bol Takeru trestaný.

„Nemala som na výber. Jiro mi dal ultimátum a ak by som ho nesplnila, zabil by ho.“

„Niečo sa mi donieslo. Oboznámila si toho chlapca o tom, čo ho čaká?“

„Všetko som mu vysvetlila. Aj to, že jedinou možnosťou ako byť spolu je nesmrteľnosť.“

Zákony nesmrteľných sú kruté a treba ich dodržiavať. Tento patrí medzi top desiatku a Haruka si toho bola vedomá od dňa, keď spoznala toho mládenca. Žiaden upír nesmie mať milostný vzťah so smrteľníkom. Ak sa tak stane, tak ho musí do desiatich rokov premeniť, inak dotyčného smrteľníka zabijú. Je to kruté, ale to je ich život. Keby neboli zákony, množili by sa nesmrteľní so smrteľnými a nastal by chaos. Aby ochránila svojho milého, musela ho premeniť.

„Je schopný aspoň rozprávať?“ pýta sa Michio a pomaly si odpíja z pohára pravdepodobne čerstvú ľudskú krv. Sám nezabíja, ale nepohrdne pripravenou.

„Kiežby,“ vzdychne Haruka. „Už týždne neprehovoril a najmenej stokrát sa ma pokúsil zabiť. Držím ho hlboko v lese, aby k nemu nemal nikto prístup. Má kŕče a je oslabený. Bola som nútená použiť niekoľko kúzel, aby prežil nejednu noc.“

„Sakra... koľko mu trvá premena?“

„Už štyri týždne sa takto trápi. Časť jeho orgánov je už premenených, ale nie som si istá či udrží krv v tele.“

„Layle to trvalo päť týždňov. A jeho koža je na tom ako?“ vypytuje sa. Je mu ľúto Haruky.

„Vydrží na priamom slnku len niekoľko sekúnd, a potom začne horieť,“ upresňuje Haruka.

„Neboj sa, bude to dobré.“ Upokojuje ju. Priloží ruku na jej rameno a potľapká po ňom.

„A tá tvoja Layla. Kto to vlastne je?“ odpije si z pohára čerstvý mok.

„Bola sedliačkou, ktorú znásilnili. Našiel som ju takmer mŕtvu ležať v hnoji. Pomohol som jej a vyliečil zranenia. Časom som zistil, že je tehotná a zároveň nakazená pohlavnou chorobou,“ zasmeje sa, keď si na to spomína.

„Ou,“ sykne Haruka. „ To dievča si toho asi veľa prežilo.“

„Keby len to. Súhlasila s premenou a počas tých piatich týždňov potratila. Slnečné svetlo jej rozožralo vnútornosti a prišla o dieťa. Bola v piatom mesiaci tehotenstva.“ Dáva dôraz na piaty mesiac. Layla si vtedy nebola vedomá, čo robí, ale Michio to veľmi ľutoval. Ublížil jej, keď jej chcel pomôcť.

„Príroda sa nám krásne pomstila, nemyslíš?“

„Občas uvažujem ako Zoki a môžem povedať, že mi to miestami vadí.“

„To už nikdy nehovor. Tvoj brat má tie najhlúpejšie nápady. Svoju inteligenciu využíva v zlý prospech. Už nikdy takto nerozmýšľaj.“ Haruku to podráždilo. Zokiho má rovnako rada ako Michia, ale on je iný. Možno vyzerajú rovnako, no jadro má každý iné. Michio je zásadový a Zoki veľmi náladový. Ich matka ich rozmaznala. Haruka ju varovala, aby pri ich výchove nebola taká milá a aby i pritvrdila. Bolo to márne. Michiko si myslela, že milou výchovou z nich vychová slušných mužov. I upír má svoje chyby.

„Prepáč, zabudol som, čo hovorím.“ Ospravedlňuje sa jej.

„Ak by si rozmýšľal ako on, nezachránil by si mi v minulosti život, nepomohol by si dedinčanom a Layle. Bola by z teba bezcenná troska, ktorá sa nazýva upírom. Nezabúdaj, čo som ťa vždy učila.“

„Ako človek myslí vo svojom srdci, taký je.“ Dokončí za ňu Michio jej známu vetu. Haruka mu ju pripomínala veľmi často, aby si ju zapamätal. To ona ho naučila kŕmiť sa vrahmi a umierajúcimi. Pre upíra je to možno hanba a spodina, ale jeho to udržalo nažive.

***

„Layla, si upírom len krátko. Páči sa ti to?“ vyzvedá Zoki, keď tancuje s Laylou.

„Netúžila som po večnom živote, ale páči sa mi,“ odpovedá Layla šeptom.

„Nepýtal som sa ťa na večný život, ale na to, či sa ti páči byť upírom.“ Spresní svoju otázku ešte raz. Layla je naivná a to sa Zokimu hodí. Vidí v nej veľký potenciál, ktorý treba ihneď využiť.

„Som upírom krátko. Michio ma naučil nejaké kúzla, ale...“

„Ešte raz.“ Stopne Laylu. „Pýtam sa ťa, či sa ti páči byť upírom,“ zopakuje.

„Áno, páči.“

„Haleluja.“ Zajasá a zvrtne ju na parkete. Prisunie ju k sebe a ich hrude sa stretnú. Obaja sa pozrú do svojich temných očí. „Vieš, čo je úlohou upíra?“

„Úlohou? Nie, neviem.“ Začervená sa, keď sa na seba pozerajú. Podoba na Michia je veľmi presná.

„V tvojich spomienkach vidím, že si toho prežila veľa za tak krátky život.“ Číta jej spomienky. Je to ľahšie, ako pýtať sa. Ušetrí to veľa času.

„Nie je vhodné čítať spomienky dáme,“ upozorní ho.

„To máš pravdu, ale ty nie si dáma...“ Skloní hlavu k jej krku a vystrčí tesáky, ktorými sa dotkne jej krku. Zhlboka sa nadýchne jej vône, aby si ju zapamätal. „Ty si žena,“ dodá a venuje jej krku jemný bozk.

Layla sa začervená a celá sa zachveje. Nič nehovorí, len zatvorí oči a vychutnáva si ten pocit.

„Tvoji vrahovia sú už dávno mŕtvi,“ pripomenie jej. „Mali šťastie, že zomreli skôr ako si ich našla. Nemáš niekedy chuť, odplatiť im ich čin?“

Jeho slová ju preberú z eufórie, ktorú prežívala. Michio ju učil, aby na svojich vrahov nemyslela. Vraj s nimi sa osud pohrá inak. Verila tomu, a preto nič nepodnikala. Zoki jej však práve niečo pripomenul. „Nechcem ťa sklamať, ale tí, čo ma zabili sú už dávno mŕtvi,“ povie s dôvtipom.

„Hehe,“ zasmeje sa Zoki a prestane tancovať. Obráti sa, chytí ju za ruku a začne ju ťahať za sebou. Kráčajú preč z davu. Zoki je opatrný. Určite ho sledujú. Majú k tomu dôvod. Zoki by tu nemal, čo robiť, tak ako i jeho brat. Ani jeden z nich nie je šľachtic či prvotný. Michio bol pozvaný zo známosti a Zoki len vďaka urodzenému pôvodu jeho družky, Aiko. To je ďalší dôvod, prečo tu nechce ostať s Laylou. Na blízku je nebezpečná Aiko, ktorá by mohla zničiť jeho plány. Zíde z očí, zíde z mysle.

„Kam to ideme?“ pýta sa Layla zvedavo, keď opúšťajú miestnosť plnú hostí. Zoki ju vedie von zo zámku. Chce jej ukázať obrovskú záhradu. Tam budú mať súkromie a on sa nebude musieť báť, že ich niekto počúva či sleduje.

„Tu budeme len my dvaja.“

„Kde to sme?“ Obzerá si záhradu plnú ruží. Musí ich tu byť najmenej tisíc, ba aj viac. V strede obrovskej záhrady sa nachádza studňa, okolo ktorej sú postavené lavičky. Zoki ju vedie až tam. Usadia sa.

„Myslím, že by sme sa mali vrátiť k ostatným,“ podotkne Layla. V jej hlase je cítiť nervozitu. Kto by ju necítil? Upír, ktorého pozná niekoľko minút ju vyzve k tancu a zavedie na miesto, kde sú len oni dvaja. Čo má v pláne?

„Neboj, neublížim ti. Ja ženám neubližujem.“ Usmeje sa a zahľadí sa na studňu. Ako malí chlapci sem s Michiom potajomky chodili. Matka im to zakazovala, ale oni boli presvedčení, že tento zámok im právom patrí. V záhrade sa schovávali pred upírmi a sledovali ich počas dňa. Až ako dospelí si uvedomili, že upíri o nich museli vedieť. Vždy ich zaujímalo, prečo ich nechali tak. Prečo ich nechytili a nezabili? „Priviedol som ťa sem preto, lebo ti chcem pomôcť.“

„Pomôcť?“ vyhŕkne Layla.

„Nemusím ti ani nahliadať do spomienok a aj tak viem, že sa chceš pomstiť.“ Klame. Už počas tanca si o nej pozisťoval mnoho informácii. Je opatrný. Layla pozná priveľa kúzel, ktoré by Zoki nikdy nezvládol. Michiové tréningy z nej urobili zdatnú bojovníčku. On jej však dokáže dať viac. Práve takýto ľudia sa mu hodia.

„Ako som už povedala, moji vrahovia sú už mŕtvi.“ Opäť mu to pripomenie. Zdá sa jej poľutovania hodný. Nevie pochopiť, že čo je mŕtve, to mŕtvym i ostane. Áno, chce sa pomstiť. Chcela by sa pomstiť nielen svojím vrahom, ale aj tým, čo ju odsudzovali. V očiach dedinčanov bola len úbohá chudobná dievka. Smiali sa jej, ubližovali jej. Ani jej rodina ňou nebola príliš nadšená. Vybrali jej manžela, aby tak pomohla rodine. Layla toho starého obchodníka nemilovala. To bol aj dôvod, prečo v ten deň odišla. Chcela utiecť, ale dopadla ešte horšie. Na ten večer si nepamätá. Prebudila sa po niekoľkých dňoch u Michia, ktorý jej všetko vysvetlil a objasnil jej situáciu.

„Michio ti neukázal všetky mágie. Naučil ťa len to, čo sám vedel. Mala by si mu poďakovať. Michio patrí k najlepším uživatelom elementárnej mágie. Všetko, čo ťa naučil sa ti bude v živote hodiť. Neexistuje len elementárna mágia. Každý upír sa špecializuje na danú mágiu podľa toho, kto ho premenil. Je zjavné, že v elementoch budeš silná, pretože patríš do jeho línie. Sú tu aj temnejšie umenia, ktoré nám dovoľujú zachádzať až za hranice nášho chápania. Ja patrím k malému množstvu upírov, ktorí takúto mágiu používajú. Hovorím tu o mágii, ktorá pochádza od prvého upíra. Mágia známa pod menom Zetsumei.“ Po vyslovení názvu pradávnej mágie zafúka studený vietor, ktorý pocítia obaja, i keď ich telá sú odolnejšie.

Layla sa zachveje a pozrie na Zokiho. „Zetsumei?“ šepne. „Nikdy som o niečom takom nepočula.“

„Zetsumei je mágia, ktorá dovolí upírovi oživovať mŕtvych. Je možné takto vrátiť k životu svojich blízkych a všetkých, na ktorých ti záležalo.“ Táto mágia bola zakázaná a zabudnutá Radou starších. Tí, ktorí ju použijú prídu o svoj drahocenný život. Nikto sa nesmie zahrávať s mŕtvymi.

 „Michio hovoril, že všetko temné má i svoju cenu. Čo nesie táto mágia sebou?“ Chce byť opatrná, ale nepopiera, že ju to zaujíma.

„Michio ťa naučil veľa veciam. Máš pravdu. Všetko temné niečo stojí. Zetsumei je tá najhoršia mágia. Ten, kto ju použije bude prekliaty.“

„Prekliaty? Ako?“

„To neviem. Nikdy som sa o tom nedočítal v žiadnej z kníh. Jedno viem určite, tá mágia existuje.“ Snaží sa ju presvedčiť. „Niektorí prvotní to vedia, ale Rada ich ovláda a nemôžu používať tento druh mágie. Iní na ňu dokonca zabudli.“

„Ako vieš, že temná mágia funguje?“

„Heh,“ zasmeje sa. „Layla, používam ju už vyše sedemsto rokov. Mám jeden sen, ktorého sa držím. Pridaj sa ku mne a splň ho so mnou. Naučím ťa všetko, čo viem.“ Pozrie sa jej úprimne do očí a chytí ju za ruku.

Layline srdce začína rýchlejšie tĺcť. V hlave sa jej pletú samé otázky. „Aký je tvoj sen, Zoki?“ spýta sa rázne.

„Layla.“ Stlačí jej pevnejšie ruku. „Mojím snom je vládnuť tomuto svetu. Mám v pláne zničiť všetko, čo sa mi postaví do cesty. Chcem vybudovať nový svet. Svet, v ktorom nebude nikto výnimočný. Svet, kde si budeme všetci rovní. Taký svet potrebuje aj vládkyňu.“

„P...prečo práve ja?“

„Neuvedomuješ si to? Si mocná a so mnou budeš ešte mocnejšia. Spoločne privedieme k životu všetkých, ktorí ti skrížili cestu a ty...“ odmlčí sa. Sústredí sa na jej myseľ. „ Ty budeš rozhodovať o ich živote. Budeš Bohyňou.“

„Ja neviem.“ Zatvorí oči, aby sa nemusela pozerať do tých jeho. „A čo Michio?“ rýchlo sa spýta. Záleží jej na ňom. Dal jej nový život.

„O Michia sa neboj. Všetko bude prebiehať tajne.“ Stlačí jej ruku a prinúti ju tak otvoriť oči. „Layla, ty budeš o všetko rozhodovať.“ 

Pokiaľ ste dočítali až sem, boli by sme vďační za komentár, ďakujeme :) Aby sme mali predstavu o čitateľoch ;)

Autor: konan, Michi, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Príbeh našich životov - 6. kapitola: