OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Prvá láska - 4. kapitola

22.07.2011 (14:00) • JaNkA261 • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 603×

4. kapitola - Moja láska s mačkou na kolenách

Prebudila som sa až vo svojej izbe. Keď som si lepšie pretrela oči, zbadala som, že tam nikto nie je. Vzala som si teda osušku a vošla do kúpeľne. Teplá sprcha ma trochu uvoľnila. Neviem prečo, ale aj keď je vonku štyridsať stupňov, tak si dokážem do vane napustiť vriacu vodu. Mama z toho robí vedu a pýta sa ma, či nie som chorá.

V sprche som strávila desať minút, no potom už voda začínala byť chladnejšia, tak som ju vypla, nech to teplo zo mňa nevyprchá. Zabalila som sa do svojho fialového uteráka. Vlasy som si zviazala do turbana, aby trochu preschli a išla som do izby. Po ceste som sa ešte utierala  a napravovala som si osušku.

„Do paže!“ vyhŕklo so mňa keď som vošla do izby. Stál tam Robo, s kyticou neznámych kvetou. Stála som vo dverách z kúpeľne ako obarená. Spustila som ruky, ale hneď som ich vrátila späť, lebo mi začala padať osuška.

„Ahoj! Si vo poriadku?“ spýtal sa ma a znel celkom vydesene.

„Čo tu prosím ťa robíš?“ odpovedala som mu na otázku otázkou.
„Pýtal som sa prvý a pre tvoju informáciu som ťa sem zamdletú doniesol. Čo sa ti stalo?“ v jeho hlase bolo počuť rozhorčenie.
„Vieš čo? Ja o tom nechcem hovoriť, aj tak mi za chvíľku bude volať kamarát, a potom aj Simona, lebo potrebuje poradiť čo zajtra na seba takže prosím vypadni!“ vravela som a mala som pocit, že ak nevypadne tak mi z uší začne vyskakovať plameň ohňa. On, taký magor, sa má nasťahovať do môjho relatívne bezpečného mesta? Ta k to nie!“
„Tak dobre ja idem, ale chcem počuť jednu normálnu odpoveď. Prečo si zamdlela?“ Pozeral sa na mňa, ale nie do tváre a ja som pochopila kam, lebo mi začala zasa padať osuška. Nadvihla som si ju a on sa striasol, ako kedy sa prebudil z nejakého tranzu.
„ No vieš, ty si vysoký...“ nevedela som čo mám povedať, „chlap a no ja som trošku nižšia. A no proste si mi uberal kyslík a dve minúty mať zadržaný dych tak to nejde,“ snažila som sa mu to vysvetliť.

Chcela som mu to nejako vysvetliť, no nešlo to. Sedel na mojej posteli a bol taký očarujúci. Ale na to teraz myslieť nemôžem, doma sedí môj frajer, láska môjho života a ja ho nesklamem.
„Urobíš mi láskavosť?“ pýtala som sa ho aj keď neviem prečo.
„ Všetko čo len povieš, moja pani,“ povedal a mal úsmev od ucha k uchu. A moja sánka mi spadla a mala som pocit, že spadla z šiesteho poschodia na prízemie.
„Podal by si mi pyžamo,“ povedala som to a zároveň som natiahla ruku. Keď mi to podal tak som k tomu ešte dodala. „A mohol by si ísť preč?“ Nečakala som ani na odpoveď a stočila som sa do kúpeľne.

Natiahla som si na seba svoje tri štvrťové nohavice a tielkové tričko, ktoré bolo z materiálov takých jemných, že keď ste v tom spali, mali ste pocit, že spíte v bavlnke. Potom som si do ruky vzala fén a začala som sa fénovať. Bola som v tom, že Robo už odišiel, a tak som sa tam pokojne zabávala. Spievala som si a zároveň som používala fén ako mikrofón. (Susedia asi mali radosť.)

Keď som vyšla z kúpeľne, pomaly ma porazilo. „Čo tu preboha robíš? Nevravela som ti že máš odísť?“ zjačala som na neho, celá červená a on sa zjavne na tom dobre zabával. Nenávidím ho. Takého blbca, kto by ho miloval? Jedine nejaká lama.

Zdvihla som ho plná adrenalínu z postele a nakopla som ho tak, aby vypadol z mojej izby a zamkla som sa. Čo teraz? Čo teraz urobím? Jediné čo ma napadlo, bolo simulovať. Hlava ma už aj tak dosť bolela a vďaka menštruácii mám dobré kŕče v bruchu.

Keď som prišla za mamou, že mi nie je dobre, neklamala som. Asi som si to privolala sama, alebo to bolo z tej pizze, čo sme si dali s Robom. On mal inú a ja inú. Mala som ju na obed aj na večeru. Mama celá vyplašená volala doktora a išli sme domou. Chvála pánu bohu. Povedala som si v duch, keď som konečne po dvoch dňoch vyšla z domu.

„Babu?“ kričala mama na mňa keď som sa chystala ísť pre Mišku od Jakuba.
„Áno, mami?“ povedala som unudeným tónom.
„Prosím ťa, odnes tento koláč novým susedom oproti,“ povedala podávajúc mi koláč do rúk. Vypleštila som na ňu oči. Ale aj tak som am musela ísť. Zaklopala som a otvorila mi staršia žena.
„Dobrý deň. Mama ma poslala aby som vám doniesla koláč na privítanie.“ povedala som jej pozerajúc raz na koláč raz na ňu. Vtedy sa paní otočila.
„Robo! Er musst kommen!“ pane bože, ona mi nerozumela ani slovo? vtedy spoza nej vybehol Robo.
„Na tu je darček na privítanie a ak dovolíš, idem si po mačku,“ odrapotala som to tak rýchlo, že som mala pocit, že polke toho nerozumel. Strčila som mu koláč do ruky a rozbehla sa dolu schodmi.

Mohlo ma napadnúť, že sused, ktorý sa nasťahoval hneď oproti, je Robo. Bežala so rýchlo po ulici, až k Jakubovej bráne, vbehla som dnu a pri jeho dverách som zaklopala. Otvoril mi, sám a osobne. Vrhli sme sa do objatia a Miška sa nám plietla pod nohy.
„Ideme k nám?“
„Je to dobrý nápad. Odnesieme Mišku a pôjdeme na zmrzlinu.“
„Tak fajn. A nepribrala?“ nevedela som si pomôcť, ale mala som pocit, ako keby stlstla.
„Ha, ha! Vtipný príbeh, mama sa nevedela nabažiť tej mačky a stále jej niečo strkala na jedlo, vraj, že je podvyživená. Takže teraz bude na granuliach raz denne, čo?“
„Asi hej!“

Rozprávali sme sa celú cestu až k nám a mačka sa okolo nás líškala. Držali sme sa za ruky a hrial ma pocit, že je pri mne. Keď som otvárala dvere, z vedľajších vyletel Robo.
„Ahoj, Babu!“ Zarazil sa keď tam uvidel Jakuba. „Takže toto je tá tvoja úžasná mačka a chlapík, ktorý ju stráži?“ pýtal sa a ja som sa začervenala. Pritisla som sa za Jakuba a začala som:
„ akub toto je Robo, je to kamarát, ktorého poznám, už dlho, lebo naši rodičia chodia spolu na dovolenky. Robo toto je môj kamarát Jakub.“ Viac som k tomu nepovedala, ale moje gesto ukázalo za všetko, keď som vtlačila božtek Jakubovi na líce. Urazila som snáď Roba, alebo som urazila Jakuba?

Autor: JaNkA261 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Prvá láska - 4. kapitola: