OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Punk is my life 1. kapitola

03.05.2011 (11:00) • Vany • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 697×

Sedela som tam chvíľu, ale neuveriteľne ma bolela hlava. Hoci sa mi tá hudba páčila... nie, tá hudba bola doslova a do písmena dokonalá, hlava mi treštila a ja som mala chuť odísť domov.

„Ideme tancovať nie?“ spýtala sa Nika a už sa hrnula na parket. Eva sa samozrejme nenechala presviedčať, ale ja som ostala sedieť za stolom. Položila som si hlavu na stôl a dúfala, že čoskoro dohrajú.

„No tak baby neváhaj/ pridaj sa ku mne/ skoč so mnou z mosta/ spravme niečo bláznivé/“ spevák  kričal do mikrofónu a poskakoval ako cvok. Ja som to nevydržala a postavila som sa. Predierala som sa barom až k východu. Vybehla som von a užívala si to ticho. Oprela som sa o stenu a začala prudko dýchať.

„Dobre Renáta, za chvíľu to prejde,“ povedala som si a zavrela oči.

„Hej,“ zakričal niekto a ja som zodvihla hlavu. Nikto sa ku mne blížil, ale ja som videla iba svetielko z cigarety.

„Videl som ťa vo vnútri. Prečo si ušla?“ spýtal sa niekto už bližšie a ja som v tom hlase spoznala toho speváka.

„Začala ma bolieť hlava,“ povedala som prosto a ani som sa naňho nepozrela.

„Ehm... to spievam až tak hrozne?“ spýtal sa uvoľnene a zasmial sa.

„Nie, len mi proste nerobí dobre takéto prostredie,“ zašepkala som a konečne sa naňho pozrela. V tom šere som ho videla len minimálne.

„A spraví ti lepšie, ak ti zaplatím pivo?“ spýtal sa ma a ja som pokrútila hlavou.

„Aspoň kofola, no tak,“ škeril sa a lapil ma za ruku.

„Ideme... peknej babe pomôžem vždy rád. A ty sa potrebuješ odviazať.“ Ťahal ma dnu, kde už neznela hudba. Bol tu len hluk vravy...

„Tak chceš to pivo alebo kofolu?“ zasmial sa a ani nečakal odpoveď. Objednal dve veľké pivá a posadil ma na barovú stoličku. On si sadol vedľa mňa a podal mi škatuľku s cigaretami.

„Fajčíš?“ zasmial sa a ja som pokrútila hlavou. Fajčila som, ale iba ak ma niečo trápilo, alebo som mala depku. Zase zobral škatuľku a strčil si ju do vrecka. Barman pred nás postavil dve pivá a odišiel.

„Ani si sa mi nepredstavila.“

„Ale to ani ty mne!“ oznámila som mu a on sa zase začal smiať.

„No dobre, ja som Lukáš, ale hovor mi Luky a ty si?“

„Renáta...“ povedala som potichu a koniec môjho mena zanikol v hluku.

„Takže, Reni... ako si sa sem vlastne dostala? Veď vravíš, že takéto prostredie nemáš rada, tak na čo si sem šla?“ zaujímal sa a naklonil sa bližšie ku mne.

„Povedzme že, som nečakala, že ma tá hlava začne tak bolieť. Presvedčili ma kamarátky, tak som tu,“ vysvetlila som mu a on pokýval hlavou.

„A kde sú teraz? Veď si prišla s nimi, nie?“

„Išli tancovať,“ vysvetlila som a pomrvila sa na stoličke. Bolo mi s ním dobre... až veľmi dobre.

Pozrel sa na hodinky a zdvihol sa.

„Mrzí ma to.. musím ísť. Ale bolo mi z tebou fajn,“ pousmial sa a stratil sa v dave.

***

„To si zo mňa robíš srandu. Však si robíš srandu. Jednoducho robíš! Nemohla si s ním piť pivo... je taký úžasný,“ vzdychala Eva, keď som im oznámila, že som sedela pri bare s Lukášom.

„Zajtra si ma nebude pamätať. Tak by som z toho nerobila také haló,“ zasmiala som sa a otvorila dvere do kaviarne, kam sme mali namierené.

„Aha, tam je voľný stôl,“ povedala nadšene Eva a rozbehli sme sa tam.

„Ja pôjdem objednať,“ ponúkla sa Nika a rozbehla sa k pultu. Všetky sme sem prišli na horúcu čokoládu, najlepšiu v meste.

„Stretneš sa s ním ešte?“ spýtala sa ma Eva a ja som pokrútila hlavou.

„Nemám ani jeho číslo, nič,“ zaškerila som sa. Ja som to brala ako taký... hm... úlet.

„Tak choď na jeho koncert, nie?“

„Ale...“

„Ale nie! No tak, veď sa tam s ním stretneš... určite si ťa pamätá,“ presviedčala ma a nervózne sa obzrela.

„Pozri, ja mať také šťastie, odkopnem Samuela a jednoznačne si s ním vyjdem!“ povedala a ja som na ňu vyvalila oči.

„Aleja som myslela, že Sama ľúbiš,“ povedala som a usmiala sa.
“Ale ja ho ľúbim,  ale môžem si s ním vyjsť! Nieje to nevera!“ povedala a ja som pokrútila hlavou.

Nika sa vrátila nasledujúca čašníčkou. Tá pred každú z nás postavila čokoládu a odišla.

„Hneď som tu,“ povedala som a vydala sa smerom na toaletu.

„Nerob si nádeje, už si ťa nepamätá,“ zašepkala som si do zrkadla a vyšla von. Ponáhľala som sa späť, ale do niekoho som vrazila...

Autor: Vany, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Punk is my life 1. kapitola: