Rozprávka pre dospelých - 10. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

CHloeinin strach, celkové liečenie v náručí Alexa, Alexov strach a nepochopenie, choroba, ale hlavne čas strávený s ním... Nech sa krásne číta... Vaša Rose!

05.01.2010 (16:00) • RoseDublest • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 627×

10. Liečenie

Chloe Aiden ( Bluffton)

Bola som v lese... sama... všade okolo mňa stromy a blato. Husto pršalo a nikoho nikde... bolo mi jasné že sa to všetko muselo pokaziť... ako som mohla uveriť že raz v živote budem mať šťastie. Bežala som ďalej až som prišla na nejakú lúku. Tam ma už sily opustili. Dopadla som na kolená a úplne vypla.

Cítila som že mám oči otvorené... no nič som nevidela... iba tmu. A potom som ho uvidela... zase sa mi sníval... pribehol rýchlo ku mne a vzal ma do svojho náručia... bola som rada že mám taký krásny sen... s ním. Rýchlo sa so mnou rozbehol. Vošli sme do jeho chatky a tam ma vzal do sprchy. No pred tým mi vyzliekol nohavice. Bol to iba sen... a tak bolo všetko dovolené... Priam som sa na neho prisala a užívala si toho krásneho sna.

Po chvíli začal spolupracovať. Vášeň nami lomcovala a my sme mali čo robiť aby sme sa na seba dravo nevrhli. Už som bola len v spodnom prádle a on v boxerkách. Bol neuveriteľne nádherný. Vyhupol si ma na jeho krásne bruško a pokračovali sme ... no potom to stopol. Nechápala som ale ani neprotestovala... opatrne ma preniesol na posteľ, kde som o chvíľu zaspala.

Bola som zase u seba v izbe... ale Kenneth tam nebol...bol tam Alex! Nechápala som ale ani veľmi mi to nevadilo... i keď Kennetha mám tiež rada... ale Alex je skutočný... nie len sen, ktorý nikdy neožije. Usmiala som sa na neho a on si sadol ku mne na postel. Celú noc sme sa rozprávali, bozkávali, túlili. Všetka ostýchavosť išla stranou... všetko bolo perfektné.

Zobudila som sa a očakávala mokrú zem podo mnou. Ale namiesto toho, keď som hmatala rukou... mi ju niekto chytil. Otvorila som oči a tie sa mi zastavili na krásnej vypracovanej hrudi. Pozrela som sa na vlastníka... kto iný ako Alex.... on ma zase zachránil... môj anjel.

„Prepáč.“

Zachraptela som... znela som naozaj otrasne... a i tak som sa cítila... tipovala by som to na horúčku. Alex sa usmial a iba priznal že jemu to vôbec nevadilo. Po pár minútach už som chcela ísť do svojej izby... no Alex ma zastavil s tým že on nedovolí aby som bývala s tými troma, presvedčil ma že budem bývať s ním. Že vraj i tak má voľné jedno miesto.

A tak sa poobede konalo veľké sťahovanie. Alex mi nedovolil ani vojsť do izby. Sám tam šiel, vzal mi všetky veci a priniesol mi ich. Bola som tomu rada... nebola som si istá či by som niekde nehodila po ceste papuliaka. Bolo mi naozaj hrozne... pravdaže otcovým praktikám sa to nevyrovnalo... ale málo krát som bývala chorá... takže som to znášala dosť ťažko.

http://www.youtube.com/watch?v=MlvVI05BDOI&feature=related

„Zlato... celá horíš.“

Zašeptal smutne Alex. Ležali sme spolu na jeho posteli. Bola som tesne pri ňom a ona mi stále hladil tvár a chrbát.

„Hmmm.“

Zachraptela som.

„Počkaj chvíľku.“

Povedal Alex a ja som sa ani nestačila ohradiť a už bol preč, po asi desiatich minútach... čo som skoro zaspala sa vrátil s nejakými tabletkami v ruke. Šiel do malej kuchynky, ktorú mali v mini obývačke. Nalial čaj do šálku a šiel ku mne. Opatrne si sadol položil hrnček s liekmi na stôl.

„Lee... toto mi dala profesorka... paralen... nič lepšie nemajú... ak tak, zavolám otcovi a ten po teba príde... pôjdeme do nemocnice.“

Zdesila som sa... nemocnica... zase... je to asi moje najnavštevovanejšie miesto. Smutne som sa pozrela na Alexa. Pomohol mi posadiť sa. Cítila som sa ako keby ma práve otec zbil. Celý smutný mi podal lieky a potom aj čaj. Opatrne som pila čaj... hrdlo som mala ako napichané ostňami. Čo i len malý prúd vody mi spôsoboval ťažkosti z bolesti.

Usmiala som sa na môjho ustaraného Alexa a podala mu pohár s tichým „ďakujem“.

„Alex... radšej by som mala ísť do svojej izby... nechcem aby si aj ty ochorel.“

Zachraptela som už asi po tisíci krát. Alex sa na mňa zamračil.

„To teda isto nie... ja som imúnny voči chrípke. Takže o mňa nemaj strach.“

Odpovedal strápene. Bolo mi moc ľúto že sa trápi práve kvôli mne. O tri dni s tadiaľto odchádzame... a ja tie tri dni preležím... ale aspoň že tu mám môjho anjela. Usmiala som sa povzbudivo na Alexa... ten sa na mňa tiež usmial a dlho ma pobozkal na čelo. Ani neviem ako ale prešlo až k večeru a ja som sa zobudila... ja som prespala celý deň.... tak toto nie je dobré...

Alex bol pravdaže ešte stále pri mne. Usmieval sa na mňa a potom zažal lampu. On je stále taký krásny.

Vždy keď sa na neho pozriem nemôžem odolať jeho úsmevu a musím sa usmiať tiež. Bojím sa ... ako to bude, keď prídem domov... rodičia ani brat sa o tom nesmú dozvedieť...ale ako to spraviť... on sa iste bude na nich vypytovať... mračila som čelo. Alex mi jemne po ňom prešiel tak aby mi vyhladil vrásky. Kukla som sa na neho a na oplátku som dostala krásnu nežnú pusu. Dúfam že vravel pravdu o tej imunite.

„Alex ja ti musím niečo povedať.“

Prehovorila som mierne vážne. Alex zbystrel... takže teraz alebo nikdy.

„Takže... moja rodina... je, jednoducho zvláštna a zložitá... pre to nechcem aby veľa ľudí vedelo že sme spolu... teda ak sme... ak sa mi toto všetko nesníva... oni by to nepochopili... prosím nepýtaj sa ma na nich... ani sa nepokúšaj s nimi komunikovať... všetko toto bude naše tajomstvo.“

Dopovedala som a smutne sa pozrela na Alexa. Ale ten... ten sa tváril... zrútene... smutne... v žiali. Pozrel sa mi do očí.

„Ja... ja ťa chápem Chloe... chceš to skončiť... ja som to pochopil.“

Odsunul odo mňa ruku... ale ja som ju stačila zachytiť... on to vážne nechápe.

„Ty si môj blázonko...“

Pobozkala som ho a Alex sa tváril viac ako prekvapene a tak som pokračovala.

„... ja som to tak nemyslela... ja chcem byť s tebou.. to je nad slnko jasnejšie... neviem ako je to z tvojej strany ale ja chcem... len nechcem aby o tom vedela moja rodina... ona by ti ma zakázala... nejde o to aký si... lebo si skvelý... ale oni by mi nikoho neschválili... už chápeš?“

Nerada mu klamem... ale musela som to upraviť. Alex sa usmial a prikývol.

„Strašne som sa zľakol že som ťa stratil... zase... skoro.“

Zašepkala a znovu ma pobozkal. Bola som úplne pod jeho nadvládou. Znovu ma rozbolela hlava. Alex to ihneď spozoroval a začal ma hladkať po vlasoch.

„Spinkaj láska.“

Šepol mi do ucha a ja som sa len ku nemu pritisla a znovu sa ponorila do ríše snov... Nebol tam ani Kenneth ani Alex... iba čierno čierna tma... ktorá ma pohlcovala čoraz viac a viac. A až potom som uvidela tvár krásneho dieťatka ... priam anjelika... pozeral sa na mňa a ku mne naťahoval ruku. A potom som videla celý svoj život od začiatku.

11.kapitola

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování