Rozprávka pre dospelých - 13. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Veľmi, veľmi, veľmi sa ospravedňujem, že až teraz, naozaj mi to prosím prepáčte, ale maturitný ročník so mnou robí svoje, tak sa prosím nehnevajte. Tu máte ďalšiu kapitolu, tak dúfam, že si ju užijete:) Vaša Rosie!:)

12.02.2010 (18:00) • RoseDublest • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 754×

13. Krásna víla a krásny... upír!

Alex Raymond ( Savannah)

„Bála som sa... mohla som o teba prísť... myslela som si že som o teba prišla... bola to prestrašná bolesť... prosím... už nikdy mi to neurob... prosím“

„Milujem ťa...“

Šepol som a pobozkal moju krásku. Nikdy by som neveril že niekto tak moc pre mňa dôležitý... zoberie fakt... že som upír... tak ako to zobrala Chloe... iný by zutekali, kričali, bili sa, ale ona nie ... ona ma radšej pobozká... to sme ale dvojka.

„Chloe... ale musíš mi niečo sľúbiť... nik sa to nesmie dozvedieť... to čo som.. nesmieš to nikomu povedať, áno?“

„Pravdaže... a komu by som to asi ja povedala?“

Zakrútila očami moja láska a tak si vyslúžila ďalší bozk. Vzal som si ju do náručia a preniesol na posteľ. Ľahol som si pri ňom a položil si ju na hruď. Znovu som ju začal bozkávať. Po dlhšom čase sme si oddýchli, Chloe si položila hlavu na moju hruď a ja som sa hral s jej prstami a krásnymi vlasmi. V tom Chloe vykríkla a rýchlo sa posadila...pozeral som sa na ňu, že či sa niečo stalo.

„Ja ... Alex... koľko je hodín“

Prerývane dýchala a pýtala sa ma.

„8:30“

„Rodičia ma zabijú... ja Alex... prepáč ale ja už musím ísť... naozaj by som najradšej bola tu s tebou... ale ja musím ísť“

Rozprávala strašne rýchlo a videl som ten chaos v jej očiach. Pevne som ju objal a ona sa po chvíli ukľudnila.

„Kľud , zlatíčko... ja ťa odveziem“

Šepol som jej do uška. Postavil som a spoločne s Chloe sme šli dole schodmi. V obývačke sedel aj otec. Pozrel sa na mňa a usmial sa. Chloe sa s ním zdvorilo rozlúčila a otec jej ďakoval za mňa a za všetko čo pre mňa robí... má pravdu... ona si ani nevie predstaviť koľko toho pre mňa urobila.

Nastúpili sme do auta a hnali sa na ich ulicu. Zastavil som na začiatku ulice.

„Zlato... ak budeš mať problémy... tak ja to pôjdem vysvetliť“

Povedal som mojej kráske... iba zavrtela hlavou. Rýchlo a vášnivo ma pobozkala a s tichým „ prepáč... už musím“ Odišla z auta. Videl som ju už len utekať a ešte pár krát sa obzrela a zamávala mi. Otvorila bráničku a keď mi odišla z výhľadu šiel som i ja domov. No takže premenu mám za sebou, Chloe ma zachránila, plus vie čo som a ešte k tomu ma miluje... teda aspoň myslím. Vošiel som do izby a na stolíku mi zavibroval mobil. Priam som až preletel ku nemu a pozrel na sms, bola od Chloe.

„Ozaj... skoro by som zabudla... milujem ťa!“

No... to je moja láska... odpísal som Chloe a šiel dole za otcom. Ten sedel na sedačke a práve čítal nejaký športový časopis.

„Oci... myslíš, že som urobil dobre?“

Opýtal som sa ho opatrne.

„Mám pocit že si sa ma skôr chcel spýtať, či dokáže byť upír s človekom v ľubostnom vzťahu nie?“

Tatko klepol klinček po hlavičke... nechcem Chloe nijak ublížiť, len som pritakal.

„Prvý krát... čo ja viem.. sa niečo takéto stalo pred 12nástimi rokmi. Vydržali tak spolu 4 roky, ale okolnosti zapríčinili, že musel to dievča premeniť... ale to nemusí byť váš prípad“

Usmial sa na mňa.

„Ďakujem oci...“

Otočil som sa a šiel do svojej izby. Audrey s Madison išli niekam na dovolenku... už ich moc nebaví škola... Ľahol som si na posteľ a rozmýšľal nad všetkým... teda hlavne nad Chloe. Úplne ma dostal ten fakt že nedokážem cítiť jej pocity z minulosti, budúcnosti... ale z prítomnosti... a ani žiadne obrazy. No Isaac vravel že je to normálne... že na svete sa nachádza pár tisíc ľudí na ktorých naše schopnosti neplatia... ale prečo práve ona? Chcel by som vedieť čo cíti keď je so mnou.

Takto som rozmýšľal až skoro do rána... potom som sa prezliekol poupravoval sa a tešil sa na moju Chloe. Pozdravil som otca a rýchlo nasadol do auta. Ani nie o 10 minút som už bol pri škole a vyčkával na Chloe. O chvíľu prišla na parkovisko veľká limuzína a z nej vystúpila Chloe a jej brat. Chloe sa na mňa ani nepozrela, priam si zakrývala tvár a šla ďalej do školy. Nasledoval som ju. Išla po chodbe až zahla do knižnice... pred dverami ešte na mňa uprela svoj pohľad a ja som vedel že niečo nie je v poriadku.

V jej očiach bolo plno smútku. Vošiel som teda do knižnice, hľadal som ju pomedzi regálmi... až som ju našiel úplne v zadnom regáli. Asi ma ani nepočula. Obzerala si tam nejakú knižku. Podišiel som teda opatrne ku nej a rukami som skĺzol od jej chrbátu až ku brušku. Oprela sa o mňa... no stále sa neotáčala. Vzala moju ruku a pobozkala ju. Otočil som si ju ku sebe... ani som sa nestihol na ňu pozrieť a už ma bozkávala. Potom sa znovu otočila a vkladal veľmi pomaly knižku do regálu.

„Anjelik... stalo sa niečo?“

Opýtal som sa jej nechápavo. Ostávala stále otočená.

„Nie... nie ... všetko v poriadku...“

Hovorila nervózne a na konci sa zasmiala. Prudko som si ju otočil ku sebe a skoro onemel. Dal som jej dole z tváre šatku, odhrnul vlasy a obzeral si tú poriadne fialovú modrinu, ktorú mala nad ľavým okom. Pozrel som sa Chloe do tváre a tá len sklopila oči.

„Ja... ja som spadla... veď vieš aká som nemotorná...“

Prehovorila po chvíli... a stále prešľapovala nohami. Nehoda? Si myslí že jej to uverím? Ja tých jej rodičov zabijem...

„Chloe, prečo mi klameš... boli to oni... že? Rodičia... tipoval by som otec.“

Chloe neprehovorila... iba som videl pár kvapiek sĺz ako pokvapkali koberec. Prisunul som si ju ku sebe bližšie. Pevne som ju objal a ona mi tvár zaborila do hrude a tíško poplakávala. Asi po 5 minútach sa ukludnila, vzhliadla mi do tváre a pobozkala ma.

„Alex... prosím... nerozoberajme to... už by sme mali ísť do triedy“

Šepla. Zotrel som jej poslednú slzu, pobozkal ju a pohladil po tvári. Chloe si zase dala na tvár maskovaciu šatku a spoločne sme vyšli z knižnice. Štvalo ma to... preveľmi... ale ja už nedovolím aby mojej Chloe niekto ubližoval! Už nikdy a nikto!

Chloe Aiden ( Bluffton)

Keď som sa vrátila domov od Alexa... zmierená s tým že je upír, že ma miluje a že ja milujem jeho, moja rodina ma čakala v obývačke.

„Počul som že máš nejakého priateľa...“

Preniesla nepríčetne matka. Otec rýchlo ku mne podišiel a vrazil mi takú že kuchynská linka mi dala druhú. Pomaly som sa pozviechala zo zeme.

„Dúfam že chápeš, že to znamená aby si sa s ním nestýkala!“

Odpovedal otec... iba som prikývla a zbabelo ušla do izby. Čo budem teraz robiť? Ja sa Alexa nechcem vzdať... kým mňa bude biť... tak mi je to jedno. Položila som si studený obklad na líce a rýchlo zaspala. Ráno som sa cítila jak keby ma prešiel parný vlak a v zrkadle som videla tú „krásnu“ veľkú modrinu nad ľavým okom.

Skúšala som ju čo najviac zatrieť ale i tak ju bolo vidno a tak som si dala šatku na tvár. Keď som zišla dole matka aj s otcom už boli v práci a brat sedel na pohovke a čakal. Ani som neraňajkovala... a už sme šli do školy. Bála som sa stretnutia s Alexom... čo na to povie?

Keď sme prichádzali na parkovisko... videla som ho ako stojí na parkovisku a pozerá sa na moju limuzínu. Vyšla som teda z nej a na Alexa sa ani nepozrela. Rýchlo som prešla do knižnice a dúfala že ma videl kam idem. A o chvíľu ma už jeho krásne ruky hladili na brušku. Rýchlo som ho pobozkala a otočila sa. Ale bolo jasné že si Alex všimne že niečo nie je v poriadku a ani mi neskočil na tú rozprávku s pádom.

Celý deň bol pri mne... cítila som ako ma ochraňuje... ako moc sa o mňa bojí. Dohodli sme sa že sa poobede o 5 hodine stretneme tam ako sme sa stretli prvýkrát náhodou. Pri starom dube na Stefaldovskej. Prišla som domov. Rýchlo sa prezliekla a urobila si úlohy. Doma to bolo ku nevydržaniu... pretože nik okrem Noaha nebol doma. Tak som sa rozhodla že ku Alexovi pôjdem skôr. Mala som ešte hodinu... a ku nemu je to možno pol hodina.

Po ceste som stretla pár spolužiakov a modlila som sa aby som nestretla aj rodičov. O 15 minút som sa dostala na lesnú cestu ktorá viedla do chatovej oblasti, kde mali oni dom. Po chvíli som zacítila v nose niečo štipľavé ako oheň... pálilo ma to do nozdier. Rozbehla som sa a keď som sa po chvíli pozrela pred seba nemohla som uveriť.

http://matsugov.us/cmsfd/components/com_fpslideshow/images/lilly_fire_31...

Alexov dom bol v plameňoch! Nikde nikoho... iba na poli už rozpadnutý, krásny jeho dom. Dopadla som na kolená. Z očí sa mi začali valiť slzy a ja som mala čo robiť aby som odmietla nutkanie rozbehnúť sa a ísť si pre neho... pre môjho anjela.

„ Nie , nie , nie, nie, nie, nie, nie, nie...“

Šeptala som a krútila pri tom hlavou. Všetky spomienky na neho sa mi hýrili v hlave a ja som nevedela povedať ktorá je krajšia. S ním bol môj život krásny.

„ Nie, nie, nie, nie...“

Vzlykala som a mňa odzadu chytili dve pevné ruky...

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování