OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Rozprávka pre dospelých - 14. kapitola

13.02.2010 (15:00) • RoseDublest • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 768×

14. Dobro nad zlom nevyhráva...

Alexander Raymond (Savannah)

Zo školy som šiel ešte do hudobnín... potreboval som si kúpiť pár strún na gitaru. Zdržal som sa tam približne hodinu a pol... pretože som si ešte vyberal pár cd... no pár... skôr... 35 cd. No čo už... nevedel som že majú taký dobrý výber. Potom som šiel ešte do kníhkupectva... aj tak by som nemal čo robiť a s Chloe sa mám zísť až o piatej... a Stefaldovská ulica je vlastne hneď za rohom. V knižnicu som strávil ďalšiu hodinu a poberal som sa na dohodnuté miesto.

Bolo o pár minú trištvrte na 5 a mne začal zvoniť mobil... myslel som si že je to Chloe... ale bol to otec.

„Áno?“

Zdvihol som a zo slúchadla sa ozýval otcov vydesený hlas.

„Alex... ihneď príď domov, horí nám dom a je tu aj Chloe... nechce mi veriť že si živý“

Zdesil som sa... dúfam že sa Chloe nič nestalo.

„Je Chloe v poriadku?“

„Áno, neboj sa je tu so mnou.“

„Dobre, daj na ňu pozor... hneď som tam“

Zaklapol som telefón, pomaly sa rozbehol ku najbližšiemu začiatku lesa a v lese už letel plnou rýchlosťou. Nemusel som to tu ani poznať na to aby som prišiel domov, pach dymu bolo cítiť už na míle ďaleko od domu. Zrýchlil som ešte viac a o chvíľu uvidel tú katastrofu.

http://matsugov.us/cmsfd/components/com_fpslideshow/images/lilly_fire_31...

Náš dom... v tých žeravých plameňoch. Pozrel som sa kúsok od domu. Stál tam môj otec a v náručí držal moju Chloe, ktorá mu rozzúrene búšila do hrude a pri tom prestrašne plakala. Rýchlo som sa ku nim premiestnil a Chloe si vzal do náručia...obdivne sa na mňa pozrela.

„Už veríš?“

Opýtal sa Isaac, Chloe sa ešte chvíľu na mňa prekvapene pozerala so slzami na malíčku a potom sa mi s plačom vrhla okolo krku.

„Myslela som... že si... že si... si...“

Súkala zo seba ťažko slová .

„Pššš...kľud zlatíčko... nič sa nedeje... už som tu“

Tíšil som ju a ona mi zatiaľ vzlykala na rameni. Po chvíli sa ukludnila... oddialila odo mňa.

„Ja som chcela... že milujem ťa...“

Zašepkala a krásne ma pobozkala. Už chcela ukončiť bozk, no ja som sa prisal na jej pery a predĺžil ho, cítil som ako sa po mojom skutku usmiala.

„Chloe... nechcem ťa vyháňať... ale už by si mala ísť domov...“

Povedal som jej asi po hodine, čo už určite bola tu.

„Ja viem zlatíčko... ja už aj pôjdem... len som potrebovala vedieť že si v poriadku“

Pobozkal som ju a spoločne sme nastúpili do Isaacovho auta. Ten zatiaľ, čo ja som bol s Chloe... zavolal hasičov a políciu. Keď prídem naspäť, budem mať čo s otcom robiť... bude to naozaj fuška... postaviť nový dom. Doviezol som Chloe zase na začiatok ulice, pobozkal som ju a odišiel. Bol som si istý že ju milujem. Keď som bol v kníhkupectve... vedľa bolo zlatníctvo a ja som tam teda Chloe niečo kúpil.Som zvedavý či sa jej to bude ľúbiť...

Chloe Aiden ( Savannah)

Bola som tak prešťastná že môj Alex žije... Bože... čo by som robila keby tam zomrel. Jednou vecou som si bola istá... to že im horel dom nebola náhoda. Stavím sa že to zariadili Sherley a Stephen.... už dávno som ich prestala nazývať rodičmi... Rozrazila som dvere na dome a v obývačke sa na mňa všetci dívali.

„Že ste to vy spravili? Vy obludy! Nestačí že ničíte život mne... ale chcete ho ničiť ešte aj Alexovi?! Za toto všetko pôjdete do horúceho pekla!“

Zakričala som. Stephen ihneď stál u mňa a držal ma za vlasy. Ja som sa len na neho naštvane dívala a v kútiku duše dúfala že dostane infarkt.

„Počúvaj ma... si obyčajná kurva! S ktorou môžem len tak zametať! Ešte raz sa niečo také opovážiš povedať, tak na áre si poležať, ti nebude stačiť! Ešte dnes sa s tým chudákom rozídeš a povieš mu aby sa už ku tebe ani ku nám v živote nepribližoval... je ti to jasné?!“

„Nie, nie je... Ja sa s ním budem stretávať stále, a je mi fuk čo mi urobíš... len ukazuješ aký si slabý... keď všetko riešiš iba vyhrážkami a bitkou.“

Do tváre som mu napľula slinu. Stephen si ju zotrel s tváre a šmaril ma o zem.

„Teraz ma počúvaj pozorne... ak sa s ním ešte čo i raz stretneš... nezabijem teba... ale jeho... mám pár zaujímavých kontaktov... pre ktorých by to nebol problém.“

Odpovedal rozhorčene... a mne sa postupne rúcal zas a znovu môj nanovo postavený dokonalý svet. Nie , nie, nie a nie... ja ho potrebujem... ja ho milujem. Ale Stephen to site myslí vážne. Bože Chloe... ak ho miluješ... tak ho ochráň... nedovoľ mu aby sa zamiešal a trpel v tvojom svete hororu. Mlčky som prikývla. S pery mi začala trochu kvapkať krv. Rýchlo som vybehla hore do svojej izby. Zabuchla dvere, zamkla.. a poddala sa svojmu smútku.

Spomínala som... na všetky tie krásne chvíle....

Pred očami som stále videla jeho dokonalú tvár, noštek, oči...pery...lícne jamky... Jednoducho jeho!

Chloe... nebuď sebec a urob to pre neho... on sa s tým vyrovná... hlavne aby bol šťastný. Napovedalo mi moje neživé svedomie... pre neho som to schopná urobiť. Rozhodla som sa asi po 2 preplakaných hodinách. Krv z pery sa ustálila a na mne nebol vidieť už skoro vôbec náznak toho že sa mi vôbec niečo stalo.

Vzala som do ruky mobil a vytočila Alexovo číslo. Vzal to ako vždy na prvý raz.

„Áno anjelik?“

Opýtal sa ma zase tým jeho krásnym hláskom a ja som myslela že mu to položím. Chloe... rob to pre neho... pre neho... nastala dlhá odmlka.

„Ahoj... Alex môžeme sa zísť?“

Vyklopila som to nakoniec zo seba. Pre neho... pre neho...

„No pravdaže zlatíčko... a tvojim rodičom to nebude vadiť?“

Pane Bože!

„Nie... nie... už sa s tým nejako zmierili...“

Neho... Neho... neho...

„No dobre, tak môže byť o pol hodinu? Prídem po teba pred dom.“

„Dobre... ahoj.“

„Ahoj zlato.“

Položila som a ďalšia vlna plaču na mňa prišla a ja som ju hneď odtiahla do zadného kúta môjho vnútra... a bola som si istá že o chvíľu praskne. Robím to pre neho... pre Alexa... milujem ho... a preto to urobím... postavím sa tomu... musím to urobiť. Opakovala som si dookola celú polhodinu. V tom zazvonil zvonček. Zbehla som dole, ani sa nepozrela na rodičov, otvorila dvere a následne ich hneď zavrela.

Alex sa na mňa usmial a pobozkal ma... trošku som spolupracovala... posledný raz... posledný raz... posledný raz... Spoločne sme potichu nasadli do auta.

„Tak kam pôjdeme?“

Opýtal sa môj anjel a ja som v tú chvíľu myslela že sa moje vnútro roztrhne.

„Mne je jedno... niekam do lesa?“

„Tak do lesa.“

Zaceril sa na mňa Alex... a vzal ma za ruku, posledný raz, posledný raz, posledný raz. Mlčky sme šli až sme prišli pri kraj lesa. Vyšla som s auta aj s Alexom, vzal ma okolo ramien... posledný raz... posledný raz... posledný raz... A šli sme zase mlčky cestičkou v lese.

http://www.youtube.com/watch?v=Op5BRZpXvHs

------------------------------------------------------------

Nie som si celkom istá, ako tu budem bez teba dýchať
Nie som si celkom istá, či som pripravená povedať zbohom všetkému, čo sme boli
Buď so mnou
Ostaň so mnou
Nechaj rozhodnúť čas

---------------------------------------------------------------

Spolu sme stále kráčali... Alex zastal a zapozeral sa mi do očí... ten pohľad...

„Chloe? Deje sa niečo? Si celá bledá?“

Opýtal sa ma vystrašene. Ja som len odkývala že nie. A potom som sa nadýchla.

„ a Alex... musím ti niečo dôležité povedať.“

-----------------------------------------------------------

Moje ruky hľadajú tvoje ruky
v tmavej izbe
Nemôžem ťa nájsť
Pomôž mi
Hľadáš ma?

Môžem ešte cítiť?
Klam mi, miznem
Nemôžem ťa stratiť
Pomôž mi
Hľadáš ma?

-----------------------------------------------------------

Alex len mlčky prikývol a čakal. Myslela som že tam odpadnem... kyslík mi dochádzal pri každom slove a môj hrudník bol ako vysatý... nič nešlo dnu ani von. Odhodlala som sa. Pre neho... pre Alexa... môjho anjela...

„Ja Alex... prepáč.. ale ja už ďalej nemôžem... upír a človek to nejde dokopy ( klameš, klameš, klameš... (ty ho miluješ upír neupír), dnes... keď sme sa zišli... som to chcela vyskúšať... ale zistila som... že ku tebe nič necítim... iba strach ( klameš... si hnusný, odporný netvor, ktorý pôjde do pekla za toto ublíženie anjelovi) a teda dnes ti to oznamujem... je mi to ľúto... ale už to tak je. ( klamem... som netvor... no robím to pre neho a to je dôležité)“

-------------------------------------------------------------

Toto mi víri v mozgu
Povedz mi, ako to má byť
Kam to všetko ide
A ako budem bez teba po mojom boku

--------------------------------------------------------------

Alex sa na mňa prekvapene pozeral, zrazu sa začal smiať a pevne ma objal... posledný krát... posledný krát... posledný krát...

„Som ti skoro na to zlatíčko naletel“

urob to! Urob to, musíš! Zachrániš ho! Rukami som ho pomaly odtiahla od seba. Alex sa na mňa pozeral, neschopný slova a jeho tvár sa menila na tvár strápeného človeka.

„Alex...to nebol žart... to bola skutočnosť“

Alex strnul... pozeral sa na mňa a po chvíli prehovoril.

„Ale... ale... ale ja... ja som si myslel... že je nám spolu dobre... že... že ma miluješ... prečo si mi to teda povedala? Prečo? Nechápem? Nechápem ani to čo si mi teraz povedala? Všetko to krásne čo sme spolu prežili... všetko... úplne všetko...“

Zabijem sa... zabijem sa za toto... som netvor... hnusný netvor...

„Prepáč Alex... bola to len hra... keď si to ty mne povedal tak i ja tebe... mrzí ma to.“

„ Takže je to všetko skutočné... a teba to mrzí... dobre“

Odpovedal... mala som pocit že sa každú chvíľu zrúti. Podišiel ku mne a podal mi malú krabičku. Dotkol sa ma jemne... posledný krát... posledný krát... posledný krát...

-------------------------------------------------------------

Moje ruky hľadajú tvoje ruky
v tmavej izbe
Nemôžem ťa nájsť
Pomôž mi
Hľadáš ma?

------------------------------------------------------------

Pozrela som sa na neho... posledný krát... posledný krát... posledný krát... Otočila sa a rýchlo bežala preč. Taktiež som počula ako Alex bežal preč. Zakopla som o vetvu a tvrdo narazila na zem. Tak mi treba... zaslúžila by som si tisíce týchto pádov... ani to by neodčinilo to... čo som práve spravila... Pozrela som sa na krabičku... otvorila ju a onemela pri pohľade na dve krásne veci.

--------------------------------------------------------------

Moje ruky hľadajú tvoje ruky
v tmavej izbe
Nemôžem ťa nájsť
Pomôž mi
Hľadáš ma?
-------------------------------------------------------------

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Rozprávka pre dospelých - 14. kapitola: