Rozprávka pre dospelých - 5. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Alexova pomoc, hádka, večerná prechádzka a vysvetlenie, spoločné obedy, maškarný ples, masky, alkohol, veľa alkoholu:D a taktiež pekné prekvapenie na záver:) tak prajem príjemné čítanie:)

27.09.2009 (10:00) • RoseDublest • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 905×

5. Kapitola – Môj celý život.

Alexander Raymond ( Bluffton)

Priložil som jej obväz a ona nič...ani syknutie...ani náznak bolesti.... nechápal som to. Dobre som vedel ako štípe septonex.... keď som bol malý tak som tiež cítil ešte ako človek a vždy som prestrašne vrieskal. Ale Chloe nič... v tvári prázdny výraz. Pozeral som sa na ňu celú dobu a pomaly pritláčal na jej líce obväz. Bál som sa či to netreba zašiť...

Chloe po tvári stiekla jedna tichá slza a ja som to nevydržal... Opatrne som si ju vyhupol na kolená a posadil do lona. Zľahka som ju objal. Iba si hlavu oprela o moju hruď a tíško chrapľavo dýchala. Neviem ako dlho sme takto boli....a ani mi to nevadilo...hlavné bolo že je tu pri mne Ona...a že Je v poriadku.

„ Asi by som už mala ísť do izby“

Zašeptala potichu a neodtrhla zrak od svojich rúk. Prikývol som. Opatrne ju zložil.

„ Ja to už zvládnem do izby, a ja... prepáč a ďakujem“

Ani sa na mňa neotočila a už bola von z izby. Ostal som sedieť na posteli ako oparený...tak toto som už vôbec nechápal....

Chloe Aiden ( Bluffton)

Rýchlo som odišla s tej izby a pred tvárou sa mi stále vynáral on.

Snažila som sa myslieť na niečo iné...ale ono to nešlo. Otvorila som dvere na izbe a vkĺzla dnu. Nik tam nebol...našťastie. Posadila som sa na posteľ a vzala si hlavu do dlaní. Ja tomu nechápem...veď môj život má byť katastrofa...ale on....on sem absolútne nezapadá...on mi nechce zle...on je moje šťastie... ale vlastne čo to meliem.

Bola som úplne nerozhodná a absolútne som nevedela čo to znamená. Ako je možné že som ho pustila tak blízko...že som mu ešte pomáhala...že som na neho prehovorila... a že na neho myslím? Premýšľala som o tom pomerne dlho...ale stále som neprichádzala na odpoveď. Čo sa bude diať ďalej? Niekto zaťukal na dvere.

„ Smiem?“

Prestrčil hlavu Alex do izby a kontroloval ma pohľadom. Iba som prikývla. Vošiel dnu a oprel sa o dvere. Tam ostal...on pri dverách...teda opretý o ne.. a ja na posteli....objímajúc veľký vankúš. Pozerali sme sa na seba a asi najskôr skúmali čo si ten druhý myslí. Ale ku nijakému normálnemu vysvetleniu som nedošla.

„ Čo sa ti stalo , Chloe?“

Opýtal sa po chvíli...ako... čo sa mi stalo....mne sa nič nestalo.

„ Malo sa mi niečo stať?“

„ Ja viem o tom aká si“

Odpovedal zachmúrene. A aká vlastne som...ja sa ani sama nepoznám...

„ Je to dôležité?“

Alex sa zachmúril.

„ Pre mňa áno“

„Prečo?“

„ Neviem....?“

„ Akože nevieš? Musíš vedieť“

„ No ...neviem“

„ Ale vieš...“

„ Tak nechcem vedieť!“

Zvýšil hlas až som sa zľakla a trochu sa prikrčila.

„ Ja...ja...prepáč...Chloe...ja som nechcel...už to prosím nerozoberajme“

Prikývla som. Ešte stále stál tam pri dverách. Rukou som poklepala na posteľ a on o chvíľu už sedel pri mne. Otočili sme sa na druhú stranu a spoločne cez okno sledovali čiernu noc. Dlho sme sa takto obaja pozerali...sem tam na seba pozreli a potom rýchlo odvrátili zrak...

„ Ja... už by som asi mal ísť...je neskoro....a ty si iste potrebuješ tiež oddýchnuť“

Prehovoril po dlhej chvíli.

„Chceš už ísť snívať...dobre...tak pekné sny“

Odpovedala som mu. Pohladil ma po ramene.

„ Aj tebe Chloe...aj tebe“

A už ho nebolo vo vnútri. Chvíľu som počkala... potom opatrne otvorila dvere a šla von. Chcela som ísť von...nechcelo sa mi byť v izbe a nariekať...aký je život hrozný... a že nechápem tomu ako sa do neho môže miešať Alex. Vonku už bola poriadna tma...no mne to moc nevadilo...dúfala som že v tej tme uvidím nejaký svetlý bod čo mi v mojom živote pomôže...

Počula som jazero... a tak som šla za ním. Videla som to krásne mólo, ktoré osvetľovali iba lampy po jeho kraji.

Išla som až skoro na jeho koniec. Pred očami sa mi začala zjavovať nejaká postava, ktorá sedela na jeho konci. Až keď som prišla bližšie, začala som spoznávať rysy a tvár, hlavne keď sa na mňa ta tvár pozrela.

„ Ako sa ti sníva?“

Spýtala som sa ho šeptom.

„ Dobre...ale lepšie by mi bolo keby mi niekto robí spoločnosť“

Tiež zašeptal. Podišla som ku nemu, a prisadla si. Ovinul okolo mňa svoje ruky a ja som mu hlavu oprela o hruď.

„ Už žiadne hádky...ani nezhody...áno?“

Opýtal sa, ja som ho len pohladila po tvári a prikývla. Sedeli sme tam moc dlho. Počula som vlnenie jazera a štebot vtákov zo susedného ostrovčeka. Alex si ma privinul ešte bližšie ku sebe keď začal cítiť že sa trasiem. Bola som dosť unavená a tak som po chvíli zaspala.

Kenneth ešte stále nebol v sne... čakala som na neho na mojej posteli minimálne hodinu a potom prišiel. Rýchlo ku mne podišiel a objal ma...tak isto som ho aj ja objímala. Nechceli sme sa ani od seba odtrhnúť...Obaja sme sa navzájom pozerali do očí. Strašne moc mi chýbal. I keď ani s Alexom mi nebolo zle...ale Kenneth...jeho poznám už omnoho dlhšie...

ako si predstavuje Alex rose

Rose
A ako si Chloe predstavuje Kennetha

Zo sebou mal znovu svoju milovanú gitaru. Požiadala som ho či by mi hral a tak mi začal hrať nejakú novú skladbu, ktorú som ešte nepoznala...ale o to bola kúzelnejšia

Po chvíli dohral, odložil svojho miláčika a prisunul sa ku mne. Obvinul okolo mňa svoje ruky a ja som mu okolo hrudníku zase obvinula tie svoje a spoločne sme ďalej sladko snívali.

Alexander Raymond ( Bluffton)

Pre Rose som zložil skladbu a aj dnes v noci hral. Rozmýšľal som nad ňou...nad CHloe... nad všetkým...úplne všetkým. Je ráno...a najradšej by som ešte spal... hoci ....teším sa na Chloe...ale neteším sa na to čo pre nás dnes pripravili. Vstal som...obliekol som sa, umyl, upravil, upratal a hnal sa na raňajky. Boli v spoločnej jedálni dole v našej chate. Keď som tam prišiel bolo tam ešte málo ľudí...ale bola tam aj ona... Chloe.

Chloe sa na mňa pozrela od stolu a pousmiala sa. Od pultu som si vzal raňajky a podišiel ku nej.

„ Dobré ráno slečna...máte voľné?“

„ Hm.. bohužiaľ nie o chvíľu majú prísť moje kamarátky“

Odpovedala a ja som strnul, to akože vážne? Chloe sa na mňa pozrela a začala sa pousmievať a pár krát sa aj zachichotala. Uff...ona si len robila srandu.

„ Sadni si prosím ťa...vyzeráš na to že o chvíľu dostaneš infarkt.“

Odpovedala a usmievala sa. Brnkol som jej po nošteku a ona sa na mňa usmiala.

„ Nabudúce ma máš na svedomí, je ti to dúfam jasné.“

Povedal som naoko vážne. Chloe sa usmiala a začali sme spoločne jesť. Jedáleň sa začala zaplňovať. V tom Chloe zabehlo a začala strašne kašlať. Ihneď som bol pri nej a pomáhal jej nadýchnuť sa.

„ Čo sa deje?“

Spýtal som sa keď už konečne bola v poriadku. Strelila pohľadom niekam za mňa. Obzrel som sa a tam boli tí štyria chalani zo včerajška a náramne sa rehotali. Naštvali ma strašne moc. O chvíľu utíchli a šli sa znovu pozrieť ku nášmu stolu, ale tento krát sa stretli s mojím pohľadom, všetci stuhli a tvárili sa ako najväčšie neviniatka. Otočil som sa ku Chloe a prisunul sa ku nej bližšie. Chytil ju za ruku a stisol jej ju. Tí štyria sa na nás pozerali s otvorenými papuľami. Spoločne s Chloe sme sa zachichotali.

Celú tú dobu, čo sme boli v jedálni som držal jej ruku. Bol to krásny pocit. Potom sme spoločne vyšli z jedálne. Boli sme sa pozrieť na mólo, pár krát sme prehodili niečo... pýtali sme sa jeden druhého aká je moja škola... aká bola jej škola. Dozvedel som sa že hrá na piáno. Dúfam teda, že ju budem čo najskôr počuť.

Potom sme sa pred jej chatkou rozlúčili a každý šiel ku sebe. Chvíľu som sa rozprával s chalanmi a chvíľu som „oddychoval“ v mojom prípade rozmýšľal. Prišiel obed a znovu sa všetci pobrali do jedálne. Po ceste som sa stretol s Chloe a tak sme šli do jedálne spolu. Sadli sme si pri „náš stôl“ a začali jesť. Keď sme už skoro dojedali, prišla profesorka Trohstová. Vystúpila na jednu stoličku a začala rozprávať.

„ Vážení študenti...najprv vám chcem zapriať dobrú chuť... potom vás chcem srdečne privítať v Blufftone. No a ideme na to najhlavnejšie. Program na celý týždeň. Takže...dnes sa uskutoční taký malý maškarný ples...ktorý je povinný. Nebojte sa kostýmy máme, treba si len vybrať. Bude to taká zoznamovacia akcia. Začína sa o 17:00 a dúfam že všetci budete dochvilní. Ďalej po celý týždeň budú predstavenia talentov. Bude to každý deň od 14:00 do 17:00, každý deň budú vybratých päť a päť študentov z našej aj zo školy v Pooleri. To je asi tak všetko prajem vám krásny deň a teším sa na maškarný. A nebojte sa aj profesori musia byť tak oblečení“

Mrkla na všetkých profesorka a odišla. Naraz sme sa na seba zmučene pozreli s Chloe. Bolo vidno že ani jeden z nás takéto akcie moc neuznáva.

„ Čo si oblečieš?“

Zašeptala po chvíli ticha.

„ čo mi ostane..“

Odpovedal som a obaja sme sa rozosmiali. Dojedli sme a spoločne vyšli z jedálne. Bolo už pol tretej. Šli sme sa na chvíľu prejsť do lesa. Blufton je naozaj krásne a hlavne tiché mesto a mne s Chloe nebolo treba slov aby sme si porozumeli. Len tak sme sa prechádzali a užívali si toho ticha a pokoja.

Chloe Aiden ( Bluffton)

Prechádzala som sa spokojne s Alexom a bolo mi fajn. Už som potrebovala mať takýto kľud. Nik ma neruší a je tu pri mne jediný človek, ktorého som si kedy pustila takto blízko ku telu. Ani nie po hodine sme sa museli rozlúčiť . Maškarný sa blížil a ja som netušila ako to asi vyzerá...nikdy som to nezažila...iba pár krát som to videla vo filmoch.

Vošla som do izby a ihneď u mňa stáli moje tri spolubývajúce.

„ Ahoj CHloe...my sme sa ti ešte nestačili predstaviť, ja som Viv, toto je Jass, toto Jud. No a teraz koniec predstavovaniu o hodinu začína bál a my sa musíme naň poriadne pripraviť, kde máš kostým?“

Vychŕlilo na mňa to dievča...teda Viv...akože Vivien?

„ No nemám“

„ To nemyslíš vážne!“

Zhrozila sa a rýchlo odbehla.

„ No v autobuse už žiadne pekné neostali....ale tak tu máš tento...rozhodovala som sa medzi Catwomen a Bunnym, ale Catwomen sa mi viac hodí. Odpovedala mi a do ruky podala oblek. Položila som ho na posteľ, otvorila a zhrozila sa.

bunny

„ Musím si to dať na seba?“

Zaprosíkala som.

„ Chceš ísť nahá? A čo je na ňom, veď je úplne krásny.“

Odpovedala...no tak čo už ...prežila som aj horšie...omnoho horšie oblečenie. Po pol hodine sa každá z nich ku mne prihnala a poupravovali ma...namaľovali. Po tom som sa obliekla. Dievčatá vzdychli a ja som sa zdesene pozeral do zrkadla. Tak trochu dosť sa hanbím za seba...

Baby boli o chvíľu zase u mňa a ukázali sa mi vo svojich oblečeniach. Pravdaže bola prvá Vivien ako Catwomen

Jass ako wampírka

A Jud ako sexy sestrička...v tej chvíli som si uvedomila že môj bunny nie je až taký hrozný.

Potom odišli a o chvíľu boli všetky späť... každá mala v ruke jeden pohárik a Vivien mala dva.

„ Nech sa páči CHlou, budeš sa viac usmievať“

Odpovedala mi a do rúk vložila pohár.

„ Nie...nie ja nechcem“

Chcela som jej vrátiť pohárik späť, ale ona bola neodbytná.

„ Bože... CHlou...je to len bavorák...taký istý ako máme my...je to len pre zábavu, neboj sa“

A tak som to vypila...nebolo to nijak hrozné...práveže celkom fajn...ale i tak to už asi nikdy nebudem piť. Všetky vystrojené sme sa pobrali von z izby. Prešli sme cez chodbu a schodmi dole. Tam kde kedysi bol veľký vestibul...bol tentoraz veľký priestor na tanec. Keď sme práve schádzali po schodoch všetci sa na nás začali pozerať.

Pomaly som schádzala schodisko a videla som našich učiteľov v kostýmoch...boli moc komický.

Veľa ľudí sa tam parádne zabávalo. Vivien aj s dievčatami niekam odišli a ja som tam ostala sama stáť na začiatku parketu. Postávala som tam a dívala sa na všetkých čo tancovali bolo to naozaj krásne. Všetko perfektne vyzdobené. A potom prišiel on...najprv som ho ani nespoznala ale potom keď bol bližšie sa začal usmievať a ja som ten úsmev už spoznala. Bol za vojaka... raneného vojaka. Krásny pohľad. Na tvári a na ruke mal akože krv... predpokladala som že je to džem. Podišiel až ku mne.

„ Ahoj“

Usmial sa na mňa.

„ Ahoj“

„ Zajačikov ja rád“

Povedal mierne úchylne a pri tom natiahol ku mne svoje zakrvavené ruky. Obaja sme sa začali smiať. Prstom som schytila tú červenú vecičku na jeho tvári a ochutnala ju. Nebol to džem ale sirup...jahodový sirup.

„ A ja zase rada jahody“

Odpovedala som mu z úsmevom. Vzal ma za ruku a viedol niekam do stredu parketu.

Začala hrať pomalá hudba. Alex sa predklonil a natiahol ku mne ruku.

„ Smiem prosiť“

Ruku som mu vložila do jeho. Pritiahol si ma ku sebe bližšie. Ruky som mu obmotala okolo krku a on tie svoje mne dole okolo chrbta. Pomaly sme sa rozhúpavali. Sem tam ma Alex pohladil, alebo sa na mňa usmial, bol moc zlatý a krásny. Po chvíli sa mi začala krútiť hlava, nechápala som tomu. Oprela som si ju o Alexa a nechala ho viesť, asi keď som mu 5 krát stúpila na nohu, Alex zastal.

„ Chloe ...deje sa niečo?“

„ Ehm...mne sa tak trochu krúti hlava“

„ Ty si pila?“

Pozrel sa na mňa prekvapene.

„ Dievčatá mi dali v izbe nejakého bavoráka...že z toho mi nič nebude...ja som ešte nikdy nepila....“

Priznala som. Alex sa potichu zachichotal a pohladil ma po tvári.

„ Ty si ale číslo, poď pôjdeme si sadnúť a ja ti niečo donesiem“

Podopieral ma a šli sme si sadnúť, ťažko som si sadla na stoličku a Alex už aj bol preč. Pomaly som oddychovala a všetko sa mi krútilo. V tom sa predo mnou zjavila Vivien aj s pohárikom v ruke.

„ Chceš sa napiť?“

„ Vivien...ja to už nechcem“

„ Ale veď to nie je bavorák, je to iba voda, veď si pričuchni.“

Ovoňala som ten nápoj a ozaj to bola voda. Usmiala som sa na Vivien a rýchlo ju hltala. Všetko sa mi trikrát rýchlejšie krútilo a ja som sa stále smiala a smiala a smiala...

Alex Raymond ( Bluffton)

Čakal som na CHloe, v tom po schodisku išli štyri dievčatá a s nimi aj CHloe. Bola rozkošná a trochu vyzývavá. Nepovedal by som že má rada bunnyho. Rýchlo som prešiel ku nej. Pár krát sme niečo medzi sebou prehodili. Potom začali hrať pomalé pesníčky a tak som ju vyzval do tancu. Tancovala nádherne, veď je aj nádherná.

Tancovali sme asi pol hodinu a potom som cítil ako strácala rovnováhu...často mi stúpala po nohách a keď to už bolo piaty raz spýtal som sa jej čo sa deje. Priznala sa mi že sa jej krúti hlava pretože jej spolubývajúce jej dali bavoráka a ona nikdy v živote nepila. Prešiel som s ňou ku stoličkám a posadil ju tam s tým, že sa vrátim aj s normálnym džúsom.

Šiel som teda po pitie. Stretával som tam mojich spolubývajúcich stále ma zabavovali a volali tancovať. Dokonca aj nejaké profesorky odo mňa stále niečo chceli. A tak som sa ku CHloe vrátil asi až po 15-nástich minútach. Ale ona tam nebola! Kam išla! Mal si prísť skôr ty hlupák! Nadával som si...musím ju jednoducho nájsť. Hľadal som ju na parkete, až som ju našiel vzadu pri tých jej spolubývajúcich.

Tancovala tam aj s nejakými chalanmi a dosť sa predvádzala. Oni jej museli dať zase niečo vypiť. Videl som to na nej ako sa tackala a stále smiala. Mal som pocit že ani o sebe samej nevie. Ja tým babám asi prelámem kosti. Podišiel som ku nim. Chloe ma spozorovala. Usmiala sa a úplne sa vykašľala na chalanov okolo nej. Podišla ku mne a....