OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Rozprávka pre dospelých - 8. kapitola

03.01.2010 (16:00) • RoseDublest • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 682×

8. kapitola – Kráska, ľadová kráľovná, ježibaba z perníkovej chalúpky, čarodejnica a krásny Anjel

„No dobre.“

Odvetila som. Alex sa ku mne priblížil... zapozeral sa mi do očí a ....

No... tak toto bolo nečakané a ja som myslela že v tej chvíli všetko čo sa mi stalo doteraz nebolo skutočné. Naozaj to bolo neskutočné... On! ON!! A Ja? To nejde dokopy či ide? Zľahka sa dotkol mojich pier a potom som ich ja viac prisunula na jeho. Boli to len letmé neprerušované bozky... ale bolo to , to najúžasnejšie čo som kedy zažila... na toto som nikdy ani len nepomyslela.

Trochu sa ešte pritlačil na moje pery a potom pomaly od nich odchádzal. Otvorila som oči a pri tom sa dívala do očí tej najkrajšej bytosti na celom svete. Keby mu poviem že je človek... bola by to urážka... žiadny človek nikdy nebol... nie je a ani nebude ako on. Usmiala som sa na neho a tým ho asi uistila že je všetko v poriadku. Tiež sa na mňa usmial.

„Ukážeš mi to ešte raz, asi som nepochopila.“

Zašeptala som stále blízko jeho tváre. Alex sa potichu zachichotal a potom zase zvážnel... ale tak zamilovane... A zase prišiel ďalší bozk... nežný... sem tam vášnivý... Bolo ťažké sa od seba odtrhnúť, ale nakoniec sa nám to podarilo. Moju tvár držal v rukách a ja som zase držala jeho ruky. Dlho sa mi díval do očí a ja som sa len stále zasnene usmievala.

Po chvíli spustil svoje ruky a ovinul ich okolo mňa. I ja som ho pevne objala. A začala som konečne rozmýšľať. On hovoril že mi to chce ukázať... takže... ja som ho včera pobozkala? Prečo si práve toto nepamätám... a som urobila aj niečo viac... nielen ho pobozkala... pane bože... to nie... musím sa ho na to spýtať.

„Iba toto som urobila včera?“

Pýtala som sa ho s neskrývaným strachom. Alex vedľa mňa ztuhol... a prekvapene sa na mňa pozrel. Takže som ešte niečo urobila...?

„Bože... Chloe... to nie... veď... to... to by som ti ani sám nedovolil... už aj ten... bozk... bolo moc... nebolo to správne... v tvojom stave... pre to bol tento taký krásny.“

Priam sa zasníval a ja som ho pohladila po tvári.

„Já... som sa len pýtala.“

Odvetila som a usmiala sa... pri ňom bolo také ľahké zabúdať a usmievať sa. Opatrne ma vzal za ruku, ako keby sa pýtal či smie. Svoju ruku som mu vložila do jeho. Mal ju príjemne chladnú...nikdy som nemala rada teplo... radšej zimu... Spoločne sme sa prechádzali po lúke. Bolo pol štvrtej a vonku bolo už dosť teplo.

„Nepôjdeme pri jazero?“

Spýtal sa ma po chvíli Alex.

„Môžeme... ale potrebujem sa ísť prezliecť... nejako rýchlo sa oteplilo.“

Usmiala som sa na neho... iba mlčky prikývol a spoločne sme išli do izby. No a teraz čo si mám dať na seba. Mám tu zväčša teplé veci, ktoré vyzerajú normálne... takže to vidím na nejaké letné šaty. Povzdychla som si a vzala prvé, ktoré som videla.

S Alexom sme sa dohodli že sa stretneme až pred chatou, pretože on si šiel ešte pre gitaru. A tak som sa vychystala, dala na seba plavky i šaty, upravila si trochu vlasy a už aj vyšla z izby. Zamkla som... našťastie som sa ešte dneska nevidela s Vivien... Odišla som počkať pred chatu...

Alex Raymond ( Bluffton)

Tak toto bol asi najlepší deň v mojom živote... trochu smutné ráno... dobrý obed... a ešte krajšie poobedie. Nevedel som ako bude reagovať na to keď ju pobozkám ... ale tá jej odpoveď...

„Ukážeš mi to ešte raz, asi som nepochopila.“

Tak to teda bolo geniálne... bol som spokojný,... šťastný... usmiaty... cítil som sa plný... ako keby niečo čo mi celú moju existenciu chýbalo sa teraz so mnou zcelilo. Už dávno som sa takto od srdca neusmieval... veľmi príjemná zmena.

Šiel som si ešte po gitaru aby som si ju mohol dať do izby. S Chloe sme sa teda dohodli že sa stretneme vonku. Odniesol som si gitaru... pozdravil chlapcov... ktorý sa ešte stále spamätávali zo včerajška a celý vysmiaty vyšiel von. Hľadal som Chloe, no nikdy som ju nevidel... až potom zrazu za stromom sa vynorila s úsmevom na tvári a znovu mi vyrazila dych.....

Bola úplne neodolateľná... nezaslúžim si takéhoto anjela... takúto vílu. Pomaly som pristúpil ku nej a dotkol sa jej rúk.

„Si krásna... inak sa to nedá povedať“

Povedal som jej. Chloe sklopila zrak... ach chlap jej zalichotí a ona sa hanbí. Potom zdvihla tvár, usmiala sa na mňa, dala sa na špičky a zľahka ma pobozkala.

„To hovorí ten pravý.“

Sarkasticky mi odpovedala a zasmiala sa.

„Si trdlo...“

Usmial som sa... vzal ju za ruku a šli sme spolu k jazeru. Dnes bolo až moc teplo... na to že sme v Blufftone. Pri jazere som rozprestrel deku a začal sa vyzliekať. Chloe iba sedela na deke a dívala sa na zem.

„Chloe... ty sa nejdeš kúpať?“

„Idem... idem len mi daj chvíľu.“

„Na čo? Čo sa deje? Nie je ti dobre?“

Strachoval som sa o ňu.

„Nie , nie... o to nejde... to-... no to je zložité.“

Usmiala sa rozpačito na mňa. Pohladil som ju po tvári.

„No poď pani zložitá... či sa bojíš vody?“

Chloe sa na mňa prekvapene pozrela... takže som sa asi trafil.

„Ako to vieš?“

„Tipol som si?“

Usmial som sa na ňu. A Chloe sa pomaly vyzliekla.

„Neboj sa... nie sú tam žiadne chobotnice, veľryby a ani žraloky.“

Po dlhšej chvíli mlčania som si ju vzal do náručia a bral ju do vody.

„Si , si istý že tam nič také nie je?“

Spytovala sa ma keď už som bol po stehnách vo vode.

„Teraz ťa opatrne položím do vody... dobre?“

Oznamoval som Chloe... nasadila zdesený pohľad a kŕčovite prikývla. Pomaly som ju zložil do vody. Chvíľu stála ako oparená a potom sa na mňa usmiala.

„To je... fajn.“

Bola celkom dosť z toho nadšená... tak mi nedalo sa na nej nezasmiať. Spoločne sme šli ďalej a ďalej do vody. Mohol som nechať na Chloe zrak... aká bola krásna...  a ešte v tej vode... rýchlo sa s ňou skamarátila a vyzerala dosť šťastne. Sem tam sa privinula ku mne a pobozkala ma alebo ja som pobozkal ju. Boli sme aj na pláži chvíľu.

A tak sme sa tam čvachtali asi zo 2 hodiny.

„Alex... už by sme asi mali ísť. Pozri sa na oblohu.“

Zdvihol som zrak a naozaj. Obloha bola už skoro celá šedá. To mi CHloe až tak počarovala že som si ani nevšimol tejto zmeny. Preniesol som Chloe na deku. Poutierali sme sa do uterákov. Chloe si dala na seba šaty a ja len tričko. Rýchlo som zroloval deku a už aj sme sa poberali preč. Nechcel som aby začalo pršať a náhodou mi Chloe nachladla.

Došli sme až do chaty a s Chloe sa dohodli že sa umyjeme, osušíme a o hodinu sa stretneme... a pôjdeme spoločne na večeru. Bolo pár minút pred šiestou hodinou... takže máme dosť času. Rozlúčil som sa s ňou letmým bozkom a šiel od jej izby do mojej....

Chloe Aiden ( Bluffton)

Pri jazere bolo kúzelne... práve pre to že tam bol ON. Alex... on je jednoducho úžasný... len škoda že sa zatiahla tá obloha. Ale za necelú hodinu už zase budem s ním. Snívala som keď som si dávala sprchu. Bolo to príjemné... na nič zlé nemyslieť aspoň chvíľu a s Alexom mi to šlo každú sekundu čo som bola s ním.

Osprchovala som sa usušila s vlasy a šla si ľahnúť. V izbe bol úplný kľud... až kým ho nenarušila Vivien a jej kamarátky. Podišla smutne ku mne a kľakla si pri moju posteľ.

„Chloe... prepáč... ja sa ti chcem ospravedlniť za ten včerajšok... pre to... som sa ti aj celý deň dneska vyhýbala... naozaj ma to mrzí... prosím prepáč mi to.“

Nariekala pri mojej posteli. Pohladila som ju po vlasoch.

„To nič... Viv... nebola to ani tak tvoja vina ako moja... nemusela som to piť.“

Usmiala som sa na ňu i ona na mňa.

„Naozaj?“

Prikývla som.

„Tak poď, máme pre teba prekvapenie.“

Nadšene na mňa mrkla Vivien a už aj ma ťahala z postele. Najprv som namietala... že to nemuselo byť... ale všetky tri boli neodbytné. Vyšli sme von... našťastie ešte nepršalo. A ťahali ma niekam do lesa. Došli sme na nejaké miesto... absolútne som to tam nepoznávala. Dievčatá ma zatiahli za strom a smiali sa.

„Chloe... teraz zavri oči a napočítaj do 50, máme totižto pre teba darček... ale ono to chvíľu trvá kým ho rozložíme. Dobre?“

„No dobre... ale to ste naozaj nemuseli.“

„Ale my radi...“

Usmievali sa na mňa všetky tri. Otočili ma a ja som si oči zakryla rukami. Počítala som, ešte chvíľu som počula Vivien ako mi niečo hovorila a potom už len ticho... o chvíľu sa na mňa zviezla jedna kvapka. Otvorila som oči a pozerala som sa okolo seba... nikde nikto. Pozrela som sa za strom a ani tam. Panebože... ja som taká sprostá... ja som im naletela. Na zemi som uvidela biely lístok a na ňom bolo napísané.

„Si hlúpa... Alex je môj!“

Tak pre toto... Ako sa teraz z tadiaľto dostanem. Z oblohy sa začali znášať najprv malé kvapôčky a potom stále väčšie a väčšie. Začala som utekať. Bolo tam mnoho ciest... ale ani jedna neviedla von. Nevedela som ktorou ísť... kam ísť... vôbec som to tam nepoznala. Mala som pocit že sa tie cesty stále opakujú... cesty sa zužovali rozširovali. Padali na mňa všetky stromy... skláňali sa ku mne. Zotmievalo sa a stále bolo počuť len môj zrýchlený dych a praskanie vetvičiek a dážď stále neustával... ale pridával....

Alex Raymond ( Bluffton)

Čakal som na Chloe... pred jej dverami. Poobliekaný, upravený, poumývaný, a jednoducho šťastný. Chloe asi 10 minút nechodila a tak som sa rozhodol zaklopať. Po zaklopaní sa ozvalo ťahavé „ďalej“. Vošiel som dnu a na posteli ležala Vivien. Ihneď ako ma uvidela, sa rýchlo posadila na posteľ a zvodne sa na mňa usmiala.

„Ahoj... je tu Chloe?“

Opýtal som sa jej... Vivien tak zvláštne posmutnela. Dúfam že sa Chloe nič nestalo. Pomaly sa postavila a podišla až tesne ku mne.

„Vieš... Alex... mne je to ľúto... ale Chloe tu nie je... vieš ... oni včera hrali fľašku... a ona mala za úlohu zviesť ťa a vyspať sa s tebou... pokúsila sa o to už včera... nevyšlo jej to... tak to skúšala ešte dnes... ale i tak sa jej to nepodarilo... tak to vzdala. Povedala mi aby som ti to oznámila... že všetko bola iba hra... je mi to ľúto.“

Pohladila ma po tvári. Schytil som pevne jej ruku do svojej.

„Nevieš klamať Vivien... čo si jej urobila kde je?“

Bol som už dosť naštvaný. Vivien sa zatvárila kajícne.

„Nič... prisahám... to ona... všetko ona... neviem kde je... len nám povedala že ťa nechce vidieť.“

„Si hlúpa klamárka Vivien... keď ju nájdem tak si to vyjasním aj s tebou.“

Spustil som prudko jej ruku a odkráčal preč. Vedel som že je to hlúposť... ani na chvíľu som nezaváhal. Dokonca som aj cítil jej pocit keď to vravela... toľká radosť... Len kde je Chloe... dúfam že sa jej nič zlé nestane. Išiel som po Vivieninej a Chloeinej pachovej stope. Doviedla ma až von a smer les. Rýchlo som vletel do lesa a vdychoval všetky možné vône. Pár krát som aj zacítil Chloe... ale potom sa to stratilo. Nezlepšoval mi to ani prudký dážď. Bol som zúfalý a všetko sa mi pred očami rúcalo.

Hľadal som ju už vyše hodinu, a potom som až došiel na dosť čerstvú stopu. Za tú dobu už aj prestalo pršať. Rýchlo som sa hnal za ňou. Až som prišiel na jednu odľahlú čistinku ďaleko v lese. V jej strede, sedela tá krásna víla s neurčitým výrazom. Ach... Chloe....

9.kapitola

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Rozprávka pre dospelých - 8. kapitola: