Secret Of Wolf Pack - 5. kapitola - Čierny diár • OurStories.cz ~ naše povídky

Zistenie o nehode, dieťa a čierny diár. Konečne som dopísala 5. kapitolu.

12.04.2015 (13:00) • Ba24bu • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 660×

„Čo sa stalo?!" naliehal Ellington.

Na Rockym som videla, ako ho to bolí a trápi.

„Kľuďne hovor."

„Keď sa stala tá nehoda, ja som ju zapríčinil," povzdychol si.

„Ale čo sa tam stalo?" spýtal sa Riker.

„Ja neviem, pamätám si, že som sa rozprával s Rossom a potom-" zasekol sa.

„Čo sa stalo!?" naliehala Rydel.

„Počkaj, predsa tam nebol sám. Bol tam aj Ross. Ross!" zvreskol Riker a následne sme sa všetci otočili k Rossovej posteli.

„Áno?"

„Ty vieš niečo, čo mi nie?" spýtala som sa ho.

„On nič nevie," povedal Rocky.

„Akože nič nevie?" spýtal sa ho podozrievavo Ellington.

„Pretože pritom náraze si tresol hlavu o sedadlo a stratil vedomie."

„O tom nič neviem," čudoval sa Ross.

„Bol v bezvedomý takže čus!" okríkla ho Rydel.

Asi po dvoch hodinách to všetkých prestalo baviť, tak šli domov. Ja som sa šla na recepciu sa uistiť, či Kim nie je niekde v márnici.

„Nikto s takým menom tu nie je a ani nebol," povedala lekárka.

„Aha, ďakujem," Šla som si k Rockymu do izby pre moje veci.

Zrazu stade vyšiel Riker s mobilom. „Volal som Kim, ale naskakuje tam odkazovač," podal mi môj mobil. „A požičal som si tvoj mobil, nevadí?"

„Nie, ale mohol si sa spýtať," povedala som.

„Len som si opísal číslo nič iné."

„Ok," povedala som skleslo.

„Hej, hej, čo sa stalo?" Podvihol mi hlavu rukou.

„Nič, len sa bojím o Kim. A neviem, čo sa stalo v tom autobuse."

„Neboj, Kim bude v pohode a, prosím, Rockyho sa nič nepýtaj. Už aj tak je na tom dosť zle," povedal a dal sa na odchod.

Z ničoho nič sa mi začala motať hlava. „Riker!"

„Hmm..." vystrčil hlavu spoza dverí. „Čo sa deje!?"

Zahmlilo sa mi pred očami a od strachu som si radšej sadla na zem. Riker sa za mnou rozbehol a po kolenách sa šmykol ku mne. Začal som mnou triasť ešte viac, chytila som ho za ruku.

„Riker, trasiem sa a ty so mnou trasieš tiež."

„Prepáč, viem, čo ti je," povedal a oprel sa o stenu.

„Čo?"

„Už si sa niekedy premenila?" pousmial sa.

„Hej, raz. Prečo?"

„Strašne mi pripomínaš-" zasekol sa uprostred vety.

„Koho?"

„Ale nikoho."

„Ok." Nemôžem z neho predsa všetko ťahať, ani na neho naliehať.

Predsa má obidvoch bratov v nemocnici a bola by som bezcitná, keby som to nebrala v úvahu. Riker odišiel za ostatnými a ja som si šla pre ruksak.

Vošla som do nemocničnej izby, kde spal Rocky a Ross. Sadla som si na Rockyho posteľ a snažila som sa ho zobudiť. „Rocky, pst... vstávaj!"

Zrazu Rocky zdvihol hlavu. „Ahoj, nemala by si byť doma?"

„Nie, šla som si po veci, ale chcem sa ťa niečo opýtať."

„Myslíš tú nehodu?"

„Hej, nechcem na teba tlačiť, ale Kim je moja najlepšia kamoška."

„Vy baby fakt držíte spolu," povedal a usmial sa. „Dobre. Keď sa stala tá nehoda, Kim bola s nami v buse. Sedela vedľa mňa a drtila niečo na mobile, ale potom sa so mnou rozprávala."

„A čo tam robil Ross?"

„Balil nejakú babu, ale vôbec sa mu nedarilo. Casanova," usmial sa.

„A čo sa stalo potom?"

„Nastúpil tam Michael a ten chalan, čo do teba vrazil a potom si odpadla."

„Žasnem. Riker vykecá snáď všetko!"

„Ani nie, Riker sa o teba bál. Celý deň chodil do kruhu po obývačke."

„Aha, a čo sa stalo ďalej?"

„Hm... Michael prišiel do stredu autobusu a vylial tam niečo. Myslím, že benzín. Potom škrkol zápalkou a všetko začalo horieť. Kim začala panikáriť a keď zakričala, šofér sa zľakol a napálil to do stĺpu. Rossa ten náraz hodil dopredu a pritom stratil vedomie. Strašne som sa bál, keď už bolo všetko v plameňoch, začal som sa dusiť. Snažil som sa dostať k dverám, ale skôr, ako som sa tam dostal, Michael chytil Kim a niekam ju ťahal. Chytil som ho za nohu, ale kopol ma do tváre. Od bolesti som sa schúlil do klbka. A ten nový, myslím, že sa volal Ryan, ma začal kopať a skákať po mne. Hlavne po hrudi a bruchu, do chrbta ma našťastie len poriadne kopol."

„No musel ťa kopnúť poriadne, pretože máš zlomenú chrbticu. A kde je vlastne Kim?"

„Neviem! Keby to viem, tak ich obidvoch pretrhnem na polovicu!" Rocky sa strašne vytočil.

„Dobre, len som sa pýtala.“

„A prepáč, že som vrieskal, ale bojím sa o ňu." Smutne sa pretočil na bok.

„Neboj, nájdu ju. Ver im trochu," povedala som s úsmevom.

„Nepochopím, ako môžeš mať tak na sálame, ale to je na tebe fajn," chechtal sa.

„Rocky, ja som optimista."

„Dobre, ale už choď, je po návštevných hodinách. O chvíľu príde doktorka a ona je strašná stíhačka."

„Dobre, idem." Zobrala som si ruksak a šla domov.

Celú cestu som dúfala, že je Kim v pohode. Šla som sa osprchovať a potom si ľahnúť. Keď už som zhasla svetlo a chystala som sa si ľahnúť, započula som niečo ako búchanie na okno. Po dnešnej skúsenosti s Michalom a tou nehodou som nechcela skončiť v nemocnici.

Postavila som sa a chytila som lampičku z nočného stolíka. Pri okne niekto stál, videla som len obrys nejakého chlapca. Zľakla som sa, že je to Michael. Zahnala som sa lampou a šľahla som dotyčného po hlave, zrazu sa len ozval výkrik bolesti.

„Au!"

Zrazu sa zaplo svetlo a neuveríte, kto tam stál.

„Ellington!?"

„Nebi ma! Ja som ti chcel povedať, že ťa niekto hľadá a ja to nie som."

„Tak kto teda?"

„Uvidíš," pousmial sa a vyskočil z okna.

„Čo máte taký blbý zvyk skákať z môjho okna?!"

„Neviem, ale je to sranda!" zakričal z diaľky a stratil sa medzi stromami.

„Som zvedavá čo alebo kto ma čaká," povzdychla som si a zišla dole po schodoch.

Šla som k dverám, kde sa na zarosenom skle črtala nejaká postava. Otvorila som dvere a v tom momente do domu vbehlo malé dievčatko. Za ním šiel Riker a v ruke mal plyšového macka.

„Ahoj!" pozdravil ma.

„Ahoj. Eeehh... čo je toto?" udivene som sa ho pýtala a zároveň som sledovala tú malú, ako sa hrá so svojou sukňou.

„Myslíš tú malú?"

„No, nikto iný tu nie je, tak asi hej." Riker si kľakol a povedal: „Anny, poď sem, niekoho ti predstavím." To malé dievčatko pribehlo k Rikerovi. „Anny, toto je Babu, moja kamarátka. Babu, toto je Anny, dcéra nášho alfu."

„Ahoj. Máš peknú sukňu," pousmiala som sa.

„Ďakujem. Pozri, toto je môj macko," usmiala sa a do ruky mi podala plyšového macka.

„Je zlatý, ďakujem."

„Nie je zač. Ujo Riker, môžem sa ísť hrať?"

„Kľuďne bež, ale dávaj si pozor," povedal.

„Budem." Tá malá bežala do obývačky, štuchla som do Rikera.

„Tak ujo?" pousmiala som sa.

„Je to malé dieťa, mám ju postrážiť. Nemá mamu, ale má svojho otca a kvôli Michaelovi ju budeme musieť strážiť."

„My!?"

„Hej a toto som ti chcel povedať, musíme ju strážiť my dvaja," uchechtol sa.

„To si robíš srandu-" Chytil ma za ústa.

„Skús sa rozčuľovať tichšie."

„Ok, ale alfa si nemohol na to vybrať niekoho iného?" rozčuľovala som sa.

„Nie, Ross je aj s Rockym v nemocnici, Rydel a Ellington majú vlastné starosti."

„Prosím ťa, aké môžu mať už oni starosti?" divila som sa.

„Majú už trojročné výročie, tak si domysli, ako to asi oslávia?"

„Aha."

Anny sa hrala s mackom asi ešte hodinu vkuse a ja s Rikerom sme popíjali čaj. Rozprávali sme sa asi ešte pol hodinu, ale Anny po chvíli začala zívať.

Sadla som si ku nej. „Ahoj Anny, chceš si ísť ľahnúť?"

„Ak môžem?"

„Mňa sa nemusíš báť, neviem, čo ti o mne ujo Riker povedal."

„Hihi, ujo Riker mi povedal že si fajn a máš rada deti." Neviem, kde to zistil, ale kým som nad tým rozmýšľala, tá malá mi zaspala v náručí.

„Eeeh... Riker, pomôž mi!" Nechcela som kričať, ale dieťa som ešte nedržala.

„Ste zlaté, ako matka a dcéra, hihi," zasmial sa a oprel sa o rám dverí.

„Haha, moc vtipné, daj ju zo mňa dole. Prosím?"

„Je to ľahké, polož ju na gauč."

Anny som položila na gauč a Riker ju prikryl. Keď som stála na schodisku, gestom tváre som mu naznačila, aby šiel za mnou. Vošli sme do mojej izby a ja som sa rovno zvalila do mäkkej postele.

„Ty si bola za Rockym, že?"

„Hej, nehnevaj sa, ale Kim je moja naj kamoška a dosť sa o ňu bojím."

„To je mi jasné a čo si zistila?" Sadol si vedľa mňa a oprel sa o drevenú časť postele.

„Zistila som, že ju Michael a ten druhý chalan, ktorý sa pravdepodobne volá Ryan uniesli," zasmoklila som a tresla som hlavou do vankúša.

„Aha, zajtra ju pôjdeme hľadať. Určite!"

„Ďakujem, si fajn kamoš." Oprela som sa o jeho mäkké rameno.

„Aj ty si fajn." Jemne ma pohladkal po hlave a potom ma objal okolo ramien.

Snažila som sa na neho nepozerať, aby som nevyzerala trápne, ale nedalo mi to a musela som sa na neho pozrieť. Otočila som sa a pozrela sa do jeho tmavohnedých očí. Trochu sa usmial a vtom momente sa to stalo. Preskočila iskra, začali sme sa trochu približovať alebo skôr on. Zrazu, ako keby som sa z toho prekrásneho sna o vysnívanom chlapcovi stala realita.

„Babu môžem ti niečo povedať?" Odtiahol sa.

„Môžeš."

„Máš pekné oči," pousmial sa.

„Ani tie tvoje nie sú na zahodenie," pomyslela som si: Ja som, ale krava, čo to hovorím. Že ani tvoje nie sú na zahodenie, čo on je ohryzok! Zrazu som len počula lúskanie prstov.

„Halóó!"

„Prepáč, zamyslela som sa."

„Nezamýšľaš sa nejako často?"

„Nemusím rozmýšľať vôbec, môžem robiť presne to, čo robí naša Jessica Smith."

„A to je čo?"

„Nerozmýšľať, len sa riadiť módnymi časopismi."

Obidvaja sme sa začali smiať ako nepríčetní. Riker sa zrazu postavil a z ruksaku vytiahol môj čierny diár a podal mi ho.

„Kde si ho našiel? "

„Našiel som ho v koši na školskom dvore."

Oprel sa o mňa a asi sme aj takto zaspali. Pretože, som v noci cítila mrazivý, ale zároveň aj príjemný vánok na svojom krku.

Autor: Ba24bu, v rubrice: Povídky » Na pokračování