OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Shadows of the moon - 6. kapitola

27.12.2010 (12:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1170×

Cez hustý dym som najprv nič nevidela. Dym začal zrazu ustupovať a ja som zbadala obrysy veľkých čiernych krídel. A keď dym ustúpil takmer úplne, mohla som si obzrieť majiteľa krídel. Bol vysoký a štíhly, pokožku mal inú ako normálny ľudia, matne sa leskla a vyzerala, akoby bola pozlátená. Čierne havranie vlasy mal strapaté a siahali mu približne po plecia. Tvár... tvár mal najkrásnejšiu, akú som kedy videla. Vyzeral ako boh. Na perách mal víťazný úsmev a jeho oči mali rovnakú farbu ako jeho krídla. Mal obnaženú hruď a na sebe len tenké čierne nohavice. Keď som sa na neho dívala, mala som pocit, akoby mal v sebe magnet. Niečo ma k nemu priťahovalo a nútilo ma, aby som sa mu oddala. Pokrútila som hlavou, aby som tieto myšlienky vyhnala z mysle, ale nepodarilo sa mi to. V mysli sa mi opakovalo stále to isté meno: Kalona.

Až keď sa na pozrel, zistila som, že som jeho meno vyslovila nahlas. Usmial sa na mňa a oči, aj keď je to ťažko uveriteľné, mu potemneli.

„Moje malá záchrankyňa,“ povedal zvodným hlasom.

Jeho hlas znel ešte nádhernejšie, ako keď prehovoril prvý krát. Mala som chuť zavrieť oči a nechať ho, nech rozpráva... celé dni... a celé noci... Pokrútila som hlavou a tentoraz som svoje myšlienky dokázala ovládnuť. NIE! Nemohla som na neho takto myslieť. Nemohla... a nesmela... Kalona je padlý anjel, anjel ktorý zradil svojho Boha a ten ho potrestal vykázaním z neba. To sa stretol s Nyx, ktorá bola práve u svojich detí, u nás. Zamilovali sa do seba, ale Nyx nevedela, že on lásku len predstiera. Celý čas mal v mysli len jeden jediný ohavný plán... Pomstiť sa... A nakoniec sa mu to aj podarilo s nevedomou pomocou Nyx. Keď už bolo neskoro a nič sa už nemohlo vrátiť späť, zistila Nyx, čo spravila. Nahnevala a Kalona navždy uväznila v podzemnej jaskyni, aby už nemohol nikomu ublížiť. Ako som zistila, neuväznila ho navždy.

„Nie som vaša osloboditeľka,“ povedala som nesúhlasne.

„Ale áno, si! Tvoja krv ma oslobodila,“ povedal a kruto sa na mňa usmial. Obidvaja sme vedeli, že má pravdu.

„Si ešte krajšia, ako sa opisuje v legende...“

„V akej legende?“

„V legende starého ľudu, ktorý predpovedal, že ma jedného dňa nevedomky zachráni krásna kňažka Nyx. Zamiluje sa do mňa a zomrie...“ povedal a diabolsky sa zasmial.

„Nezamilujem sa do teba... Nikdy!“ skríkla som a odhodlane sa postavila zo zeme.

O sekundu neskôr bol odo mňa Kalona už len na milimeter ďaleko a jeho blízkosť sa mi chtiac – nechtiac páčila... A veľmi... Pôsobil tak na mňa a on si to veľmi dobre uvedomoval.

„Tak vidíš... Už len moja sa ti páči...“ nedopovedal, pretože sa zohol, aby ma pobozkal.

„Nie!“ povedala som a ušla.

Utekala som k dverám a pokúsila sa ich otvoriť. Na prvý raz povolili a ja som ušla do studenej zimnej noci. Musela som od neho utiecť čo najďalej. Musela... Ani som si nevšimla kam bežím, len som jednoducho bežala. Zastala som, až keď som si všimla, že okolo mňa sú stromy. Bola som v lese. Začala som hľadať nejakú čistinku, alebo lúku, kde by som mohla prespať, pretože som bola hrozne vyčerpaná. Nakoniec som ju konečne našla, ľahla som si a okamžite som zaspala.

Bežala som. Nevedela som pred čím, alebo pre kým, ale cítila som, že ma niečo prenasleduje. Dobehla som do našej dediny a tam to konečne prestalo. Ale nie na dlho. O chvíľu som mala pocit, že ma niečo sleduje a keď som sa obzrela, zbadala som veľkého havrana. Vyľakane som začala znovu bežať, až som dobehla do stredu dediny, kde sa konala nejaká oslava. Všetci z dediny sa zabávali, smiali sa a tancovali, ale mňa si nikto nevšímal. Každý ma prehliadal, akoby som tam ani nebola. A vtedy som zbadala Adama, môjho najlepšieho kamaráta. Rozbehla som sa k nemu a hodila sa mu okolo krku. Nebol šťastný spolu so mnou, len tam strnulo stál a díval sa do diaľky. Pomaly som ho pustila a pozrela sa na neho. Nechcel sa na mňa pozrieť, len stále pozeral do diaľky.

„Choď preč,“ zašepkal mne dôverne známym hlasom, ale jeho hlas mal chladný podtón.

Z očí sa mi drali slzy a ja som ich nechala, nech mi pomaly stekajú po lícach. Otočila som sa a pomaly kráčala preč. Znovu som nevedela, kam idem, len som jednoducho šla. Po chvíli som si uvedomila, že kráčam preč od dediny po prašnej ceste. Zrazu sa predo mnou zjavil veľký čierny havran, ktorý potom zmenil na Kalona. Zalapala som po dychu a chcela ujsť, ale nohy mi vzrástli do zeme.

„Tak vidíš, si sama, tak prečo sa mi nepoddáš?“ spýtal sa ma nežným hlasom.

Pristúpil ku mne a nežne mi zotrel z líc slzy.

„Milujem ťa...“ zašepkal pôvabným hlasom  a čakal, čo poviem ja.

„Ale ja teba NIE!“ skríkla som na neho.

Zúrivo vykríkol. V jeho výkriku som cítila hnev, ale bolo tam aj niečo, čo sa nedalo prehliadnuť... Bolesť...

S trhnutím som sa zobudila a uvedomila si, že je už ráno. Vstala som sa a začala hľadať cestu von z lesa.

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Shadows of the moon - 6. kapitola: