Takže toto je posledná kapitola. Nikdy som neplánovala napísať túto poviedku nejako extra dlhú. A preto ju chcem venovať každému, kto ju čítal, ďakujem vám. =)
04.01.2011 (20:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1463×
Zablúdila som. Myslela som si, že cestu von z lesa nájdem ľahko, ale opak sa stal pravdou. Všetko tu vyzeralo rovnako, každý strom, krík, každý peň. Chvíľu som blúdila, keď som začula nejaké zvuky. Ako keď voda naráža do kameňov... Rieka! To musí byť rieka! Rozbehla som sa smerom, odkiaľ som ju počula a o chvíľu začali stromy rednúť a ja som sa po chvíľke do stala na malú čistinku, na ktorej boku naozaj tiekla rieka. Pri nej bola jedna malá srnka, ktorá sa práve chcela napiť. Počula som, ako všade naokolo štebocú vtáky, keď zrazu všetko utíchlo. Vedela som, že to nie je prirodzené. Vstúpila som na čistinku. Prešla som pár krokov, keď zrazu malá srnka vystrašene utiekla preč. Pozerala som sa na ňu, ako beží, a ničomu som nerozumela. Nikde nebol žiadny vták, ani žiadne iné zviera. A vtedy som si uvedomila, že na lúke nie som sama. Bol tam on...
„Čakal som tu na teba. Už som si myslel, že sem neprídeš,“ povedal pokojným hlasom.
On bol úplne pokojný a ja? Ja som bola neuveriteľne nervózna.
„Ako... ako to myslíš, že si ma tu čakal? Ako si vedel, že sme prídem?“ Aj keď som nechcela, môj hlas znel hrozne neisto.
„Pretože som ti to v noci prikázal,“ povedal a zasmial sa. Akoby sa smial netvor.
Začala som pred ním cúvať. Ale nerozhodla som sa utiecť, nepomohlo by mi to, bol predsa rýchlejší než ja.
„Čo odo mňa chceš?“ skríkla som na neho nahnevane.
„Len teba... a tvoju dušu!“
„Prečo?“ spýtala som sa vystrašene.
Každou sekundou som sa ho bála čoraz viac.
„Pretože ťa milujem. A chcem, aby si ostala navždy pri mne,“ povedal naoko milo.
Zavrtela som hlavou, neverila som mu.
„Pretože vyzeráš úplne ako ona. Si stelesnenie Nyx...“
Čože? To nemôže byť pravda! Nevyzerám ako Nyx. Klame! Pozrel sa na mňa. Čítal mi myšlienky.
„Neveríš mi? Tak sa pozri.“
Šla som sa pozrieť k rieke. A... mal pravdu!!! Ale to predsa nemohla byť pravda.
„Ale veď ja som mala čierne vlasy a modré oči...Nechápem to!“
„Pred premenou, ale teraz si po premene a vyzeráš takto.“
Bola som úplne iná. Mala som svetlé blonďavé vlasy a čierne oči. Presne takto Nyx opisujú v legendách a aj ja som si ju predstavovala takto.
„Ale prečo? Prečo vyzerám ako ona?“ spýtala som sa ho zmätene. Určite pozná odpoveď! Musí!
Odstúpila som od rieky. Už som sa nechcela dívať na svoj odraz.
Pristúpil ku mne a znovu sa mi zahľadel do očí a ja som nevedela uhnúť pohľadom. Bol odo mňa len niekoľko centimetrov a ja som sa nevedela ani pohnúť. Niečo ma držalo. Nemohla som od neho odstúpiť.
„Pretože si jej dcéra.“
„To nie je pravda!“ skríkla som, aj keď som si nebola celkom istá.
„Ale je! Si jej dcéra!“
Stále sa mi pritom díval do očí a ja som sa, aj keď nechtiac, nemohla od nich odtrhnúť. Topila som sa v nich. A v tej chvíli mi bolo jedno, že robím niečo zlé. Tak na mňa pôsobil. Nútil ma, aby som sa mu poddala.
„Dáš mi svoju dušu?“ zašepkal.
Bola som ako omráčená. Môj mozog prestal pracovať. Jediné, čo som vnímala, bola jeho blízkosť.
„Áno...“ zašepkala som.
Zasmial sa. Hrozivo. Veľmi hrozivo. Ale ja som to nevnímala, pretože sa ku mne sklonil a pobozkal ma.
_
Cítila som sa divne. Vlastne nie. Pretože ja som necítila nič. Ležala som na tráve vedľa Kalona. Obloha bola zamračená a schyľovalo sa k dažďu. Ale mne bolo jedno, že zmoknem. Bola som ako duchom neprítomná. Áno, presne to je to správne slovo. Duchom neprítomná. A prečo? Pretože moju dušu mal Kalona. Podľahla som mu a on si ju vzal. Vtedy začalo pršať. Kvapky mi stekali po tvári, po celom tele, ale ja som ich necítila, vedela som, že tam sú, ale nič som na koži necítila. A vtedy sa zablyslo, udrel blesk a zahrmel hrom, vietor začal divoko fúkať, akoby príroda žialila a zároveň bola nahnevaná.
A keď blesk udrel znovu, zbadala som ju. Moju matku. Nyx. Plakala spolu s dažďom. Ale ja som nevedela, prečo plače a bolo mi to jedno, netúžila som to vedieť.
„Dcérka moja, čo si to spravila?“ spýtala sa ma.
„Darovala mi svoju dušu,“ povedal Kalona za mňa. Ja som už nevedela rozprávať.
Lúkou sa rozľahol Kalonov krutý smiech.
„Darovala mi svoju dušu, aby som sa ti mohol pomstiť. Tvoja jediná dcéra sa stala mojou malou bábkou.“
Vstal a mňa prinútil tiež vstať. Prikazoval mi veci svojimi myšlienkami. A aj keby som ich spraviť nechcela, musela by som, on by ma prinútil.
„A teraz sa tvoja jediná dcéra sama zabije! Pred tvojimi očami,“ povedal a znovu sa zasmial.
Zrazu vytiahol odniekadiaľ dýku. A potom mi ju podal.
Prebodni si srdce...
Omráčene som ju vzala do rúk a pozrela sa na svoju matku. Plakala a kričala, nech to nerobím, ale ja som ju nevnímala. Vnímala som len Kalonov príkaz v mojej hlave. Pevne som chytila dýku, naposledy sa zhlboka nadýchla a priložila so jej čepeľ k miestu, kde bolo moje srdce. Potom som pomaly zatlačila a dýka prebodla moje srdce.
A vtedy nastal môj koniec. Koniec môjho krátkeho života...
Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Shadows of the moon - 7. kapitola:
nessi, ďakujem, som rada, že sa ti to páčilo. 
Konečne normálna kapitola, ktorá sa neskončila Happy Endom.
Krásna poviedka a ten koniec ma fakt prekvapil, úžasné. 
Héééj, to bylo úžasný =) =) =) =). No páni, ten konec se mi taky líbil, ani mi moc "nevadilo", že to takhle skončilo =) =) =) =). To byla naprosto úžasná povídka. Vážně senzační =) =) =). No na řadě je pomsta Nyx, že bys napsala další řadu? =) =) =) =)
Prosííííím =) =) =) =)
Bylo to naprosto dokonalý 
Eris: Áááááá! NIE! TETA, NEBITE MA! 
Hehehe :D Ja viem, prpeáč, no, aj mne je trochu ľúto toho konca ale... ale možno niekedy napíšem niečo ako alternatívny koniec.
A som rada, že sa ti táto poviedka páčila. :)
MIRROR JÁ TĚ ZABIJU!! Jak si to mohla udělat?? (ne nezabiju, jen sem pod vlivem emoci :D) To- to -to--- to si nemohla udelat! Nééé! sakra co to děláš! 
Fajn, krásná kapitolka a ty predchozí taky!! 
Úplně sem zatajovala dech, když jsem jej čítala..
Vážně povedená kapitolka... jdu na další
Safira: Ďakujem. :) Možno ťa poteším, ak poviem, že plánujem niekedy v ďalekej budúcnosti pokračovanie. :D
Teda... Takový blbý konec:/ Sakra... Ach jo...:/ Neměla se poddat baba jedna... No ale co už...:/ Stává se... Však teď je ji aspon dobře. Je ji líp než aby ji ten haizl ovládal... No ni? Ale jinak naprosto dokonalé. Celá povídka :)
Dvojča, mne je to tiež ľúto,a le smrť bola jediným východiskom. Keby jej Kalona neprikázal zabiť sa, žila by po jeho boku ako bezduchá bábka, nemala by slobodnú vôľu a aj keby nič necítila, ani nevnímala, jej život by bol plný bolesti.
LynVonNightlight: Aha, dobre opravím si, heh, ďakujem za upozornenie. 
A veľmi veľmi veľmi pekne ďakujem za pochavlu.
kikusa010: Ďakujem ti za pochvalu a som ti hrozne vďačná za to, že si čítala túto poviedku.
_
A vlastne sa chcem poďakovať všetkým, čo čítali túto poviedku. Ďakujem vám.
Krásne. Konce, ktoré končia smrťou nemám rada ale tu to sedí. Je to výborné,
*Lútka je spisovne bábka.
Čo sa týka toho konca, škoda, že zomrela, ale tak nemôže sa všetko končiť šťastne a v tomto prípade sa mi koniec páčil.
Len tak ďalej.
Přidat komentář:
- English Gentleman - 1. kapitola
- Smrťák 3 (1. část)
- Setkání v lese
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!