Škola života 2. kapitolka • OurStories.cz ~ naše povídky

Takže tu je druhá kapitolka tejto poviedky. Tu Izzy ide prvý deň do školy. Spoznáva novú partiu a zisťuje, že jej život sa vôbec nemení. Takže prajem príjemné čítanie. =) Ako hovorím ja perexy vôbec písať neviem. =D

22.01.2010 (15:00) • DarkPassion • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 733×

2. kapitolka

http://www.youtube.com/watch?v=4o4YQdwT_V4

„Kde mám izbu?“ otočila som sa na chalanov no tí už boli vo velikánskej obývačke a popíjali whiskey. No hej sú to proste páni.

„Podte za mnou prosím.“ Usmial sa na mňa nejaký sluha. Zaviedol ma do krásnej izby kde bola už aj moja batožina...

... tá izba bola veľká a priestraná. Odkopla som si z nôh botasky a zvalila sa na postel. Cez okno mi do izby liezlo slniečko. Teplé lúče hladili kúsky môjho tela. Bolo to celé také upokujúce až do kým sem nevletel Hugo!

„Povieš mi čo tu chceš?!“ vyštekla som na neho.

„Pardón! Ale idem do mesta ale ak nechceš ísť...“ vetu nechal visieť vo vzduchu. Schmatla som tenisku zo zeme a šmarila ju doň no on už stihol zavrieť dvere. Teniska hlučne dopadla na zem a ja som sa zbierala z postele.

Pustila som si hud bu na plné pecky a otvorila balkón. Mala som výhľad na celú Californiu. Videla som krásne beldo- modré more. Prešla som k svojím kufrom a vybaľovala veci. Hodila som na seba niečo sexy aby som zamotala hlavy tým manekínom Californie. Predsa musím ukázať čo v sebe mám. Zobrala som Hugovi jeho šňupák a šla za ním. Čakal ma dole pri aute. Ked som to autíčko videla skoro mi vypadli oči. Bolo to presne také auto po akom túžil. Ach, milý strýko.Auto sa volalo porsche cayenne, bolo tmavo modrej farby. No krása. Hugo pohladil kapotu auta a otvoril mi dvere. Nastúpila som a pustila hudbu na plné pecky. Celé auto sa pohrávalo s tónmi hudby.

„Tu máš.“ Strčila som mu do ruky jeho “potešenie“ a on sa len usmial. Strčil si to do vrecka a naštartoval. Otvorila sa nám garáž a on vyrazil plnou rýchlosťou. Musela som sa smiať. Vietor sa mi pohrával s vlasmi. Vstala som a on na mňa začal cez tú rýchlu jazdu kričať.

„Sadni si ty ťava!“ vrešťal ale na rýchlosti neuberal.

„Nebud taká padavka Hugo!“ smiala som sa a nechávala vietor hladiť moju tvár. Bolo to naozaj vzrušujúce a ja som dlhú dobu túžila to spraviť. Odviazať sa. Nechať moje problémi vyfúknuť z hlavy. Sadla som si a Hugo už sa usmieval. Pozrela som sa jeho smerom a uvidela veľkú tlupu ľudí pri mori. Všade plápol oheň a nebo bolo pokryté hviezdami. Dievčatá sa vlnili bo výre hudby a chlapci pili ako blázni. Tak a sme tu. Vytúpili sme a šli dole na pláž kde sa toto všetko konalo. Huba tu rozprúdila krv snád v každom tele!

„Idem na Wc hned osm tu.“ A už šprintoval k záchodom. No jasné, išiel chcať? Žiadna šanca.

Ja som si vyzula topánky a šla dolu za ľudmi. Chlapci sa samozrejme začali otáčať. Nová korisť. Dúfam, že sa do toho Hugo nebude znovu starať lebo mu napálim ja!

Šla som k stolu s drinkami. Ked som sa pozrela na ich vybavenie tak som sa musela zasmiať. Z toho sa neožeriem ani keby som to pila tri dni. Zobrala som si to najsilnejšie, čo tu mali a šla na kraj.

Hugo práve vychádzal z Wc a pretieral si nos. Ježiš, keby bol aspoň nenápadnejší. Debil! Ked ma uvidel usmial sa a šiel ku mne. Nenápadne si obzeral nové pičky.

„Už ?“ usmiala som sa.

„Hej hej bolo plno.“ A dalej mi nevenoval pozornosť. Pred nami prechádzala jedna fakt krásna baba. Veľa dievčat jej muselo závidieť. Hugo z nej nestrhol pohľad a ona z neho tiež nie. Mrkla na neho a ja som šťuchla do môjho zasneného brata. Takže šukačka v piesku?! Hajzel! Však počkaj nie si sám kto si užije.

„Prepáč Izzy musím ísť, domov si zoberem taxík.“ Usmial sa a objal ma.

„Vypadni už prosím ťa!“ skykla som a on sa len pokrivene usmial. A už ho nebolo. Vzdychla som si a pozerala sa na to ako sa v tej hormádke ľudí preplieta jedno telo cez druhé.

Milý deníček už som konečne doma z tej nudnej plážovej párty. Máš pravdu, nudý sa zadl iba mne. Môj najväčší problém je to, že som Hugovi trošku ale vážne miniatúrne oškrela auto. No je mi to jedno. Sedím na balkóne Tommyho vily a pozorujem ako vychádza slnko. Nechce sa mi vôbec spať. I ked zajtra je prvý deň školy a tam by som mala vyzerať naozaj k svetu.

No, je 6:34 a Hugo práve prichádza v taxíku domov. Zastavil pred bránou aby nemusel taxikára brať dnu. Bránu mu otvoril srážnik a Hugo sa tackal dnu. Stále mal rozopnuté gate a pracka opasku mu poletovala vo vzduchu. Bol to naozaj komický pohľad no vedela som, že do svojej izby sa tak ľahko nedostane. Zbehla som schody a šla pomôcť môjmu nadržanému bračekovi.

„Zas si si zašukal čo?“

„Mhm.“ Vôbec nevnímal svoje okolie. Ja vlastne ani neviem kde má izbu. Tak som ho na koniec ťahala k sebe. Zhodila som ho na postel a vyzliekla mu topánky a tričko. Nechala som ho tam ležať v rozopnutých gaťoch. Hned ako dopadol do mojich, doteraz čistých perín, zaspal.

„Magor.“ Šepla som k jeho nehybnému telu. Keby som ho tak neľúbila už by bol mŕtvy. Dala som si sprchu a prezliekla sa do školy. Huga tam dnes asi nedostanem takže som šla dole na raňajky sama.

„Dobré ránko Izzy.“ Pozdravil ma Tommy a položil svoje noviny na stôl.

„Aj tebe.“ Usmiala som sa a pustial do raňajok. Ked som skončila vstávala som od stola a Tommy sa potulne usmial.

„Deje sa niečo Tom?“

„Nič nič.“ Usmial sa a pobozkal ma na líce. No super. Vyliezla som z domčeku a to čo predo mnou stálo mi vyrazilo dych!

Porshe panamera a len moje. Bolo čiernej farby a v zadu bolo zaltým písmom napísané moje meno. No proste nádhera. Vybehla som schody do vily a trhnutím otvorila dvere.

„Dakujem Tommy!“ zavrešťala som a bolo mi jedno či zobudím toho pošuka alebo nie. Zletela som dole k autíčku a tašku hodila na zadné sedadlá. Sadla som si a vytiahla z môjho miláčika čo najviac.

Užívala som si jazdu až po kým som nedorazila k novej škole. Samozrejme tu boli samé pekné a poriadne drahé autá. Škola bola veľká a honosná. A všade okolo smaý nafúkanci. Vystúpila som z auta a prehrabla si vlasy. Niektorí chlapci pískali a niektorí len nechali pootvorené ústa. Asi je dobré, že tu Hugo nie je. Každí z nich by mal trošku upravenú fasádu. Schmatla som si tašku a šla do školy. Už aj tak bude zvoniť. Vstúpila som do školy kde sa tlačili všetci jeden cez druhého.

„Pane bože! Uhnite!“ zavreštala som a nastalo ticho. Všetci sa postavili pozdĺž skriniek a ja som kľudne prešla. Nechápala som to, čo sa tu páve udialo ale tak sa mi to páčilo. Vošla som do triedy a všetky tváre sa otočili na mňa. Čo by som dala za to keby tu bol Hugo? Feťák jeden nepodarený. A že pán, no jasné!

Jedno voľné miesto bolo pri chalanovi, ktorý vyzeral nie moc zle ani nijako zvláštne a druhé pri dievčati, ktoré bolo naozaj pekné. Malo blond vlasy a zelené oči. Vlasy mala zopnuté v cope a nad perou naľavo piercing. Vyzeralo veľmi nevine a sympaticky. Taký anjelik by som povedala ale pravda môže byť opakom.

„Môžem?“ opýtala som sa a chytila stoličku. Kývla a žiarivo sa usmiala.

„Ty si nová, že áno.“ Usmiala sa.

„No, videla si ma tu už niekedy?“ zodvihla som obočie.

Radšej ani neodpovedala. Nechcela som byť taká hnusná ale tak načo sa pýta také pičoviny?

„Ja som Isabella Kid. Pre priateľov Izzy.“

„Nicol.“ Usmiala sa a podala mi ruku. Začala sa hodina matematiky a ja som si dala do uší ipod. Celú hodinu som si lakovala nechty alebo vyklepkávala melódiu do lavice. Učiteľ sa na mňa pár krát zamračil a ja som mu venovala úprimný úsmev.

Ked zazvonilo už stálo pri našej lavici pár chlapcov, no pozornosť venovali Nicol.

„Platí dnes pláž?“ opýtal sa jeden chalan. Mal nehorázne pekné oči.

„Jasné a bude aj...“ a veľavýznamne sa pozrela na druhého chalana. Ten kývol a všetci sa pobrali inam no pri dverách sa otočil ten s krásnymi očami a zakričal.

„Zavolaj aj Ciaru a Kate.“ Nicol kývla a už sa venovala mne.

„Vy dnes niečo plánujete?“ bola som naozaj zvedavá. Mňa vynechať z nejakej žúrky? NIKDY!

Hugo by to tiež neprežil.

„Jasné prídeš?“ Chvíľu som to zvažovala ale dnes nie, keby som tam šla išiel by aj Hugo a ten by dopadol tak ako dnes ráno.

„Dnes nie, ale inokedy si to nenechám újsť.“ Kývla a ja som sa na ňu len usmiala.

Škola prebehla celkom rýchlo. Vyšla som na školské parkovisko. Slniečko svietilo a decká sa smiali a sedeli na kapotách áut. Otvorila som svoje autíčko a pohodlne si sadla. Nasadila slnečné okuliare a šla domov za tým debilom. Pustila som si na plné pecky hudbu a všetci sa po mne otáčali. Nech vidia kde ich mám. Ha! Že veľký páni...

n style="font-size: small;">„Som doma!“ zavrešťala som do domu.

„Dobre, všetci sme šťastný... tak nehuč!“ zavrešťal Hugo a trel si spánky.

„Bolo na čase ty debil.“ Hodila som kľúče na stôl a šla do kuchyne. Z ladničky som si vytiahla zmrzlinu a sadla si na barovú stoličku.

„Akí sú tam ľudia?“ sadol si oproti mne a stále nepúšťal prsty zo spánkov.

„V pohode... myslím, že už som nám našla aj partiu ale to radšej nechávam na teba. Ale tak či tak sa pôjdem s nimi zabaviť. A viem, že u toho jedného získaš aj fet. “ vložila som si lyžičku do pusy.

„To je dobre. A tá baba s ktorou som včera bol... tá tam náhodou nebola?“

„Ježiš, ja som si nevšímala včera s akou zlatokopkou si si šiel zamrdať.“ Hodil po mne nenávistný pohľad a šiel si zaplávať do bazénu pred naším domom. To ti poviem milý deníček ten bázen, to je iná šupa!

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování