OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Skupina ,,Masky" - 4. kapitola

05.12.2010 (16:00) • sada010 • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 503×

4. kapitola - Stávka

Sandra:

„Je to pravda?“ opýtala som sa zmetene.

„No vieš...najprv som to tak myslel ale potom...“

„Vieš čo?“ Mal pohľad plný očakávania.

„Už nič nehovor!“ skríkla som a odišla z izby.

„Kača! Ideme!“ zakričala som. Veľmi dobre musela vedieť prečo som skríkla. Som naštvaná. A vtedy som moc nepríjemná.

Celou cestou domov som bola ticho. Nemala som náladu na rozprávanie a na ňho. A to si všimol aj náš šofér.

Keď som prišla domov všetko, čo mi prišlo pod ruku som zhodila na zem. Ešte, že mama a ostatní neboli doma. Nemala som na nich vážne náladu a zvlášť ísť nasledujúce dni do školy. Ale čo už. Už nikdy ho nechcem vidieť.

Ráno bolo otrasné už aj kvôli včerajšiemu dňu. A ešte k tomu som nič nevedela, pretože som sa nič neučila.  Nakoniec som tam musela ísť.

Namaľovala som sa, učesala a na koniec zistím, že to nepomáha. Nedokázala som sa poriadne odreagovať. Kým som prišla do školy, uplynulo nehorázne veľa času. Sadla som si na svoje miesto a vytiahla knihy.

Zrazu si vedľa mňa niekto sadol. Myslela som si, že to je Kika. Ale mýlila som sa. Bol to Nate.

„Ty tu čo robíš?“

„Ja tu študujem.“

„Odkedy?“

„Od teraz.“

„Jááj, tak si sadni niekam inam. Nemám náladu na žarty.“

„Ale to nie je žart. Učiteľka ma sem posadila.“

Pocítila som hnev proti učiteľke. Prečo to len musí robiť!

„OK. Tak sa pozri. Toto je moja strana lavice. Ak ju prekročíš tak ťa zabijem. A to myslím vážne!“

„OK. Len sa nerozčuľuj.“

„Óó! Ozaj zabudla som. Už ti volali?“

„Kto?“

„Však tí  od časopisu Macka Pu, že ti zrušili predplatné.“

„Ó, veľmi vtipné.“

„Ja viem. Ja sa bavím super.“

„Aspoň niekto.“  Náhle sa otočil a pozrel na Kiku. Musím niečo urobiť!

„OK. Teraz ide hudobná. Tak keď chceš požičiam ti moju učebnicu.“

„Je to od teba milé.“

„No vidíš. Viem byť aj milá, ale aj dotieravá, zlá a hlavne veľká mrcha.“

„Óó, už sa bojím, bojím,“ a pritom začal napodobovať prosíkajúceho psa.

„Máš prečo, ale OK, už ide učka.“

„Počula som, že máme nových žiakov z Košíc,“ pritom očami prechádzala po celej triede.

„Áno pani učiteľka. Mi traja.“

„Tak poďte pred tabuľu a niečo mi zaspievajte.“ To musí robiť vždy keď príde nejaký nový žiak? Som zvedavá ako sa z toho vyvlieknu.

„Pani učiteľka to nie je dobrý nápad. Ja som len pred pár dňami prekonal zápal hlasiviek,“ povedal Patric.

„A ja mám zakázané spievať. Keď tu nie je môj učiteľ,“ povedal Nate. Čo to trepe?

„Môj osobný učiteľ vám mal povedať, že mám zakázané spievať. Povedal ...“

„Môj učiteľ?“ opýtala som sa Natea.

„Nič iné ma nenapadlo. Keby vedeli, že vieme spievať tak spievam na všetkých školských podujatiach. A na to nemám čas,“ šepkal mi do ucha. Niekto zaklopal dvere. Bola to naša triedna.

„Sandra, Kika, Katka, do riaditeľne. A aj vy pani učiteľka. Ďakujem.“

„A ešte Nate, Patric, Gary tiež.“

Na chodbe sa nás pýtali: „Čo ste prosím vás robili keď vás volajú?“

„Nevieme,“ povedali sme jednohlasne.

Prešli sme školskú chodbu a mierili k dverám riaditeľne. Zrazu som mala ten zvláštny pocit čo máva iba Kika. Nikdy som jej neverila.  Kika si všimla môj ustráchaný pohľad. Zrazu zaklopala na dvere. Čo! To čo robí! Dočista sa pomiatla? Ale potom som to pochopila. Nikto z nás by sa neodhodlal zaklopať a nie to vstúpiť ako prvý do riaditeľne. Už viem s kým budem chodiť do riaditeľne keď ma zavolajú.

Kika sa ukázala v pravom svetle.

„Dobrý deň.“ Kika šla do riaditeľne ako prvá. No zastala pri prvom kroku.

Nejakým zázrakom som sa prebrodila pomedzi nich až som sa dostala ku Kike. Už viem prečo zastala. Uvidela Jeffa.

„Jéj, dobrý.“ Ostatný do rehotu okrem Kiky a učiteliek. Kika vždy musí byť výnimka.

„O  čo ide?“ opýtal sa Patric nenápadne.

„No takže o to, že musíme vybaviť vianočný koncert,“ povedal Jeff.

„Aký?“ opýtala som sa.

„No, pokiaľ chcete študovať na tejto škole, musíte niečo preto urobiť,“ vysvetľoval Jeff.

„OK. Tak kedy?“

„Mimochodom mate dnes skúšku hlasov,“ pokračoval Jeff a moju otázku si nevšímal.

„ O koľkej?“ spýtala sa Kika.

„Po škole. Príde pre vás auto.“

„Nie. Len to nie.“

„Prečo?“ opýtal sa Jeff.

„Musím ísť pozrieť Beba a Senťa.“

„To je kto?“ opýtali sa ostatní.

„To sú jej maznáčikovia. Mimochodom veľmi zlatí.“

„Čo!“ vykríkli chalani naraz. Ja spolu s Kikou, Kačou sme sa začali smiať.

„Čo je vám také smiešne?“ opýtal sa Nate.

„No len to, že sú...“ chcela Kika povedať ale skočila som jej do reči.

„Poviem vám to neskôr.“

„Jeff ja potom prídem neskôr,“ povedala Kika.

„Jasné. Chápem,“ odpovedal Jeff.

Odišli sme z riaditeľne.

„No dobre. Dokonči to.“

„ No chcela som len to, že na to budete musieť prísť sami.“

„Tak sa majte!“ usmiala som sa na nich. Patric ma ešte na rozlúčku pobozkal.

„Kača, stavíme sa?“ Mala na sebe ten svoj prefíkaný úsmev. Vedela na čo myslím. Hneď súhlasila.

Išla som si pre veci. Ale zrazu ma niekto chytil a pritiahol si ma bližšie.

„Prestaň Patric.“

Pobozkal ma. Zase. Ja som mu to oplatila ďalšou pusou.

Autor: sada010, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Skupina ,,Masky" - 4. kapitola: