Skupina ,,Masky

Takže vysvetlenie stávky. Zároveň bude ich prvá skúška. Ako to nakoniec dopadne? Kikush a Sada010

19.12.2010 (16:00) • • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 423×

5. kapitola – Skúška

Kača:

So Sandrou som sa stavila kedy prídu chalani na to kto je to Senťo a Bebe. Ja si myslím, že na to prídu do troch dní. Sandra zase, že im to bude trvať viac ako týždeň. No ale som fakt blbá pretože som sa stavila, že tá, ktorá prehrá dá chalanovi pusu. Na to som vážne nemala chuť a ani náladu. Ale som čoraz nervóznejšia. Tri dni ubehnú rýchlo. Prestávam si už teraz veriť, že to dovtedy zistia.

Sandra:

Zrazu som cítila to isté čo pri prvej puse. Ani neviem ako som sa ocitla s mojimi perami na jeho. Bolo to divné no zároveň úžasné. Mala som veľkú radosť ale prežívala som zároveň aj smútok. Radosť pretože som ho mala rada a poznám ho dva možno sotva tri dni.

Smútok pretože som mu oplatila bozk. Je to stále divné ako keby ste skočili do tej istej jamy dva krát.

Na ramene som pocítila dotyk niekoho ruky. Vyznelo to ako varovanie. Asi ide okolo učiteľka. Tá by skolabovala keby ma uvidela v takejto polohe s chalanom. Začala by nám dávať poučenie, že ona by takéto nič nerobila. Zdvihla som hlavu a zistila som, že to je Kača. Čo tá tu chce! Lenže pozrela som sa aj na Patricovu tvár. Bol zlatý a nič netušil a to bol na ňom úžasné.

Včera som mu jednu vlepila – ešte stále tam má monokel - a dnes ho bozkávam o sto šesť. Prestala som. Dala som sa do kopy a odišla na svoje miesto. Celý deň som sa odtiaľ nepohla. Zazvonilo čo mi oznámilo, že je koniec vyučovania.

Zdvihla som sa zo stoličky, zobrala batoh s vecami a mierila som k dverám. Rýchlo som sa išla obuť. Mali sme nosiť papuče. Tak som to nemala rada. Ale začala som myslieť na jednu jedinú vec. Lenže zvládnem dnes niečo zaspievať? Ako zvládnem skúšku?

V tom ma niekto chytil za ruku. Obzrela som sa. Bol to Patric a jeho anielská tvár.

„Hej! Pozri sa. Ta pusa...“ nenechal ma dohovoriť.

„Áno viem. Tá pusa pre teba nič neznamenala,“ povedal chladne.

„A to máš odkiaľ? Ja som len chcela povedať, že to bola výstavka. Tak sa nehnevaj.“

„Teraz by som ti mal vylepiť.“

„Tak teoreticky by si mohol, ale ty baby nebiješ.“

„A to vieš odkiaľ?“ opýtal sa zvedavo.

„No...“ povedala som a začala cúvať smerom k východu.

„No máš pekný rukopis.“

„Odkiaľ vieš aký mám rukopis?“ Na niečo som určite zabudla. Denník!

„No ale aj denník. Odkiaľ ho máš ?“

„A odkiaľ vieš aký mám denník?“

„Bože. Tebe to trvá kým ti zapne. Čo?“ A začala som bežať k Jeffovmu autu a zároveň za Kačou a Kikou.

„Kde je Patric?“ spýtala sa Kika.

„Toho mi ani nepripomínajte. Jemu trvá kým mu to zapne.“

„Čo si mu zase spravila?“

„Ja? Prečo by som mu mala niečo spraviť?“ opýtala som sa. Ale Kika s tým svojím rodičovským pohľadom. No, ale už som vedela, že musím povedať pravdu.

„Fajn. Čítala som jeho denník.“

„Odkiaľ vieš kde ho má?“ opýtal sa jeden z chalanov.

„No mal ho pod ponožkami čo je dosť trápne.“

Konečne už dobehol Patric a mohli sme ísť. Kika s nami neišla, pretože musela ísť niekam inam. Ale som zvedavá, kto tu stávku z nás dvoch prehrá. Prišli sme k nahrávaciemu štúdiu.

Kika prišla o polhodinku neskôr. Ale to nevadilo.

„Idete,“ povedal Jeff a viedol nás do štúdia. Chalani sa tvárili dôležito čo som u nich ešte nevidela. Zatiaľ si posadali na koženú sedačku.

„Tu máte texty a noty,“ povedal Jeff a podával nám kopu papierov. Poriadne som sa nadýchla a začala spievať. Jeff sa netváril bohvieako prívetivo.

„Tak dobre. Chalani ukážte sa.“

Vymenili sme si miesta. Musela som priznať, že zneli okúzľujúco. Keď skončili tak som sa cítila ako nula. Teda aspoň oproti nim.

„Môžem ísť do izby?“ opýtala som sa Jeffa.

„Choď kam chceš,“ povedal jednoducho.

„Tak potom zavolajte keď prídete do TT.“

„OK.

A odišla som do svojej izby a baby za mnou. V mojej izbe boli dvere, ktoré som si predtým nevšimla. Otvorili sme ich a vošli sme do prepychovej kúpeľne. Z boku boli ďalšie dvere. Ja s Kačou sme ich pootvorili, aby sme počuli o čom sa chalani rozprávajú. Lenže Kika sedela na mojej posteli a čítala časopis. Vraj je špeciálne objednaný až z Ameriky.

„Prečo s nami nepočúvaš?“

„Pretože nechcem vyzerať ako debil keď vás odhalia.“

„Prosím ta čo bi sa mohlo stať?“ Mávla som nad tým iba rukou.

Chvíľu sme počúvali o čom sa rozprávajú. Boli to také trápne veci ako, že Jeff nás ma radšej ako ich a ďalšie trapošiny.

A zrazu všetko stíchlo. Ja s Kačou u sme sa ešte viac prilepili na dvere. A v tom sa dvere otvorili. Presnejšie otvoril ich Patric. Popritom som spolu s Kačou spadla na zem. Zrazu som tam uvidela Kiku. Určite im to prezradila. Rýchlo som sa zdvihla a začala som sa blížiť k nej.

„Môžeš si vybrať. Ja alebo Kača.“

„Ty,“ povedala so strachom.

Zobrala som šatku z môjho krku a zaviazala som jej oči. Viedla som ju cez schody. Dostali sme sa na terasu kde je veľký bazén. Dala som jej dole šatku a sotila som ju.

Lenže ona sa zachytila práve o mňa. A tak sme leteli do bazéna obidve.

Vyliezla som von z bazéna a išla som k chalanom a začala som ich tam postupne hádzať. A začala som utekať. Lenže akosi boli rýchlejší ako ja. A tak ma chytili a išla som ešte raz do bazéna a aj Kika a Katka tam skončili.

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování