OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Slap for Cinderella - 17. kapitola

24.04.2014 (11:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 942×

Nemôžem povedať, že alkoholový opar, chrápajúca Lea a podivný pocit na žalúdku je príjemné ráno. Aspoň ma nebolela hlava a nemala som chuť všetko pokrstiť. Dobré ráno nepredstavovala ani mama v kuchyni, ktorá nevyzerala, že by sa niekam ponáhľala. Zbadala ma vo dverách a ja som už nemala šancu ujsť späť. Povzdychla som si a mierila k nej. Bez slova mi naliala studený čaj a ďalej sa venovala robeniu sendvičov. Vďačne som sa napila čaju a zaliala púšť v hrdle.

„Čo robíš?“ spýtala som sa po chvíli ticha, keď neprehovorila.

„Robím vám obed. Šunkové sendviče s majonézou,“ hovorila, až sa mi žalúdok nepokojne zachvel.

„Dnes budem držať diétu,“ zaúpela som s hlavou položenou na malom barovom pulte. Začala sa smiať.

„Robím si srandu. Robím sendviče pre personál. Dnes máme takú malú uvítaciu párty na moju počesť.“ Nakrčila som čelo a trochu zodvihla hlavu, aby som na ňu videla ponad šálky.

„Mala som za to, že neznášaš svoju robotu a šéfa.“ Pobavene sa na mňa pozrela.

„Tvoj spolužiak, Nathaniel, ma predsa posunul na novú polikliniku. Ako mu to môžem oplatiť?“ Prekvapene som sa narovnala. Myslela som, že Nate si zo mňa robí srandu.

„On ti naozaj dohodil novú prácu?“ Pozrela na mňa so zdvihnutým obočím, akoby som si z nej robila dobrý deň.

„V to ráno, čo ťa priniesol domov. Nečakala som, že by u nás niekto skoro ráno bol. Zachytil ma v strede hádky so šéfom, ktorý na mňa hulákal, že ma nechá vyhodiť,“ odfrkla si a začala baliť jedlo. „Nathaniel sa ma spýtal na prácu a na problémy. Keď som už zistila, že ťa čaká do školy, povedala som mu, že som nespokojná s prácou lekárky na pohotovosti, pretože tam nikoho iného nedávajú, len mňa. V to ráno niekam zavolal a povedal, že pozná skvelú lekárku a dohovoril mi pohovor.“ Neveriaco som na ňu pozerala. Pripadalo mi to, ako vtip a sen naraz.

„To ma vážne poser,“ vykĺzlo mi z úst než som sa stihla uvedomiť.

„Mám vlastnú ordináciu, lepší plat a nočné mám, len trikrát do mesiaca,“ pokračovala akoby som ju neprerušila. Otočila sa na mňa aj s jedlom a úsmevom. „Nebudeš musieť toľko drieť za nás obe. Budeme ti môcť zaplatiť školné.“

V jej očiach som videla radosť a hlavne triezvosť. A to ma neskutočne dojalo, aj keď som sa necítila práve najlepšie. Nebudem musieť odísť zo školy. Nebudem sa musieť lúčiť s Lizzie. A Nateom. Na tvári sa mi usadil úsmev a ja som sa cítila tak šťastná. Zakašľaním ma vytrhla z rozjímania a nasadila vyčítavý výraz.

„Mohla by si mi nabudúce oznámiť, ak chceš, aby tu niekto prespal.“ Uhla som jej pohľadu a napila sa, aby som jej nemusela hneď odpovedať. Aj tak neviem či mierila na Leu alebo Natea.

„Hneváš sa na tú vec s Nateom?“ spýtala som sa kajúcne a uprela na ňu nevinné oči. Nebrala mi to, ale už sa netvárila tak vyčítavo.

„Som rada, že ťa dopravil v poriadku domov,“ vzdychla si a sadla si oproti na stoličku. „Viem, že nie som dobrým príkladom a asi by som sa skôr zosmiešňovala, ak by som ti prednášala o škodlivosti alkoholu.“ Chvíľu sme potichu sedeli a nevedela som, čo s tými zmiešanými pocitmi. Takto sme sa nerozprávali od otcovej smrti.

„Mala som zlý deň,“ prehodila som ospravedlňujúco.

„Aspoň, že Nathaniel bol tak zlatý a dal na teba pozor. Ale bol to pre mňa riadny šok, keď som prišla domov a zistila som, že u nás prespal. Aj keď na gauči, ale prespal.“ Skúmavo som sa na ňu pozrela či si zo mňa robí srandu. No nevyzerala, že by ma šla karhať. Takže sa s ním stretla v obývačke. V duchu som si vydýchla a dopila dávku čaju. Mama sa natiahla po dózu a naliala mi druhú dávku.

„Zostalo mi trochu toho zázračného čaju?“ ozvalo sa chrapľavo od dverí a do obzoru sa mi dostala Lea, ktorý bola bledšia, ako stena.

„No poď sem, ty pohroma,“ povedala pobavene moja mama a naliala jej do druhej šálky. Vratkou chôdzou prišla k nám a vypila to na tri glgy. Na prispatej tvári sa jej zjavil vďačný úsmev a klesla vedľa mňa na barový pult.

„Čo je dievčatá, včera ste boli plné elánu,“ rýpala do mňa mama a ja som nemala ani silu jej odvrknúť. Lea rýchlo zodvihla hlavu a zbledla ešte viac. Zrýchlenou chôdzou sa pakovala na záchod.

„Dúfam, že si sa včera vyspala, keď sme robili taký hurhaj,“ poznamenala som medzi Leiným dávením.

„Chvíľu som mala pocit, že prišiel celý cirkus, ale zaspali ste rýchlo.“ Usmiala som sa nad včerajším večerom a potom sa zamračila. Eric. To meno mi svietilo pred očami. Lea s ním spala. Jeez, nemohlo to pekné ráno ešte chvíľu pretrvať?

„A vôbec, kde to vlastne pracuješ? Chcela som sa ťa to pýtať už dlhšie, ale stále sme sa míňali,“ ozvala sa mama kým sa obúvala.

„Pekný podnik v centre mesta. Je hlavne otvorený cez noc. Sú tam rôzne recepcie, afterparty a podobné veci,“ obkecávala som to, aby zabudla na pointu otázky.

„Aha, tak to si mala šťastie, že ťa tam zobrali nie? Pekelné šťastie,“ usmiala sa mama, keď som jej podávala chlebíčky.

„Neviem či je šťastie zistiť, že Nate je môj šéf,“ odfrkla som otrávene. Začala sa smiať.

„Myslím, že tomu chlapcovi dlžíme mnoho.“

Mala pravdu. Pomohol mne aj mojej mame. A ja som tak kurevsky neznášala, ostávať dlžná.

„Musím uznať, že som už zažila aj lepšie rána,“ zaúpela Lea a zhupla sa ku mne na sedačku. Práve som sa maľovala na tú dnešnú recepciu či večierok.

„Ja som zažila už aj lepšie večery,“ rýpla som do nej a nanášala špirálu.

„Zdá sa ti, že nie som dobrá partia?“ spýtala sa naoko dotknuto a pozorovala ma. Na to zazvonil zvonček a obe sme sa na sebe udivene pozreli. Vykopala som ju, aby sa tam šla pozrieť. Ona má väčšiu hubu, ak by šlo o podomových predajov. Raz s nimi vytrela dve poschodia kým zdrhli. Šla dolu a po chvíli priniesla bielu krabicu.

„Prišla ti pošta, zlatíčko,“ zašvitorila a otvorila veko krabice. Znalecky na mňa žmurkla a vytiahla šaty.

„Callie,“ zvolala som zrazu a všetko sa mi krásne vyjasnilo. Mala som si z práce zobrať šaty, ale v mojom stave som na ne asi zabudla.

„Myslíš tá čiernovlasá? Hej, doniesla ti to,“ potvrdila mi to a prezerala si šaty. „Tie sú krásne. Lana, to je čistý luxus. Do toho sa navlečieš, dáš si brutálne spodné prádlo a budeš mať taký večierok, že tvoje nohy budú spievať ódu za jebačku ešte ďalšie dva týždne.“ Venovala som jej pohľad plný pobavenia a peknej urážky.

„Keby si nebola taká sprostá. Nejdem tam nikomu rozťahovať nohy. Idem sa pozrieť do sveta mojich spolužiakov,“ uviedla som ju pokojne na pravú mieru.

„Ideš tam s Nathanielom a ten po tebe ide. Takže to využi, ako permanentku do sveta smotánky,“ oduševnene mi splietala stratégiu. Prevrátila som nad ňou očami.

„Takže takto si dopadla s Ericom, čo? Ani sa nedivím, že ťa nemá rád.“ Ostala na mňa zarazene pozerať. Prestala som sa pudrovať. Možno som to teraz trochu prepískla. Ale zmienka o Ericovi ma škrela už od rána.

„Ja som ti to naozaj povedala?“ spýtala sa do ticha a tvárila sa zdesene. Len som mlčky prikývla.

„Bože môj,“ zaúpela a padla horeznačky na sedačku. „Keby som tú hubu používala aj na niečo iné, ako na fajčenie vtákov.“ Jej poznámka ma docela pobavila.

„S ústami si rob, čo chceš. Tu skôr ide o mozog.“ Previnilo na mňa pozrela.

„Mňa to mrzí Lana. Fakt moc. Musela som byť už dobre naliata, pretože si to vôbec nepamätám. Dúfam, že sa vám dvom kvôli mne nič nepokazilo.“ Pokrútila som hlavou a zložila šminky.

„Nezdala si sa opitá,“ namietla som vyčítavo a začala vymýšľať, čo s vlasmi.

„A ty si mi tú triezvu masku znovu uverila?“ spýtala sa ma ironicky.

„Trochu,“ pripustila som skľúčene a pozrela na ňu. „Nenaštvalo ma to. Fakt nie. Vy dvaja sa poznáte dlhšie. Len... Som tak dúfala, že vás zoznámim, ako dvoch cudzích ľudí a...“ Neviem prečo som nedokončila vetu. Vlastne neviem prečo som sa nad tým zamýšľala. Bola som proste trochu naštvaná. Naštvaná, že Lea ho mala prvá v posteli? Je to alkoholom alebo jej prítomnosťou, že mi z toho trochu je..be..

„Môžem to nejako napraviť? Nechcela som medzi vami nič pokaziť.“ Zdalo sa, že je z môjho predslovu trochu viac vykoľajená ako ja.

„Nechaj to plávať Lea. Poď mi radšej urobiť vlasy.“ Poslušne ma poslúchla a zapletala mi vlasy. Keď mi dokončila vlasy, trvala na tom, že už je čas obliecť sa. Navliekla ma do šiat a zapla mi na boku zips. Skákala okolo mňa ako pes. Bola som rada, že sa nepokúšala nadviazať konverzáciu. Nevedela som, čo by som viac chcela dodať k Ericovi. Mala som okolo toho zmiešané pocity, ale určite som nebola na Leu nahnevaná. Nemá význam, hnevať sa na opitého človeka. Ustúpila pár krokov dozadu, aby si ma mohla obzrieť a hrane otvorila ústa.

„Keby som bola chlapcom, tak si na stole a už ťa nakladám,“ povedala obdivne a sadla si na barovú stoličku.

„Chvála sa dá vyjadriť aj inými slovami, ale ďakujem,“ uškrnula som sa a skúsila sa prejsť vo vysokých topánkach a v šatách po byte.

„Ja to myslím vážne! Si luxnusná, čistá kvalitka. Doriti dievča, dnes si z teba bude Nate honiť ešte aspoň týždeň.“ Jej sprosté poznámky ma rozosmiali. Možno je detinská a vulgárna, no za ten čas som si zvykla. Pozrela som sa na ňu, ako si robí veselo pitie a rozpráva mi ďalšie drísty. Viem, že jej primitívne reči a sprostý humor zakrývajú pravú povahu. Divoko gestikulovala a smiala sa, no ja som videla to doráňané, a uslzené dievča, ktoré nám prišlo pred rokmi zaklopať na verandu. Bola dobitá, z tmavého oka jej kvapkali slzy a potichu sa ma spýtala, či si môže zavolať sanitku.

„Hej, ty v tých bielych šatách. Vráť sa na zem inak zmeškáš večierok plný jebačov.“ Zmätene som pozrela na kamarátku a vytrhla sa z myšlienok.“

„Trochu som sa zamyslela.“

„A nad čím? Alebo kým?“ spýtala sa ma zvedavo a sadla si na sedačku. „Rozmýšľaš, že to s tým spodným prádlom nie je zlý nápad?“ Len som sa usmiala a upratala si šminky.

„Určite nebudem spať s Nateom.“

„Počkaj, ako z neho budeš na mäkko, keď ho uvidíš v tom smokingu. Bude ako magnet a teba to tam spodkom bude ťahať..“

„Zmeňme tému, upadá mi IQ,“ prerušila som ju pobavene a hľadala malú kabelku.

„S tebou nie je zábava,“ obvinila ma oduto a zodvihla sa zo sedačky.

„Skús ísť do stand up show, tam ťa budú všetci žrať,“ odporučila som jej a nahádzala všetky potrebné veci do mini kabelky. Vyhnala som ju do izby nech si zoberie veci. Obliekla som si kabát a stepovala pri dverách.

„Švihni si! Ja už som," zvolala som na kamarátku. Z izby vyšiel, len pobavený smiech. Chcela som sa jej spýtať, na čom sa smeje, ale odpoveď prišla aj sama.

„To si nechaj pre chlapcov.“ Niekedy pochybujem, či rozmýšľa aj nad niečím iným.

Ako vždy, chcem vám všetkým poďakovať! Kapitoly sa mi píšu oveľa lepšie, keď viem, že vám s nimi robím radosť. Nebudem vám ďakovať menovite, nechcem tým nikoho uraziť, ale myslím, že viete, že tá vďaka patrí práve vám. Každej jednej, ktorá ma podporuje.

A vážne sľubujem, že budúca kapitola je už s večierkom. Dúfam, že sa tešíte tak veľmi ako ja :)

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Slap for Cinderella - 17. kapitola: