OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Slap for Cinderella - Epilóg

Lana, 17-ročné dievča, zo slabšej strednej vrstvy prišla na prominentnú školu. Bolo to silné dievča, nebála si dupnúť nohou. Mala dosť bohatú slovnú zásobu a bola prudko výbušná.
Čo všetko človek musí podstúpiť kvôli láske? Čo dokáže pár zamlčaných viet? O čom je vlastne tento epilóg? Je o rozlúčení. O zime. O živote. O tom, že nikdy to nie je dokonalé.

06.07.2014 (15:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 19× • zobrazeno 1430×

 

„Majte sa, baby.“ Zakývala som babám za barom a vyšla von. Ovial ma chladný vzduch a rozstrapatil mi vlasy. Chvíľu som tak stála a užívala si zimu. Keď mi však chlad zaliezol pod bundu, len som si ju rýchlo zapla.

„No poď, Popeldo,“ ozval sa roztopašný hlas a zbadala som Adama. Stál pri aute a pobavene sa na mňa usmieval. Prebehla som opatrne po zľadovatenej zemi a nastúpila do auta.

„Ako bolo dnes v práci?“ spýtal sa ma a natočil teplý vzduch na skrehnuté prsty.

„Mala som tam dievčatá z agentúry, ktoré som pohovorovala na spoločníčky. Jedna bola ukecaná ako Barb a mala som pocit, že ona spovedá mňa,“ odfrkla som pobavene a opatrne naťahovala prsty. „Páčila by sa ti,“ neodpustila som si rýpnutie do neho. Vyhla som sa jeho ruke a obvinila ho, že kvôli nemu havarujeme. Venoval mi len úškrn a šoféroval ďalej. Zapozerala som sa von oknom do tmy a užívala si to ticho medzi nami. Prevzala som miesto prezidenta študentskej rady, ale nebolo to ľahké. Adam mi s tým dosť pomáhal. Prestal sa pretvarovať a ja som si myslela, že Anna je vymyslená. Ale nebola...žila prekvapivo medzi nami a docela sme spolu všetci traja vychádzali. Teda, ak sa to tak dá nazvať. Pretože my traja pohromade, to smrdelo prúserom. Alebo zábavou. Zo zamyslenia ma vytrhlo zabrzdenie. Vystúpila som zo zimy a striasla sa chladom.

„Neprechladni,“ zamrmlal Adam, ktorý vystúpil  auta tiež a zapol mi bundu. Len som sa na neho zaškerila začo som si vyslúžila rozstrapatenie vlasov.

„Hej, správaj sa slušne k manažérke,“ zahnala som sa po ňom naoko urazene. Chytil moju ruku a pritiahol si ma do náručia. Vďačne som si položila hlavu na jeho rameno a vypustila z úst teplý vzduch. Mal ma strašne rád. Miloval ma. Pomáhal mi so všetkým, nikdy sa už o Nathanielovi nezmienil a ja som si ho držala stále od tela. Držím sa z posledných síl. Nechcem nikomu z nás ublížiť. Nechcem sa cítiť šťastná v jeho objatí, len kvôli tomu, aby som zabudla na neho. Rada som však bola v Adamovom náruči. Vzdal sa kvôli mne Anny. Teda, nevzdal, ale Anna... Cez paru som zbadala záblesk jasného obrazu, keď okolo prešlo auto. Zalapala som po dychu a  tvrdá vlna šoku, ktorá zaplavila moje telo ma zabolela. Bolo to ako stret s nákladiakom. Nepohnute som pozerala na postavu oproti nám a snažila sa dýchať. Ten sebaistý krok, ktorý nebol až tak sebaistý. Držanie tela mi bilo do očí a vo všetkom ma len utvrdzovalo. Vytrhla som sa z Adamovi z náručia a hypnotizovala som postavu, ktorá k nám mierila. Len, čo vošiel na chodník, jeho tvár sa objavila pod svetlom lampy a moje telo prestalo fungovať. Hlava sa mi točila, triasla som sa a každý nádych bol pre mňa bolestivý. Nate sa na nás pozeral so smutnou tvárou a jeho pohľad ma oberal o posledné kúsky sebakontroly. Adam o zbadal a skamenel. Zrazu rýchlym krokom, ktorý sme nečakali, pristúpil k svojmu kamarátovi. Namiesto toho, aby ho objal, napriahol ruku a celou silou udrel Nathaniela do tváre. Jeho prekvapené zasyčanie a môj krik zmiešaný so vzlykmi zaznel po celej ulici. Nate neustál prekvapivý úder a sklátil sa na zľadovatenú plochu. Vrhla som sa na Adama zozadu pretože znovu nazúrene zamieril k Nateovi. Objala som ho zozadu a tisla sa k nemu. Prosila som ho, aby sa upokojil. Nemohlo to byť pre neho ľahké. Práve som sa zastávala Nathaniela, aj keď som bez neho toľko trpela. Po chvíli sa zhlboka nadýchol a nasupene striasol moje objatie.

„Zavolaj mi, keď prídeš domov,“ zamrmlal odmerane a otočil sa k autu.

„Adam!“ zvolala som za ním, no nereagoval. Vzdychla som si a zaťala skrehnuté prsty. Keď odišiel, konečne som s odhodlala pozrieť za seba. Už stál na nohách a pridŕžal si nos, ktorý mu krvácal. Nevedela som, čo mám robiť. Chcela som k nemu natiahnuť ruku a poladiť ho po tvári, zaboriť ju do jeho hrude a zároveň mu do nej búšiť. Chcela som ho zobrať za ruku a zobrať do bytu, kde by som mu na to niečo dala a potom by som si mohla užívať jeho blízkosť. A to všetko bolo podfarbené nekončiacou bolesťou a pocitom zrady. Sledovala som ho potichu, bez pohnutia tak isto ako on mňa. Neodvažoval s otvoriť ústa, niekde v ňom bola tá zdravá zdržanlivosť. A ja som mu bola rada, pretože som videla jeho pohľad. Ten obviňujúci a smutný pohľad. Dral mi srdce a pritom ma neskutočne vytáčal. Ak by teraz prehovoril, zrejme by som nasledovala Adamovu reakciu. Prestúpila z nohy na nohu a po dlhom čase sa pohla. Nateovi sa nejakým zázračným spôsobom podarilo zadržať krvácanie. Podala som mu servítky, opatrne, aby som necítila jeho dotyk. Bez slova ma pozoroval kým si utrel krv z tváre.

„Chýbala si mi,“ ozval sa po chvíli a jeho hlas vo mne zarezonoval. Otvoril Pandorinu skrinku, ktorú som starostlivo chránila, aby sa jej nikto nedotkol.  Nevedela som, čo mu mám na to povedať. že mi chýba? Skurvene! Každý jeden vydrbaný večer som plakala do vankúša. Každý jeden deň. Bez jeho hlasu, bez jeho dotyku či bozku.

„Povieš mi aj niečo či tu budeme stáť ako dvaja cudzí ľudia?“ spýtal sa po chvíli a urobil krok ku mne. Jeho hlas ma ničil a zároveň som ho potrebovala k životu. To ma vážne po takom čase neprešlo?!

„Neviem, čo by som ti mala povedať,“ vytlačila som zo seba prvú vetu, keď som prežila prvotné rozčarovanie.  Jeden kútik mu vystrelil do hora, ale jeho polo úsmev bol smutný.  Prečo sa tváriš ako stratené šteňa?!

„Dlhujem ti obrovské ospravedlnenie,“ vzdychol si a podišiel znovu o krok bližšie.

„Myslíš, že ospravedlnenie to vyrieši?“ spýtala som sa ironicky, sama nechápajúc, kde sa to vo mne berie. Stál tu predo mnou na dosah ruky a ja som tak moc túžila zabudnúť na mesiace bez neho.

„Možno by som mohol začať ospravedlnením,“ pokrčil plecami a pritiahol si ma k sebe. Automaticky som zodvihla hlavu, aby jeho pery zapadli do tých mojich. Bozky boli dravé a s príchuťou krvi. Zdalo sa, že sa ho nikdy nenabažím. Chcela som tými surovým bozkávaním zotrieť všetku bolesť, ktorú mi spôsobil. Jeho dotyky ma pálili a pritom boli tak bolestne známe. v hlave mi vybuchovali ohňostroje a sťažka som potlačovala slzy. O tomto som snívala. Od prvého okamihu, čo som nasadla do lietadla. Ponorila som sa do jeho náruče a nepúšťala ho. Keď som lapala dych, zodvihla som k nemu zrak a skúmala jeho tvár. Zmenil sa. Dlhé vlasy zmizli, pod očami mal kruhy a už aj zlomený nos. Niečo na ňom mi chýbalo. Bola to snáď bezstarostnosť v jeho očiach? Pozoroval ma nežne, s radosťou, ale s hlbokým smútkom. Už to nebol chlapec. Nespoznávala som tohto muža pred sebou.

„A čím to chceš zakončiť?“ spýtala som sa po chvíli, keď som si spomenula, kde sme prestali. Rada by som zaliezla do jeho náručia, v lepšom prípade ho stiahla k sebe do izby. Lenže niečo v hlave ma kopalo a upozorňovalo, aby som si zbytočne nerobila nádeje. Len pokrútil hlavou a pustil ma.

„Musel som ťa vidieť. Konečne sa mi po dlhej dobe naskytla príležitosť ťa vidieť,“ povedal, no zachmúril sa. „Aj keď niektorí ľudia z toho nebudú nadšení,“ zamrmlal.

„Myslíš tým svoju snúbenicu Amelle?“ spýtala som sa ostro a odstúpila od neho o krok dozadu.

„Nie je moja snúbenica. Teda je, ale len formálne,“ pripustil po chvíli a mne sa zatemnilo pred očami.

„Uvedomuješ si, čo si teraz vypustil z úst?“ zahrmela som a kypel vo mne hnev. „Celý ten skurvený čas som nevedela, čo sa deje! Hrala som to všetko na to, že sa medzi nami nič nedeje! Nie že si mi podkopával nohy tými zasranými článkami o vás dvoch ešte mi to priznáš aj do ksichtu? Prečo si mi vtedy do toho vydrbanému mailu nenapísal, že so mnou končíš? Bolo by to také ťažké? Aspoň som sa teraz nemusela cítiť ako úplná chudera!“ Ani som si neuvedomovala, že stále zvyšujem hlas. Keď som na neho zvrieskla posledné slovo, nejako mi došlo, že ma bolo počuť na celú ulicu. A bolo mi to jedno.

„Chloe mala pravdu. Len si ma využil,“ zašepkala som do ticha a pretrela si tvár. Nechcela som plakať. Naozaj nie. Nechcela som, aby videl čo i len kúsok tej bolesti, čo mi spôsobil. Jej meno pôsobilo ako bič. Strhol sa a pozrel sa na mňa.

„To nie je  pravda! Lana, ja ťa milujem! Milujem ťa a nikdy som neprestal,“ začal oduševnene a natiahol ku mne ruku. Vyhla som sa mu a pošmykla sa na ľade. Rýchlo som nabrala rovnováhu a odtiahla sa od neho, čo najviac. Pohľad ublíženého dieťaťa mi lámal srdce.

„Snáď si nemyslíš, že kvôli tvojim horlivým vyznaniam ti to všetko odpustím? A čo ti mám vlastne odpúšťať? Však spolu vlastne nie sme. Tvoja snúbenica ťa už isto čaká,“ ozvala som sa horko, čo ho možno zabolelo, ale ani zďaleka nie tak, ako mňa.

„Nič s ňou nemám, je to len hra, aby si z toho vyšla čistá,“ vzdychol si utrápene a zaboril pohľad do zeme.

„Čistá z čoho?“ spýtala som sa nechápavo.

„Aby si nepykala za moju minulosť.“  Chvíľu medzi nami panovalo úplné ticho, ktoré prerušovali len okolo idúce autá.

„Čo keby si mi už konečne povedal, čo si urobil? Teba vôbec nenapadlo ako strašne mi týmto celým ubližuješ?“ spýtala som sa po chvíli.

„Robím to, len preto, aby si ostala živá. Záleží mi na tebe a nechcem ťa stratiť. Bolo to najlepšie riešenie,“ namietol trochu podráždene. Zdalo sa mi, že v tej chvíli na mňa padla všetka únava. On to nechápal. Nechápal to z druhej strany.

„A napadlo ťa, že ma strácaš?“ šepla som do ticha a sledovala jeho bolestný výraz. Pokrútil hlavou, akoby tomu nechcel veriť.

„Milujem ťa,“ povedal potichu a zmĺkol.

„Nemôžeš odo mňa očakávať, že sa ti teraz vrhnem okolo krku a poviem ti, že ti odpúšťam. Neviem či ti viem odpustiť Nate.“ Horko na mňa pozrel a v jeho očiach narastala zlosť.

„Kvôli Adamovi?“ spýtal sa dotknuto. „Videl som vás, keď ste vystúpili z auta. To nie je obyčajné kamarátstvo,“ dodal, keď som bola ticho.

„Adam s tým nemá nič spoločné,“ pretisla som medzi zuby a snažila sa vyhnúť tejto téme. Podráždilo ma to. Ako si môže dovoliť byť urazený?

„Samozrejme, že nie,“ odfrkol si podráždene. „Len ti nadbiehal pri každej možnosti hlavne na plese.“ Ostala som na neho nepohnute pozerať.

„Ako vieš, že Adam bol so mnou na plese?“ spýtala som sa šokovane. Zdalo sa, že nie je príliš nadšený z toho, že sa prekecol.

„Bol som tam,“ priznal sa po chvíli a mne sa ťažšie dýchalo, „mal som chvíľu čas a vedel som, že tam budeš. Dával som na teba pozor.“ Vydýchla som si.

„Videl som, ako si sa nebránila jeho bozkom.“ Všetko vo mne stuhlo dokonca aj moje myšlienky sa úplne zastavili. Napriek tomu, že som si nadávala za to, čo som urobila, sa vo mne rodil hnev.

„Bol si tam,“ povedala som potichu a zodvihla zrak. Zrazu som do neho naštvane strčila až sa skoro zosypal. „Bol si tam a neprišiel si! Neoddelil si nás a nepovedal si mi, že všetko bude v poriadku! Ako si to mohol urobiť? Mne? Sebe?!“ Znovu som kričala. Naštvaná a ublížená. Naštvaná na seba, že som to Adamovi vtedy dovolila a ublížená pretože, pretože...

„Pretože to nebude v poriadku!“ zhúkol na mňa až som stíchla. Zhlboka sa nadýchol a upokojil sa. Nikdy na mňa nezvýšil hlas. „Nebude to dobré. Nie medzi nami. Milujem ťa Lana, naozaj moc. A želal by som si, aby som toto všetko mohol vymazať. Aby som mohol vymazať seba z tvojho života. Chcel som sa konečne s tebou stretnúť tvárou v tvár a povedať ti to ako chlap, ale nejde mi to,“ na konci sa mu hlas zlomil.

A zatiaľ, čo on bojoval sám so sebou, ja som sa len na neho dívala. Z úplne inej perspektívy. Slzy sa mi rinuli z tváre, keď som našliapla na prvý schod.

„Lana.“ Otočila som sa k nemu a potiahla nosom.

„Poznala som Nathaniela Granta, namysleného a inteligentného chlapca, ktorý mi rád pílil nervy,“ hovorila som monotónnym hlasom a vyhýbala sa jeho pohľadu. „Poznala som Natea, vtipného a nádherného chlapca s obrovským srdcom, ktorý sa šiel rozdať pre priateľov. Poznala som všetky jeho stránky , ale nepoznala som tú skrýš s jeho tajomstvami.“ Na chvíľu som sa nadýchla a automaticky pozrela na neho. Bola to moja najväčšia chyba života. Videla som slzy v jeho očiach.

„Toho chlapca som videla naposledy pred šiestimi mesiacmi. Nepoznáš ho?“ zašepkala som trhane a slzy ma studili na tvári. Pokrútil hlavou a zavrel oči. Zhlboka som sa nadýchla a otočila sa mu chrbtom. Silou vôle som stúpila na ďalší schod a potom na ďalší. Bojovala som s tým, aby som sa neotočila. Ale on neurobil tiež nič. Museli sme sa rozlúčiť. Museli sme opustiť jeden druhého. Vedela som to od momentu, čo som opustila Anglicko. Nehcel ma pustiť k sebe a to nás oboh ničilo. Náš vzťah bol krásny, ale nepochopený. Povrchný, ale pritom precítený do hĺbky. Posypaný pozlátkou, tváriac sa, že nič na svete nám nie je sväté. Pripútaní jeden k druhému, púšťajúc svoje sny. Bol mojou prvou láskou. Prvou, obrovskou a tak neskutočne nádhernou. Nikdy na neho nezabudnem. Za mojim chrbtom sa zabuchli vchodové dvere a priala som si, aby na mňa teraz spadol ten obrovský luster a zabil ma. Toľko bolesti kvôli jednému človeku. Lana, ty blázniš. Zadívala som sa na vchodové dvere a zaťala ľadové prsty. Čo som to urobila. Prečo som odišla? Opatrne som podišla k dverám a zaprela do kľučky.  Zhlboka som sa nadýchla a otvorila ich. Chodník pred domom bol prázdny. Zdalo sa, akoby sa to nikdy nestalo. Akoby tu nikdy nebol. Zalovila som vo vačku a vybrala si krabičku. Odštupľovala som si vrchnák a na dlaň mi padla jedna tableta. Strčila som si ju do úst a na sucho zhltla. Už som v tom mala prax. Čakala som na svoje vyslobodenie. Možno tu naozaj nebol...

---

Takže máme tu koniec Popolušky. Ehm, žiadne kamene, hej? :D Celá táto poviedka má dohromady 135 strán a 75 470 slov.

Vrúcna vďaka za vaše neuveriteľne povzbudzujúce komentáre! Nesmierne ste ma posunuli dopredu a vďaka vám môžem považovať tento príbeh za ukončený. Veľká vďaka patrí hlavne Musti, domi99, ninik, Habinke, lu, Simones, lucy a jéje toľko vás je :) Taktiež na začiatku Alici, Blacky, Beckie, kikinke a VŠETKÝM!! Nechcem, aby ste sa hnevali, že som tam nenapísala vaše meno. Je vás toľko, že keby som vás všetkých vypísala asi by som musela vytvoriť ďalšiu kapitolu :D Každopádne, chcem, aby ste vedeli, že si vážim každý jeden komentár, ktorými kto zanechal. Som rada, že sa vám tento príbeh páčil a dúfam, že sa s radosťou pustíte do Nepotrebujem ťa! s Leou. 

Prvá kapitola u mňa na zhrnutí ! :)

« Předchozí díl

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování



Sdílet

Diskuse pro článek Slap for Cinderella - Epilóg:

To by som si nikdy nedovolila
MIAU!

Spomeň ešte mačiatka a vyškriabem ti oči.

Millie, ty si tu taka rozkosna a pri tom sa teraz bojim vyjst domov pretoze ta nechcem stretnut

Vsetko bolo úplne krásne, celu poviedku som mala za dva dni prečítanú a bavila ma. Lanu a Leu som zboznovala, hlavne Lein slovník.
Nad Nathanielom som slintala asi tak od polovice, zo začiatku mi prišiel jak totálny debil. To isté aj Eric a na Adama som si neurobila názor ešte. Teda jediný taký, že sa chce každej dostať medzi nohy. :D
Strašne sa mi páčilo ako sa to medzi Lanou a Nateom vyvíjalo. To, že bol nakoniec jej šéf bol pre mňa šok :D
Ale moja milá, ten koniec... To si úplne zabila. Ešte teraz som mierne mimo z toho, čo sa vlastne stalo a jak je do toho zapletená Amelle a Oliver. Chrániť ju tým, že sa dá dokopy s Amelle, bolo naozaj zvláštne. Taktiež netuším, čo sa mohlo až tak posrať, aby nepovedali Lane nič a poslali ju späť do Európy samú. Kde sa podel môj ňuňu Nathaniel??? Čo sa mu sakra stalo? Toto som naozaj nečakala! Keby ju chcel chrániť, tak by ju neopustil. Alebo by jej dvíhal telefón. Deeeeees.
Ešteže tam bol pre ňu Adam, no toho jej neschvaľujem. Mozno keby od začiatku bola s ním, tak by to bolo iné. Ale aj on je kretén.

Caroline, ja keď ťa najbližšie stretnem, ja ťa asi prizabijem a prepíšeš to, alebo ukončíš pred anglickom! Takto to predsa skončiť nemôže!

Príbeh super napísaný, páči sa mi tvoj štýl písania. Ale o tom deji to máš vyššie no. Som zvedavá na dalsie časti.
PS: máš šťastie, že som to nedočítala skor

Smile, uff?
Vole, kedy si to stihla všetko prečítať?
Ale si sa rozohnila

Akoby spolu mohli pokračovať? Lana po toľkej zrade? Len tak, keď Nate má stále snúbenicu
Je mi jasné, že veľa ľudí neprekuslo koniec tohto príbehu, ale o tom je život. A Slap for Cinderella nie je len tak nadpis z luftu

Ja ďakujem tebe, že si sa zmierila s koncom, dokonca si to začala čítať len kvôli Nepotrebujem ťa! Aaa čo sa týka, kto s kým skončí. To je tajné

Možno spolu nikto neskončí. A začínam sa ťa báť

I.WILL.KILL.YOU.
Čo si zatracene myslíš, že si urobila? Oni sa rozpadli! Akože bum! Ja čakám ako decko na zmrzlinu,že sa k sebe v epilógu vrátia. Že si vykričia všetko, čo majú na srdci, ale nájde sa tu cesta na pokračovanie ich vzťahu! A ty to takto ukončíš! Ja tu revem ako malé decko a nadávam na celý poondiety svet jaký je nespravodlivý? Kokos!
Ale aj za všetkým týmto mojím zármutkom mám k tebe obrovský rešpekt za to, že si niečo takéto napísala a (bohužiaľ) aj za to, že si to takto dokázala zakončiť!
Som z tohto konca veľmi sklamaná a rozpoložená a zarmútená, ale ako moja kamarátka povedala, nie každá knižka o popoluške nekončí happy endom, tak to tak berem.
Aspoň sa snažím, ale .. arghhhhhhh!!
Pokiaľ mi v Nepotrebujem ťa! oznámiš, že Lana skončí s Ericom, tak ti pošlem veľmi dlhý výhražný dopis, aby si to hneď odvolala. Dávam povolenie, aby skončila s kýmkoľvek, ale nie s Ericom!!
Ale aj s Erikom sa zmierim, keď už na to príde...
Každopádne, práve si odo mňa získala cenu Najlepšej autorky na tomto blogu ever!

Blacky, teší ma, že s maa vôbec záujem a že ťa to bavilo
To vôbec nevadí, že si si prečítala prvú kapitolu skôr, to bolo aj tak z obdobia, keď bola Lana s Nathanielm ešte spolu.

Čo sa týka Adama, nemyslím si, že jemu sa pozornosti nedostávalo, bol to predsa školský klátič
Jasné, že ostalo príliš veľa otázok. Ale presne tak ako píšeš. Je to z jej pohľadu, nedostalo sa jej vysvetlenia. Niekedy sa proste v živote stáva, že nedostaneš odpovede na všetky otázky a niektoré ostanú do konca života nezodpovedané... Ale to by som vám nemohla urobiť

Osudy našich chlapcov aj dievčat sa dozvieme. Časom. Nepotrebujem ťa! je vedľajším pokračovaním Popolušky. Síce z pohľadu Lei, ale to nezaručuje, že sa tam nedozvieme, čo sa deje.

Lea je najlepšia kamarátka Lany, situáciám s ňou sa nevyhnem a ani nechcem. Bude to aj život Lei, ale aj prepletené s Lanou. Bude tam toho veľa

Čo sa týka môjho vyjadrovania, chvíľu som sa cítila trápne, že vlastne mám strašne vulgárne vyjadrovanie, ale nechala som to tak. Ja som taká, veľa hreším a nehanbím sa za to(aj keby som asi mala). Lea je ešte horšia ako Lana to mi ver

Čo sa týka ďakovačky, nechcela som, aby si sa cítila ako blbeček. Na začiatku si ma podporila. Nemala som veľa kapitol napísaných, ale vždy sa našlo pár ľudí, ktorí mi napísali nejaký koment a mňa to nabudilo a posunulo dopredu. Sme egoisti, jasné, že nás trápi, keď nám ľudia nekomentujú kapitoly Ale mňa posunul každý jeden koment pretože len vďaka tomu som dopísala Popeldu a vrhla sa na Nepotrebujem ťa! Takže necíť sa blbě, som rada, že si sa ozvala, že si to so mnou nezabalila. To mi stačí

Och a ešte som zabudla... prinútila si ma cítiť sa pekne debilne, keď som si prečítala ďakovačku, aj napriek mojej lenivosti ťuknúť aspon do emoticona Fajn, nebudeme sa vyhovárať, proste som nestíhala čítať a zaostala o pekných per kapitol, takmer o polovicu, ale teraz už budem poslušne aktívna, nakoľko sa Lein príbeh skončil pekne debilne a ja sa potrebujem dozvedieť prečo revala, keď Eric je tak Mňam

NO musím povedať: TO BOLA JAZDA

Dnes som si naservirovala posledné tri kapitoly, len aby som sa potom mohla pustiť už do Leinho príbehu. Aj keď sa musím priznať, že som podvádzala,a prečítala si prvú kapitlu už skôr

NO ale k tejto Pepelduške. Páčilo sa mi ako som ti písala, na začiatku, že nebola typické uplakané dievčatko a vedela si dupnúť, Istý čas som skutočne viac nadŕžala Adamovi, nevim, on bol ten typ taký ten "som najlepší kamarát hviezdy, mne sa šťastie nedostane"...

Ale potom, som sa zamilovala to Natea, nešlo to inak. On typické princátko,s dobrým srdcom a, tajomstavmi, o ktorých stále nevieme. čo ma dosť štve. Lebo neviem pochopiť ten cirkus okolo toho jak ho knokautovali, LAna zostala absolut nezasvätená. šve ma, že neviem ako to je s nimi teraz. proste áno, milujm otvrorené konce, ale toto bolo tak realistické, že mi stiahlo na konci žalúdoka a ja som nechcela uveriť, že je to skutočne epilóg. proste zostalo toľko veĽA otázok.

čo je s LAnou?
čo s Adim?
čo s NAteom? Oženil sa? JE Lana už za vodou, A našla cestu a Adamovi? či sa v jej živote objavil iný chlapisko?

do čo ho všetkého je náš ANte, zamonotvaný, teda , nemôžem LAne zazlievať, že ho poslala k šípku, ja byť na jej mieste urobím to isté. Klamal jej, a dokonca sa zasnúbil. je úplne jedno či preto aby ju ochránil, alebo udržal firmu,alebo čokolvek... Bolo to podlé a hnustné. čo ma privádza k Adamovi a jeho láske,. Nie je fér, že zostal bez Anny a bez LAny, bez lásky, do pekla! ja som šialený romantik, a práve pri Adamovi mi asi najviac vadí chýbajúci He!

Inak som sa rozkecala,sorráčik


Tvoj štýl ma bavil, neuverietľne, milujem vulgarizmy. JA viem znie to hrozne, ale teraz keď už nemôžem kôli svoje dcérke hrešiť tak,ako som zvykla.... A že som hrešila hojne...

Vychutnávam si štipĽavé papule dievčat aspoň v poviedkach.
ďalej, tvoj štýl bol taký "ako mi papuĽa narástla" neviemako inak to vyjadriť, neiktoré dievčatá s a hrozne snažia , dostať do vyjadorovania" vyšší štýl, a človeku sa potom zastavuje rozum ako ťažko sa to číta... pri tebe to šlo samo.


ďalej mám otázku:


BUde v NEPOTREBUJEM ŤA Aj súčastnosť? A Bude tam spomínaná LAna a jej život po tom ako ju NAte zradil? či to bude čisto len o Lei?

Perličko, prekvapuješ ma
Teší ma, že si to zhltla na počkanie, to asi najviac zahreje u srdca
Oki idem postupne, aby som nič nezabudla.

Lana mala k Nathanielovi a k Adamovi zvláštny vzťah. Nate bol jej platonická láska v prvom ročníku, to spomínala aj v prvom diely. Adam ju vytáčal so svojimi sprostými rečami. A obaja veľmi dobre vedeli, že je zbrklá. Skôr hovorí, ako rozmýšľa a skôr na niekoho začne jačať, akoby mu to mala vrátiť premyslenejším spôsobom

Amelle, Amelle je tabu Samozrejme, že to bude aj všetko vysvetlené. Ale, ak by si chcela trocha nakopnúť zvedavosť, na zhrnutí mám pripravovanú poviedku Dokonalý klam. Možno ti to trošku pomôže Čo sa týka epilógu, je to trochu nejasný koniec a v NT bude načrtnuté zas niečo viac. A vlastne zo všetkého bude v NT trochu viac

Kam zaradiť diely Nepotrebujem ťa! Prvý diel, je týždeň po pôrode. Lea sama hovorí, že pred týždňom sa narodil malý Mathias. Druhá časť, Adam ich nestihol na letisku. V kapitole uvádzam, že nikde ich nenašiel Oni sa chvíľu budú prepletať s Popelkou, ale vždy tam dám nejaký náznak, kde v ktorej časti to asi je a potom to bude už samostatné.

V NT sa vysvetlia mnohé veci, ale mnohé stále ostanú zahalené tajomstvom. Možno to totiž ešte nie je koniec Ďakujem za prečítanie a přísahej, že budeš hodná holka!

Takžeee... Musím povedať, že asi po tretíkrát som otvorila prvú kapitolu a začala od začiatku o pol druhej ráno, keď som vypla facebook. A vieš čo? Zatvorila som os až o 4:45, keď som dočítala epilóg. A jediné, čo mi napadlo bolo... Are you fucking kidding me? What the hell was that?

Ale pekne po poriadku. Nate... Od prvej kapitoly som uvažovala, s ktorým by to bola väčšia sranda a musím sa priznať, že som uvažovala trocha o Adamovi, pretože bol taký... iný. Rovnako ako Nathaniel, aj Adam bol odlišný od všetkých na škole. A to sa mi páčilo.
Nata a Lana ma vytáčali niekedy tým, ako sa doberali a to, že sa Lana za veľa vecí urazila a potom na neho kričala. Viem ale, že pri jednej kapitolke mi vyhŕkli až slzičky, no neviem teraz pri ktorej, keďže som prepínala jednu za druhou a hltala tie slová. Naozaj pecka!

Chloe by som najradšej zabila a tá Amelle... who the hell is she? Síce je koniec, avšak ja ešte stále nechápem, ako to s nimi vlastne skončilo a či si nate nakoniec tú Amelle aj vzal. A prečo vravel, že to bolo len kvôli Lane? Aby bola čistá? Čo tým myslel? V jeho logike som sa trocha stratila.
Bude to vysvetlené v Nepotrebujem ťa? Lebo by som ti odporučila to vysvetliť, ináč zošaliem. A mám otázočku.. kde do deja si mám zaradiť Nepotrebujem ťa? Nakoľko tam bola Lana s Natom tak mi to príde teraz zvláštne, ale zároveň v druhej kapitole si spomínala Adama, ako ich mal odprevadiť na letisko a tu v príbehu k nim neprišiel a Nate bol sklamaný trocha.. mám to zaradiť do tej doby, keď spolu ešte Lana a Nate boli? Alebo kde presne, pretože som z toho vážne debil, priznám sa.

Každopádne klobúk dole, pretože tento príbeh sa mi neskutočne páčil a že je koniec som si uvedomila až pri názve epilóg, aj keď som tomu nechcela veriť.
Nedokázala som uveriť, že Lana odišla, aj keď na jej mieste by som urobila asi to isté. Ale tak snáď sa to v dvojke všetko vysvetlí. Ináč budem zlá.

Skvelý príbeh, ešte raz. Tlieskam.

Habinko, dbala som hlavne na to, aby to nebolo umelé a prehnané. Alebo moc zdramatizované. Je mi jasné, že je to neočakávané, aj ja som bola za pár Nate a Lana, ale Nathaniel je tvrdohlavec, čo si nechce dať poradiť Keď miluje, tak všetkým, ale čo sa týka riešenia vlastných problémov, je to drevo. Možno preto ho aj dobehla.
Som rada, že sa ti páči NT Chcela som z toho urobiť voľný príbeh, ale Lea je príliš úzko spätá s Lanou, takže bohužiaľ neviem to napísať úplne oddelene. Je mi to ľúto pre tých ľudí, čo niektoré situácie nepochopia.
Čo sa týka ich rozvíjajúceho sa vzťahu, to je tajomstvo Ale zas ktovie či Adam vlastne bude s Lanou? Lana si ho predsa stále drží od tela hoci mu už dva krát podľahla. Nechce vyzerať, že prebieha medzi kamarátmi, ale Adam jej dáva zabrať
Nevadí mi, že nekomentuješ každú časť. Ale som rada, že dáš o sebe vedieť, že si to so mnou ešte nevzdala. Ďakujem

práve přesně nevim, co si mám myslet... Nate jsem milovala a tohle je pro mě trošku rána, ale docela mi to tam zapadá.. mě tohle někdo udělat, taky bych to jen tak nepřešla, nejsem splachovací,a a to samé se mi líbí i u Lany... :)
Jestli máš v plánu to v Nepotřebujem tě ( promin, nejde mi udelat t s háčkem, tak jsem toi počeštila :D ) rozvíjet takl trochu vztah Lany a Adama, nebudu proti, ale budu mít asi napoořád zafixováno lanu a Nate jako pár ;) :) . Ale třeba mě vyvedeš z omylu, že se Adam pro ní hodí víc, uvidíme časem :)
Jinak k NT- je to hoodně dobrej ¨začátek, chytlo mě to stejně tak hoddně jako Slap for Cinderella, což je pro mě dobře, protože mám zase o další povídku navíc, co můžu začít číst :) Tímto se ti opět omlouvám, že nedávám komentář ke aždé kapitole, ale tak nějak to pokaždé nestihnu, nebo nevím co napsat a radši si počkám, až mě napadně něco přijatelnýho, třeba tři otazníky :D :D :D
JinK Prosím pokračuj ve své perfektnostia piš takhle nádherně dál, at se mám pokaždé na co těšit :))

domi99, ďakujem za všetky tvoje komentáre aj keď to boli väčšinou smajlíky, ale aj to je nejaká odozva. Možno by si ich mala trochu obmieňať podľa nálady

Simones, ďakujem, že si to dočítala do konca A že sa ti to páčilo aj keď boli spolu. Snažila som sa to nepreháňať, aké boli povahy taký bol aj ich vzťah Čo sa týka konca, mala som asi šesť variánt, ale ani jedna sa mi nepáčila. Sami sa nakoniec rozhodli, že takto to bude lepšie.
Veľa ľudí zabudlo na názov poviedky a to, že všetko bolo krásne ešte nezaručovalo, že to tak bude navždy. Otvorene? Život je sviňa a byť po mojom tak to dopadne ešte horšie

Som rada, že si sa pustila do Lei, uvidíme, kto sa tam všetko zjaví

P.S. Možno mi to neuveríš, ale skoro nič z toho som nemala premyslené. Aspoň nie vedome. Šlo to samo

v první řadě jsem ráda za jmenovité poděkování, moc mě to potěšilo a teď k povídce, celý příběh je bezvadně promyšlený, máš můj velký obdiv trošku jsem se bála, když Lana začala s Natem chodit, že už to nebude ono, ale ty jsi mě ohromila, bylo to ještě lepší! co se týče epilogu, jsem trochu smutná, jak to skončilo přece jen mám radši happy endy, přesto bych řekla, že Nate se zachoval dost dobře, když za ní přišel, podíval se jí do očí a omluvil se za bolest, kterou způsobil.. achjoo ta minulost to pěkně podělala
těším se na příběh Ley, ta holka se mi líbí prostě a budu tajně doufat, že se v pozadí třeba ještě promítne nějaká ta situace mezi Lanou a Natem co každopádně jsem dost zvědavá na Leu a Erica, to bude určo dooost zajímavý

Tohle...byla jedna z nejlepších povídek, co jsem kdy četla, a to upřímně. A můžu už teď říct, že mi bude chybět ze všech povídek nejvíc. Povedla se. Takže bravo! a děkuju :)

Musti, ďakujem Naozaj si plakala? To som nechcela hoci sama som sa premáhala, keď som ten koniec písala Som rada, že si to so mnou vydržala až do konca.
Adam mal Lanu rád už od začiatku, sám na plese hovoril, že po nej kukal od prvého ročníka, ale je to taký ťuťmák Nate... Milujem Nathaniela má svoje muchy, má svoju minulosť, ale snažil sa na to zabudnúť. Niekedy ťa však minulosť dobehne. Obetoval svoju lásku, nezostal sebecký a vzdal sa Lany v prospech jej ochrany. Myslím, že urobil dobre. Aj keď to rozhodnutie muselo byť pre neho ťažké. Neurobil to síce najsprávnejšie, ale myslím, že bolo pre neho ťažké, aby jej to povedal osobne. Pre mňa to bolo ťažké, ale rozhodli sa tak sami. Do ničoho som ho nenútila
Chloe si stále žije vo svojej bubline, asi ju to neprejde
Som rada, že ťa koniec neodradil. Som rada, že sa tešíš na Leu a tam sa tiež dozvieme (možno) niektoré veci A s tou knižkou, nad tým som ešte nerozmýšľala, ale nápad dobrý
Habinko, juj čo to? Asi si ostala trochu...zarazená

???

Princessko, bylo to neskutečně nádherný! Omlouvám se, že jsem nenapsala komentík i k předešlé kapče, ale musela jsem pokračovat ve čtení dál!
Ani nevíš jak moc se mi ten konec líbil! Sice jsem si krásně pobrečela, ale stálo to za to. Minulá kapitola mě utvrdila v tom, že Adam je lepší než Nate, i když jsem Natea milovala, moje city k němu se změnily po tomto epilogu... Líbil se mi moc tenhle konec, který jsi pro nás připravila, protože byl realistický. Každej píše přeslazené konce, který se dobře čtou, ale nejsou moc reálné... A jak vidím Chloe je pořád stejná sviňucha :D Moc ti děkuju za to, že jsem měla tu možnost přečíst si tvou povídku, bylo mi opravdu ctí, protože dle mého názoru patří mezi jednu z nejvydařenějších na tomto blogu... Popelda mi bude moc chybět, ale díky tobě mi nebude chybět Lana, Lea a ostatní! Určitě budu vyhlížet další kapču Nepotrebujem ťa! Takže ještě jednou ti moc děkuju za tuhle úžasnou povídku! A páni 135 stran? To je opravdu hodně, máš můj obdiv!
PS: Až se tuhle povídku jednou rozhodneš vydat jako knížku, s velkou chutí si jí koupím a budu jí všem bezpodmínečně doporučovat, protože tenhle zážitek stojí za to

Přidat komentář:

Nick:

Text: