Takže je tu nová kapitolka po dlhom čase. Strašne sa vám ospravedlňujem a dúfam, že budete spokojné baby. Táto kapitolka je venovaná práve vám. Vy ma viete povzbudiť a teraz ste mi dokázali, že nie som sama, že musím mať nádej. Ste skvelé.
Katinka si moja veľká opora, ktorá pre mňa znamená naozaj veľa.
Mimi pre mňa je šťastie len to, že ti ten úsmev môžem dať.
Pajke, ktorá je mojim slniečkom a neustálim šťastkom sveta!
MirushQke, ktorá je naozaj super dievča!
TayLoRoRomca si skvelá i tvoje komentáre mi vedia vyčariť úsmev na tváry.
Anetik všimla som si, že si začala čítať Slávu a moc sa teším tvojmu komentáru.
Baby ste skvelé a neviem ako... to čo cítim napísať... proste ste BOMBY! =)
04.03.2010 (18:00) • DarkPassion • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 672×
"Kde si?" Pýtam sa šťastia. To mi odpovedá "Tu, len ty mňa nechceš pre seba, ale pre tých, ktorí si ma podľa teba zaslúžia viac ako ty."
10. kapitolka
Milý denníček, už musím končiť zajtra idem do školy a už mi pomaličky vypadáva z ruky pero. Zdalo sa mi to alebo mi niekto hádže oriešky do okna? No asi už mi šibe! Alebo nastála invázia veveričiek, ktoré chcú ovládnuť svet! Maj sa ty kus papieru... ale nie to bol vtip... juchú, dobrú noc denníček a sladké sny o peknej slečne denníčke.
17.7.2004 o 00:35
Milý denníček, takže som tu. Je zázrak, že mám čas ťa vôbec otvoriť. Prosím nehnevaj sa! Naozaj za to nemôžem, ale Rob... to je proste... zažívam s ním tie najkrajšie chvíľe môjho posraného života.
Tá stará baba po nás minule hádzala hrušky... no podľa mňa ju ukradli mimozemšťania a nebrali ju lekári do nemocnice. Hej, určite to bolo takto! Oni jej už úplne vymyli mozog!
No okej babku nechám babkou a idem ti povedať o mojom zmetáčiku. Náš vzťah je naozaj ako z rozprávky... stále sa smejeme.
S Kellanom a Ashley sme si vyšli na dvojité rande... bola no naozaj šupa! Nevedela som sa prestať smiať. Do teraz mám pocit, že keby ma Rob nehladil po lícach tak by som sa nafúkla a odletela do teplých krajín!
Boli sme všetci štyria na PaintBalle. Robert ma hrdinsky zachraňoval až do kým som sa proti mojej láske nepostavil ja. Strelila som mu to rovno do zadočku. Celý večer si nemohol sadnúť. To vám poviem bol taký komický, ked sa prechádzal z miesta na miesto lebo nevedel čo zo sebou.
Provokovala som ho vetami, miláčik nechceš si sadnúť, sedí sa tu naozaj pohodlne! Ked mi ho bolo ľúto ľahla som si s ním na zem a prekecali sme celú noc. S ním malo každé slovo význam... vedel ako napraviť to čo bolo pokazené... slová o polovičkách majú svoj zmysel. A ja dobre viem prečo ten zmysel chápem!
PS: Našla som si novú skrýšu... je tu veľa prachu a zle sa tu dýcha, ale inak je to fajn. Ležím pod Kellovov posteľou. A on si myslí, že kľúčik od jeho dverí nemám aj ja. Čo by som bola za sestru keby som nemala isté opatrenia?!
... nedočkavo som sledovala scénu predo mnou. Bolo to naozaj super. Hadie ženy sa vlnili okolo akrobatistov. Mali krásne vypracované telá pokreslené rôznymi obrazcami. Na koniec na scénu vystupovali klauni. Rob sa stále pozeral inam. Ja som ho hladila po nohe a snažila sa mu sem tam šeptať príjemné a upokojujúce slová.
„Nebolo to úžasné?“ Usmievala som sa a ťahala ho od klietky ku klietke.
„Hej, hej.“
„Ale Rob! Povec, že sa ti to aspoň trochu páčilo.“
„Ale páčilo... len ich bolo veľa...“ stíšil hlas a pozeral sa okolo seba. Ako keby spoza rohu na neho mal vyskočiť veľký zlý šašo. Zakrútila som hlavou a brala ho radšej preč od cirkusu.
„Si strašný!“
„Ale čo!“ zasmial sa a prehodil si ma cez rameno.
„Rob! Robert! Pusti ma!“
„Nikdy!“ zasmial sa a poťapkal ma po zadku. No dobre pán dokonalý. Nabudúce zavolám do cirkusu, zaplatím si šaša a Rob sa bude ráno zobúdzať pri novom priateľovi!
Ale ja tu pochcanú plachtu prať a sušiť nebudem!
Odniesol ma na chrbte až k autu. Hodil ma na zadné sedadlá ako vrece a sadol si na miesto šoféra.
„Povieš mi čo robíš?“
„Ideme konečne na miesto, ktoré je prekvapením.“ Usmial sa do zrkadielka a naštartoval moje autíčko.
Neviem ako dlho sme išli, ale asi som zaspala. Zobudila som sa až na dunivý zvuk. Ako keby voda narážala na skaly. Otvorila som kukadlá a chcela sa postaviť na nohy, no to by ma nemohol v náručí držať Rob.
„Kde to sme?“ Zívla som si a on ma pobozkal na nos.
„Na mojom tajnom mieste,“ postavil ma na nohy a ja som sa ho chytila za ruku. Ešte by ma tu nechal padnúť na hubu, no jasné!
Jednou rukou som si pretrela oči a lepšie sa pozrela okolo seba. Predo mnou sa skvel veľký vodopád... okolo neho boli malé krištáľové skalky okolo ktorých sa tvorili malé dúhy. Bolo to krásne... žblnkot vody ma nenormálne upokojoval.
„Je to tu krásne zmetáčik.“
„Ja viem... metlička,“ šepol mi do ucha a mne po krku nabehli zimomriavky. Cítila som jeho horúce pery pri ľaloučku. Bolo to... vzrušujúce.
Chytila som ho za zátylok a pritiahla si jeho tvár k mojim perám. Konečne som sa dotkla toho skvostu!
„Milujem ťa!“ šepla som medzi našimi vášnivými bozkami.
„Myslím, že ja viac.“
Štuchla som mu do ramena a tým nás zvalila do trávy. Obaja sme sa smiali. Bola som šťastná... z každej časti môjho tela musela vyžarovať radosť. Myslím, že každí človek by mal cítiť niečo takéto. Vedieť čo je to láska a porozumenie... vedieť, skúsiť milovať.
„Nechceš sa prejsť?“
„Mňa bolia nohý!“ Zamrnčala som a natiahla sa na vyhriatej tráve. On sa lišiacky usmial a sklonil sa.
„Vyskoč si na koníka.“
„No jasné a prídem o tvoju krásnu hlavičku.“ Pohladila som ho po tváry a on sa zasmial. Chvíľu som ešte protestovala, ale ked začal splietať niečo s africkými detičkami rezignovala som.
Okolie bolo naozaj krásne. Užili sme si obaja krásny deň.
Ležím v posteli a rozmýšľam čo si spravím jesť. Rob ma odviezol domov... najprv ma chcel odniesť, ale ja som nahodila také argumenty, že ked bude starý bude mať reumu... alebo mu odíde chrbtica a tak podobne. Na koniec sme teda išli autíčkom. Dnes aj Ashley a aj Rob spia doma. Trochu ma to štve lebo som ich už brala ako spolubývajúcich. No i oni majú rodinu. Len tá naša zatiaľ lieta niekde inde. Moja mama vždy videla iba Kellana a otec bol nejako mimo celého kolobehu našej rodiny. Ak sa to tak niekedy dalo nazvať. Viete čo dalo, ale to bolo pred mnohými rokmi. Kellan sa kvôli mne s rodičmi vždy veľa hádal... no nikdy to nepomohlo. Pre našich som bola vždy JA tá nula rodiny.
„Môžem?“ Zaklopal mi Kell na dvere.
„Jasné, braček!“ spomeň čerta a už je tu!
Hupsol ku mne na posteľ a zložil si hlavu na moje nohy. Hladila som ho po blonďavých vlasoch a on sa usmieval.
„Si tá najlepšia sestrička... ale tie rybky... to si nemusela!“
„Ja viem... ale neboj sa ony plávajú niekde v kanalizácií a premieňajú sa ako... ako nindža korytnačky.“
„Kde ty na také blbosti chodíš!“ smial sa.
„Učím sa od najlepšieho.“ Pobozkala som ho na líce a on zavrel oči. Vždy takto zaspával. Bol zlatý... môj veľký, malý braček. Zavrela som oči a nechala sa unášať do ríše snov. Kde budeme všetci štyria. Moja veľká rodina!
Milý denníček, už musím končiť lebo mám ten prach aj v ušiach. Nos mi zapchal chumáče prachu a v ústach mám sucho. Tiež myslím, že už za pár minút ani neuvidím čo píšem. A ešte najhoršie je to, že si Kellan ľahol na posteľ a pripučil ma k zemi. Som bezmocná! Rozmýšľam či ho vystraším, že má pod posteľou bubuláka alebo on na také blbosti verí... alebo mu zlomím chrbticu ale viac sa mi páči prvá varianta!
Tak sa teda maj a prajem ti príjemné sny. Inak zajtra by malo pršať tak ťa musím schovať niekam inam a nie na balkón pod kvetináč. Tam ti musí byť, ale sakriš dobrá zima! Som ja, ale neohľaduplná sviňucha...
Zdá sa mi to alebo cítim... nie! Bože! Pri ruke mám mŕtvu rybičku. Milý denníček práve som vypľula vlastný žalúdok!
Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Sláva zvíťazí... Znovu a zas! 10. kapitola:
Inko, zlato... kam ty na ty hlody chodíš holčičko? 
Tahle povídka nemá chybu...
Chudinka Zoe pod Kellovou postelí... v uších a všude prach a ještě tam našla mrtvou rybku
Edík je sladký hoch 
snad se jim to se Zoe nějak neposejří 
Super a těším se na další díl 
Božínku, to je nádhera. Tahle povídka si mě úplně dostala, každé slovo žeru a nemohu přestat, stala jsem se závislou nejen na tobě.
Krásné
Věta která následuje po přímé řeči končící na tečku, musí začínat velkým písmenem. V každé kapitole ti to opravuji, dej si na to příště prosím pozor 
Mŕtva rybička... Ja nemožem!! Babka a hrušky... mimozemšťania... A aj tak najleší Rob a šašovia... Vlastne ja ani nepíšem čo tu bolo dobré, lebo prepáč, ale opisovať sa mi to celé nechce... a kopírovanie je nezáživné... Ďakujem sa venovanie a
No jednoducho super kapitolka , ešte stále sa usmievam. A to si už kolegovia začínajú fakt myslieť, že mi preskočilo, keď som v práci a usmievam sa na monitor. Ďakujem za venovanie a mňa najviac poteší, keď sa usmievaš ty.
haha...boze Dark..
.mimozemstania?--aj mne by sa na rata zisli!!heh..
ty kks ze pod Lanieho postelou...chuda to uz nema nikde inade..je dost kreativna..ja by som tam asi nazaliezla..
a ta MRTVA ryba ma uz fakt dostala....super..
som zvedava ze co povie Kell ked ju tam najde alebo na toho Bubulaka..heh..
Přidat komentář:
- English Gentleman - 1. kapitola
- Smrťák 3 (1. část)
- Setkání v lese
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!