OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Sláva zvíťazí... Znovu a zas! 3. kapitola

23.02.2010 (17:00) • DarkPassion • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 625×

"Samota netíží tolik jako prázdná slova."

3. kapitolka

hudba

talic;">Okej už musím prestať. Myslím, že som dostala kŕč! A Kellan mi búcha na dvere. Vieš sedím totižto na Wc a píšem si ťa. Och, ani nevieš aký je TU kľud!

2.7.2004 o 07:25

Milý denníček, tak ťa zase privítam mojimi milými slovami. No nie je to v prdeli? Stratil  sa mi komix a ja myslím, že ak sa niekto dostane do mojej blízkosti skončí zle. Tak mi pomôž Bože... dobre nemodlím sa... najradšej by som zabila a mám problémy s obžerstvom ale tak... prosím!

To už nado mnou nikto nemá zľutovania? Nestačí, že musím počúvať Kellanove básne o Ashley. Vždy mám tak na mále, že ho postavím k WC aby to čítal tam. Ja neklamem. Vždy si cvrknem... ale keby ste počuli tie verše. Vždy mu ich prepíšem... on tomu hovorí oprava ale ja mu napíšem celú a novú báseň a to dá Ashley. Ona aj tak vie, že to píšem ja. Je to taký... komický kolotoč.

Minule, ked som si ťa písala na tom WC... neuveríš čo Kellan spáchal. Ako som už otvárala dvere on už tam nebol. Hľadala som ho a kričala jeho meno. A on cikal vonku na našom dvore. To by som ešte brala veď je to muž... Ale on ocikal susedke prádlo. Musela som sa tak chlámať, že som myslela, že Kell bude musieť volať záchranku.

PS: Myslím si, že tá noc s Robom. Bola... čarovná. Cítila som sa ako jedna hviezda s tisíca. Ale predsa som niekam patrila.

Sedela som v mojom autíčku a mierila si to dolu na pláž. Dnes škola usporiadala párty. Je to školská párty, ale aj tak si tam každý robí čo chce a niekedy je to naozaj bžunda!

Mala som stiahnutú strechu a vietor sa mi hral s vlasmi. Mala som chuť kričať len tak do vetra.  Pustil som si hudbu na plné pecky a užívala si slnečný deň.

Zastavila som na červenej a vyklepkávala si melódiu do volantu. Ani som si neuvedomila, že si spievam. Usmievala som sa a bola... prekvapivo v pohode. Takže ak ma niekto naštve nenájde si v skrinke len tú mŕtvu vevericu ale počkám si ho pri aute a ostrúham ho na strúhaný syr!

Vedľa mňa sa zastavilo auto. Sedeli tam chalani z našej školy. O rok starší... všetci si ma obzerali a ten macher za volantom na mňa mrkol. A čo si o sebe myslí, že teraz vypnem motor a naskočím k nim do auta? Debil.

Usmiala som sa na neho a oblízla si našpulené pery. Perami som naznačila. *Ešte sa vidíme, kocúrik.*

Mrkla som na neho a poriadne šliapla na plyn. Prečo muži rozmýšľajú len vrabcom? Bože veď... ach škoda reči. Dobre...

Zaparkovala som na parkovisku kúsok od mojej milovanej piesočnatej pláže. Mala som na sebe voľnu bielu košeľu a bledé potrhané džínsové kraťase. Topánky som si vyzula a rýchlo prebehla cestu.

Ked som zaborila nohy do toho teplého piesku... cítila som sa tak uvoľnene. Nasadila som si slnečné okuliare na nos a vypla si vlasy.

Očami som hľadala  tých mojich pošukov. Hrali volejbal. Ale namiesto mňa s nimi hralo nejaké dievča. Všimla som si aj to, že stále sleduje Roba. Každí jeho pohyb či slovo. To dievča malo čierne vlasy a zelené oči. Úsmev Hollywoodskej hviezdy. Taká namachrovaná bábika.

Nadýchla som sa a s úsmevom som k nim kráčala. Ashley ma začala zbesilo mávať.

„No konečne!“ Zasmiala sa a hodila sa mi okolo krku.

„Nemyslím si, že by som vám tak chýbala.“ Ustálila som zrak na tej babe.

„Toto je Bonnie. Bonnie toto je Zoe.“ Predstavovala nás Ashley a vždy sa na mňa ospravedlňujúco usmiala.

„Teší ma.“ Usmiala sa Bonnie a podala mi ruku.

„Aj mňa.“ Potriasla som jej  ňou a zazrela na Roba. Ten len mykol plecami. Vyzliekla som si tričko aj gate a mala som na sebe iba plavky. Zdalo sa mi alebo na mňa Rob  pozerá.

To určite nie... ten má Bonnie.  Aj v mojej hlave znelo jej meno ako škaredá nadávka.

Usmiala som sa na Ashley a rozbehla sa k moru.

Hneď ako som vstúpila do tej vody, zabudla som na všetko okolo mňa. Snažila som sa splynúť. Bolo úžasné cítiť ako malé vlnky narážajú do môjho tela. Ako sa obtierajú o moju horúcu pokožku. Plávala som a oddávala sa prírode a jej mravom.

Doplávala som až k skalám na ktoré som sa vyšplhala. Sadla som si na ne a chytila sa okolo kolien.

Fúkal chladný vietor... sušil moju pokožku a zakrýval mi pohľad na tú krásu. Moje vlasy lietali a tvorili záclonu toho morského života.

Otočila som sa a pozerala na pláž. Rob stál pri mori a hľadel na mňa. Len tak tam stál a pozeral sa na mňa. Ani ja som nemohla spustiť pohľad z neho. Bol... čo ja viem.

Už sa stmievalo a ja som tu stále sedela. Na pláži sa rozoznievala hudba. Ľudia sa vlnili v rytme. Smiali sa a popíjali miešané drinky. Vstala som a skočila do vody.  Doplávala som na pláž a vyliezla z vody.

Kellan a Ashley tancovali a Rob sedel pri bare s Bonnie. To nikto nevidí ako preafektovane pôsobí?

„Ahoj, kráska.“ Otočila som sa za hlasom a uvidela toho machra z auta.

„Ahoj.“ Usmiala som sa.

„Môžem ťa na niečo pozvať?“

„Budem rada.“ Zasmiala som sa a chytila ho okolo ruky. Mrkol na mňa a viedol ma k baru. Neviem čo zapríčinilo moje chovanie ale... vôbec to nechápem.

„Dve Tequili?“ Pozrel sa na mňa a ja som kývla. Rozprávali sme sa smiali. On so mnou flirtoval. Obaja sme boli v nálade, no mne už stačilo. Bude ma musieť Kell zviesť domov.

„Ďakujem za pekný večer, Taylor.“ Usmiala som sa a otáčala, no on ma schmatol za ruku.

„To už ideš? Veď to tu práve len začína.“

„Som unavená.“ Usmiala som sa.

„Ale prosím ťa.“ A ťahal ma niekam preč.

„Pusti ma Taylor!“ Prirazil ma k stene a surovo bozkával.

„Ale no ták!“

„Nepočul si? Pusti ma!“ Po lícach mi stekali slzy a on bozkával môj dekolt.

„Taylor. Do pekla!“ Vzlykala som a snažila sa ho odstrčiť. Kopla som ho do rebier a on sykol od bolesti. To bola moja sekunda slobody. Vymanila som sa mu z náručia a utekala. Zakopávala som a padala na piesok. Celým mojim telom otriasali vzlyky.

„Zoe!“ Počula som kričať môjho brata no nezastavovala som. Do riti... prečo si vždy ja sama pokazím vlastný osud? Tie moje prije*bané rozhodnutia!

Utekala  som až k mólu. Tam som padla na zem a plazila sa až úplne k mólu. Sadla som si a oprela sa oň. Utrela som si tie zradkyne smútku z tváre a zhlboka sa nadýchla.

Hajzel... to mu nedarujem! Ked už som tu sedel hodnú chvíľku, stala som a pobrala sa k autu.

Rob držal okolo ramien Bonnie a na niečom sa smial. Ked ma uvidel ruku stiahol a pozoroval ma.

Kellan vyzeral... dosť zúrivo. Kráčal ku mne a chytil ma okolo ramien.

„Teraz mi ihneď povec... kto, kde, kedy a čo!“ Vrčal na mňa.

„Vieš Kell už si dosť starý na hry pre škôlkarov.“ Uškrnula som sa a odtlačila jeho ruky.

„Prečo... to robíš?“ Opýtal sa a v očiach mal zúfalstvo.

„Lebo raz... raz ma opustíš a ja ostanem sama. Kto sa o mňa postará. Kto mi odnesie nákupy, ked nebudem vládať, kto odoženie zlé sny?“ Bolo mi jedno, že ma počuje aj Ashley a aj Rob.

„Ale... teraz som tu.“ Zasmiala som sa a zakrútila hlavou.

„Vidíš? Sám pripúšťaš to, že ma opustíš.“ Nasadla som do auta a naštartovala. Ostal tam stáť a ja som sa snažila zhlboka dýchať. Bože... ako sa môže jeden krásny deň tak posrať!

Vystúpila som pred hypermarketom a šla dnu. Doma nemáme čo jesť a ešte u nás bude spať Ashley a Rob. Kellan je strašný šulo v tomto.

Nakúpila som niečo slané i sladké. Šla som práve okolo regálu s časopismi. Zaujal ma titulok.

*Našiel si mladý Robert Pattinson dievča? Aký názor má na jeho príchod žiačka tejto školy?*

Tak toto musím mať. Schmatla som ho a hodila do košíka.

Ked som mala všetko zaplatené a zašmodrchané v kufri auta vybrala som sa dom.

Už bola temná noc a ulice osvetľovali iba lampy. Ale i tak to tu bolo... čo ja viem vôbec ma nenapadá žiadne slovo. Vystúpila som schmatla tašky a pripadala som si ako vianočný stromček.

„Do kelu Kellan potrebovala by som pomoc!“

„Kellan je  v obývačke.“ Usmiala sa Ashley a schmatla moju tašku. Mala na sebe Kellanove tričko. Na tom tričku bolo logo našeho školského maskota. Ako mohla pre našu školu vybrať ako logo tchora? Mohla to byť ešte väčšia potupa?

Stáli sme v kuchyni a vybaľovali veci. Dnu vbehol Kellan s trenkami na hlave. Ja som si pleskla po čele.

„Tak toto je môj brat?“ Pozerala som sa na neho zúfalo.

„A môj priateľ.“ Vyfúkla Ashley. Obe sme sa začali smiať a Kellan si nás pritiahol do náručia a vtisol nám bozk na líca. Tak toto bude ešte noc.

Milý denníček.  Už by bolo na čase skončiť. Musím ísť do tej školy. Prvú hodinu mám dejiny. Zas sa budem musieť pozerať na toho prešlého učiteľa. Určite nie som sama komu sa zdá, že hnije!

PS: Našla som si lepšie miesto ako WC. Som u Kellana v skrini kde má svoje veci do školy. Sem nechodí... ani sa nedivím XD.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sláva zvíťazí... Znovu a zas! 3. kapitola: