OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Sláva zvíťazí... Znovu a zas! 5. kapitola

25.02.2010 (17:00) • DarkPassion • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 643×

"Každý človek túži po šťastí, ale len niektorí za ním skutočne idú."

5. kapitolka

hudba

Milý denníček.  Už by bolo na čase skončiť. Musím ísť do tej školy. Prvú hodinu mám dejiny. Zas sa budem musieť pozerať na toho prešlého učiteľa. Určite nie som sama komu sa zdá, že hnije!

PS: Našla som si lepšie miesto ako WC. Som u Kellana v skrini kde má svoje veci do školy. Sem nechodí... ani sa nedivím XD.

8.7.2004 o 00:47

Milý denníček, teraz by som ťa najradšej vybozkávala... ale zdalo by sa mi to trochu... úchylné.

Som tak rada, že si ťa môžem písať. Kellan sa zbláznil a aj Ash a hlavne zmetáčik!

Inak prepáč, že som ťa otvorila až teraz. Ale nevieš si predstaviť čo sa okolo mňa deje.

Vieš čo som ti hovorila o tej loch... o tej babke? Tak ona si zlomila nohu. Bože mala som chuť jej vynadať! Ona si tu láme nohy a popadané čerešne vyjdú na zmar! A že žena!

Ďalšia pikoška je, že mám nových susedov. Ten dom vedľa mňa bol dlho neobývaný. A teraz sem prišla nová rodina. Ako som už stihla postrehnúť po záhrade im behala nejaký potkan ale s Kellovou pomocou som došla na to, že to je pes... naháč.

Ale ešte tu mám niečo lepšie. Juchú... majú syna. Je to naozaj kus. Videla som ho vynášať smeti, dobre asi to neznie nejako sexy, bol na zakusnutie. Wrrr...!

Počkaj tá stará baba na mňa kričí...

... no neuveríš! Ona chcela aby som vešala jej spodné prádlo. Ako keby som aj bez toho nemala nočné mory z bombarďákov!

PS: Tak a teraz počúvaj ďalší môj príbeh. Neručím za tvoje zdravie. Ak ťa náhodu začnú obžierať mole... kvôli mne to nebolo!

Sedela som v aute a chystala sa aspoň na nejaký ten únik. Mala som chuť Bonnie chytiť za tú hrivu a strčiť jej do nosa slamky cez, ktoré by som jej nalievala trochu čistiaceho prostriedku SAWO.

Nad čím to rozmýšľam?  Hystericky som sa zasmiala a prehrabla si vlasy. Všetko je v pohode. Juchú! Ked už som bola pri mojej záchrane... tým myslím mesačné jazierko... skoro som vyskočila za jazdy a utekala k nemu.

Bolo znovu také nádherné. Mesiac sa odrážal presne v jeho strede. Sadla som si na okraj a vyzula topánky. Rada som si v ňom len tak močila nohy a dnes nebolo nejako chladno takže by so prechladnúť nemala. Ale momentálne by mi to nevadilo. Mohla by som chytiť nejakú poriadnu virózu a omylom sa Bonnie vysmrkať do trička!

Neviem koľko som tu sedela ale cítila som sa omnoho lepšie. Ako keby tie malilinké vlnky brali všetko preč. Bolo to také príjemné a zároveň uvoľňujúce.  Ked už pomaličky začalo svitať a môj mobil ma svojimi neustálymi vibráciami šteklil na nohe, vstala som a vybrala sa dom. Aj tak neviem čo tam budem robiť. Urobím im raňajky, možno niekoho otrávim a bude mi hej!

Domov som prišla za 10minút a poriadne som to ľutovala. Na záhradu som videla už odtiaľto. Vystúpila som a chcela ísť dnu, ked som do niekoho narazila. Vzhliadla som na tú horu svalov a pripravovala si preslov ako mu poriadne vyčistím žalúdok. No ked som uvidela jeho face moje srdce sa roztieklo ako asfaltka za horúceho dňa.

„Prepáč, inak ja som Mark Lotor.“ Usmial sa a potriasol mi rukou.

„Ahoj, v pohode to ja som ťa nevidela. Asi by som naozaj mala zájsť k očnému,“ zamyslela som sa na hodnú chvíľku a až potom mi došlo, že Mark predo mnou stojí a pozerá sa na mňa ako na zjavenie.

„Ja som Zoe Lutzová. Prepáč som trochu mimo dnes som vôbec nespala.“ Zasmiala som sa a on sa len milo usmial a kývol.

„Už musím ísť... mama ma určite sprdne, že sa zasa flákam.“ Usmial sa zakýval mi. Ja som tam len tak stála a pozerala sa na toho antického boha. No... tak milý Rob si vedľa jak tá jedľa!

A až teraz som si všimla, že  stojím bosá. Pane bože... to som  sa teda predviedla. Teraz si bude o mne myslieť, že som víla Rosalka. Vošla som dnu a musela som ísť cez záhradu. Inak sa dnu nedostanete len tak mimochodom. Teraz v tomto momente by som si priala byť kľudne aj Spiderman. To je jedno len aby som nemusela vidieť práve to čo vidím. Bonnie sa s Robom váľali vo vlhkej tráve a smiali sa na plné pecky. Začala som si popod nos mrmlať niečo na ten spôsob *také orgie ešte aj na vlastnej záhrade, no fuj háveď nepodarená*! Hej pripadala som si ako moja stará prababka čo stále pindala na decká, ktoré jej na Halloween hádzali surové vajcia na čisté okná alebo, ked sa na Valentína olizovala celá ulica.

Vošla som dnu a hneď ma drtil v objatí Kell.

„Zbláznil si sa?“ zasmiala som sa a objatie mu opätovala. Snáď až tak dlho som preč nebola.

„Vieš ako som sa zľakol?“

„Nie neviem... A ani nechcem!“ zasmiala som sa a on ma ťahal hore do jeho izby.

„Deje sa niečo?“

„Viem, že sa ti to bude zdať hlúpe ale mám menšiu otázku.“  Sadol si na posteľ a poťapkal na miesto vedľa seba. Cítila som sa ako pes. Ešte sa na mňa mal milo usmiať a zaveliť HOP! Prepáčte asi som dnes poriadne otravná ale naozaj nemám náladu!

„Počúvam braček.“ Usmiala som sa na Kellana. A pohladila ho po ramene. On sa zhlboka nadýchol a spustil.

„Ja... no ja a Ash sme sa spolu skoro milovali len Ash... zahlásila slovo červená a ja hlupák som to v danej chvíli nepochopil a trepol som, že na zelenú chodia len tupci. Zoe ja sa jej teraz neviem pozrieť ani do očí. Nič nebolo ale cítim sa ako taký hlupák!“ keby mi tu nevylieval srdiečko môj vlastný brat asi by som od smiechu praskla. Teraz môžem byť rada, že som sa nenafúkla a neodletela  tým, že ten smiech zadržiavam.

„Kell, to sa môže stať hoci komu. Chod za ňou a začni inú tému. Ale vynechaj semafory.“ Z úst mi vyšlo malé uchichtnutie. On sa na mňa usmial pobozkal ma na čelo a už ho nebolo. To mu nestojím ani za ďakujem? Veď počkaj milý Kell!

Utiekla som sa schovať do mojej izby kde ma čakalo prekvapenie. Zmetáčik sedel na mojej posteli a tvár mal v dlaniach. Ak to bude niečo s Bonnie! Neručím za seba... buď urobím pašteku z neho alebo z nej!

Pomaličky som prešla k nemu, no nesadla som si. Deje sa niečo?

„No... deje metlička.“

„Počúvam pardále.“ Usmiala som sa na neho a zvalila ho na chrbát. Už to bolo zasa ako kedysi. Ležala som hlavou opretá o jeho nohy a pozerala sa do stropu.

„Vieš... pohádal som sa s Bonnie.“  Dúfam Bože, že ma teraz nesklameš! Si predsa kus mužského či nie?

„A prečo?“

„Povedala, že... ale nenahnevaj sa prosím... že buď ty alebo ona.“ Moje telo celé stŕplo. Cítila som ako moje srdce vyskočilo z môjho tela, zobralo nohy na plecia a juhú šlo niekam buy buy.

„A... a čo si jej povedal?“

„No, že jednoznačne TY.“ Počula som, že sa usmieva. Tak to ma dostalo. Viac ako, ked som si prvý krát zaviazala šnúrky na topánkach. Tak moc ma to teší. Pretočila som sa na brucho a objala ho okolo pásu.

„Moc... moc ti za všetko ďakujem Rob.“ Začal ma hladiť po vlasoch a ja som zavrela oči. Tak toto je to po čom som tak túžila. Chcela som späť minulosť. Mnoho z nás ju chce vymazať a ja ju chcem späť!

„Si predsa moja metlička.“

„A ty môj zmetáčik.“ Zívla som a prepadla do ríše snov.

Milý denníček, myslíš si, že to bol kľudný a nezáživný deň? Pre mňa to však bola bomba.

Sorráč , ale musím končiť. S Kellanom ideme osobne vysmiať skupinu Tokio Hotel! Mám stretko!

To mi pripomína... mala by som ísť ku kaderníčke?!

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sláva zvíťazí... Znovu a zas! 5. kapitola: