OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Sláva zvíťazí... Znovu a zas! 6. kapitola

26.02.2010 (17:00) • DarkPassion • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 736×

"Ľúbiť a byť ľúbený je ako cítiť slnko z oboch strán."

6. kapitolka

hudba

Milý denníček, myslíš si, že to bol kľudný a nezáživný deň? Pre mňa to však bola bomba.

Sorráč , ale musím končiť. S Kellanom ideme osobne vysmiať skupinu Tokio Hotel! Mám stretko!

To mi pripomína... mala by som ísť ku kaderníčke?!

9.7.2004 o 02:28

Milý denníček. Tak som znovu rozlepila tvoje stránky.  Vieš čo? Včera bol môj najlepší deň.

Rob spáchal... vec, ktorá ma celú rozžiarila. Kellana to tak vyviedlo z miery, že zavolal k nám domov exorcistu. Ale ja nevtipkujem!

Ked sa mi toho zvráteného muža podarilo dostať preč z nášho územia skočila som na Kellana v záhrade a obaja sme padli do bazéna. To by ešte naozaj nebolo až také zlé... keby si naša stará suseda nemyslela, že sme nejaký chuligáni a nezačala do nás hádzať červivé jablká.

Ehm, ehm. Ešte čakaj milý denníček. Týmto sa môj skvelý deň len tak neskončil. Ten bastard od vedľa u nás na chodníku do domu nechal malý “darček“. Myslela som, že jej aj ja nechám pred domom niečo pekné. Napadla ma jedine vypchatá Bonnie. Moc kruté? Hej je...  chúďa suseda!

PS: Tak miláčik môj počúvaj pikošky z môjho dňa. Asi zdochneš! Juchú! Ale nie prepáč... dúfam, že sa nehneváš!

Zobudila som sa zachumlaná v perinách. Všade to voňalo jeho vôňou, no jeho nikde. Rukou som hmatala na druhej strane postele... nič. Kam ten smrad odišiel? Nadurdene som si sadla a uvidela zmetáčik. Práve vychádzal z kúpeľne. Okolo pásu mal uterák a ramená mu zdobili kvapky vody. Malé perličky. Druhým uterákom si sušil vlasy. No ked ma uvidel zastal a ako omámený zostal stáť v strede izby.

„Ja... prepáč...“ koktal.

„To... ja... nič!“ koktala som zas ja. Myslím, že keby nás niekto videl... uch, zadusil by sa smiechom!

Zvalila som sa do perín a okolo mňa lietali pierka. Trapas, trapas, trapas!

O pár minút ku mne Rob hupsol na posteľ a začal ma štekliť.

„Hej!“ zakričala som a od neustáleho a nezastaviteľného smiechu sa mi vtláčali slzy do očí.

On sa len usmial a oprel sa o zárubňu postele.

„Tak čo dnes podnikneme?“

„Ty si blázon, najprv sa mi tu promenáduješ v uteráku, potom zo mňa vyšteklíš dušu a na koniec si len tak sadneš a opýtaš sa ma čo budeme robiť.“ Mračila som sa mala založené ruky na prsiach. On sa usmial a prešiel mi prstami po vráskach na čele.

„Si zlatá, ked sa durdíš!“

„Tak nechci aby som sa začala hnevať!“ zaprskala som. On len zodvihol ruky v zmierlivé gesto a ja som ho povalila do vankúšov.

Sedeli sme dole pred telkou a hrali video hry.

„Dostanem ťa ty... skunk!“ skrčila som sa a prevážila na bok. Tak ako moje auto v hre.

„Nefandi si kráska!“ zasmial sa Rob a pridal na rýchlosti.

„Veď počkaj jak ťa vylískam!“ zasmiala som sa  a spadla. Do riti! Tým pádom som prehrala.

„Ach, som víťaz, som kráľ.“ Stál Rob na nohách a trel si hruď.

„No... keby si nevyzeral ako Kellan pred pár dňami s tými ružovými boxerkami. Takže tým myslím...“

„Tým myslíš?“ schmatol ma a hodil si ma cez rameno.

„To čo robíš Rob! Zmetáčik! Ty vygumovaný chumaj!“ vrešťala som čo on ma zatiaľ niesol von na záhradu. Super! Tak to nech ma vidí aj ten môj antický Boh v mojich pyžamových (zajačikových) gaťoch a s výbuchom na hlave!

Asi by som mala zavolať Kellana nech Roba zabaví svojou historkou o semaforoch. Bože ľudia to bola vtedy iná šupa.  Musela som svoje kúsky tela zmetať ešte niekoľko hodín.

„Povieš mi... kam ma vedieš?“

„Uvidíš.“ Zasmial sa. Zodvihla som hlavu a uvidela iba roztopenú asfaltku za nami. Žiadna moja záhrada ani nič iné. Ak si myslí, že ma takto bude nosiť večne... mýli sa!

„Ak ma nepustíš volám políciu!“

„Musíš toľko prudiť?“ vzdychol si a pustil ma na rovné nohy. Ja som sa samozrejme na prvú šupu skotúľala na zem. On na mňa pozeral ako na čistého debila.

„Ja asi naozaj začnem byť feministka!“ zavrčala som na neho.

„Uch, tak to môžeme byť stále priatelia, drahá.“ Zatiahol ako 100% pupuš a k tomu ma pleskol po zadku a zachichotal sa. Tak toto bude moja nočná mora. Teplý Robert Pattinson.

„Musíš si dávať pozor... nikdy nevieš kto ťa fotí.“ Šepla som a čertovsky sa usmiala. On sa hneď začal otáčať a ja som  zatiaľ utekala preč. Dole kopcom sa mi utekalo fakt zle. A ešte horšie v mojich huňatých papučkách. Celé budú zničené.

Vedľa bol malý lesík... veď tu kúsok je mesačné jazierko! Zahla som do lesa a utekala k mojej skrýši.

Otáčala som sa ale Roba som za sebou nikde nevidela. Tak... to je fajn. Zvalila som sa do trávy a pozerala sa na oblaky. Každí bol iný ale všetky spolu.

Čo tak kúpiť si nejaké domáce zvieratko? Rada by som nechávala mojej susede tiež darčeky. Ale pes... to je také ošuntelé... mačka? Tie ma nemajú radi.

Jú ja som na to došla... proste pošlem k susede Kellana! V duchu som sa pochechtávala a predstavovala si tú situáciu.

Suseda otvára dvere a vidí Kellana čupieť na chodníčku... dobre STOP! Začína to byť mierne zvrátené.

Ale to som proste ja... taká som sa narodila...

Zavrela som oči a nechala sa unášať tou krá... počkať fuj! Čo to tu tak smrdí? Vstala som na nohy a obzerala sa okolo seba. Nikde nič... nič z čoho by ten zápach mal vychádzať... možno niekto varí a ten puch sa dostal až sem... to by bola tá lepšia varianta.

Možno tu nejaký muž zakopal svoju svokru. To sa mi zdá reálnejšie!

„No konečne som ťa našiel! Ty si poriadny rýchlik metlička.“ Otočila som sa za hlasom môjho najlepšieho priateľa a sladko sa usmiala.

„Keby bolo potešenie aj na mojej strane... len klamať sa nemá.“ Krútila som hlavou on sa usmial a hodil ma do trávy. Ležal na do mnou a pozeral sa mi tými svojimi zelenými kukadlami do mojich očí.

Jeho vôňa ma opantávala a jeho dotyky ma činili bezmocnou... kde sa podela moja túžba k feminizmu?!

Usmial sa a jemne sa dotkol mojich pier...

„Zoe ak nechceš ja...“

„Bože... už buď ticho.“ Rukami som si ho stiahla k sebe a pobozkala. Hral sa s mojimi perami ako keby k sebe patrili. Strčil mi jazyk do  pusy  a ja som sa zapojila do hry. Bolo to neskutočné... tak nenormálne neskutočné. Nikdy by som si nemyslela, že Rob môj najlepší priateľ a ja.

Odpojil sa od mojich pier a zadíval sa mi do očí. Nosom mi prešiel po líci až ku kútiku úst.  Moju tvár zdobil úsmev.

„Vieš o tom, že aj ked si taká odporná, hnusná, sarkastická a...“

„To by snáď aj stačilo...“ zamračila som sa a pobozkala ho na nos.

„Milujem ťa Zoe.“ Ja som na neho pozerala s otvorenou pusou. Nečakala by som, že mi to tu vyklopí hneď a tak rýchlo. Toto bolo rýchlejšie aj ako, ked som bola s Kellom v Kine. Viete oni nás vyhodili za nemravné chovanie. Celú dobu sme dabovali kreslené postavičky a robili z toho takú menšiu porno show! Pane bože nad čím to rozmýšľam? On mi práve vyzná lásku a ja... Zoe! Ty si obyčajná pubertálna pijavica? Nie! Tak sa spamätaj, zavri pusu a odpovedaj mu!

„Aj ja teba... milujem.“ Išlo to zo mňa ako z chlpatej deky ale on sa iba usmial a zvalil vedľa mňa.

„Myslel som si, že to pôjde horšie ale... “

„Prestaň Rob lebo si to rozmyslím a zakopem ťa tu! V zadnom vrecku mám lyžičku!“ zasmiala som sa a obmotala okolo jeho pásu moje nohy. On si ma k sebe pritiahol a hladil po vlasoch.

Milý denníček. Takže si počul to ako ho milujem. Nikdy ani v tých najhorších... ale nie vtipkujem... ani v tých najkrajších snoch by som si nepredstavovala, že tie dve čarovné slová budem počuť od Roba.

No a ešte niečo horšie. Rob odišiel na týždeň preč. To ešte uvidíš tie katastrofy čo ti tu vypíšem. Drž mi palce. Idem sa prepašovať dole do svojej izby. Nejako som sa tu v Kellovej skrini pozabudla a on už spí.

PS: Zdá sa mi, že tu v skrini mu niečo hnije... a ja to nie som... aspoň dúfam!

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sláva zvíťazí... Znovu a zas! 6. kapitola: