Sláva zvíťazí... Znovu a zas! prolog + 1. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Raz ma napadol jeden námet, ktorý som sa rozhodla dať do hromady. Ide o život Kellana Lutza a jeho sestry Zoe a priateľku/frajerku Ashley. Tiež tu vystupuje dôležitá osoba, Robert Pattinson. Píšem z prostredia vys okej školy. Naše hviezdy sú decká na vysokej škole, no hviezdami neprestávajú byť. Príbeh už mám premyslený, len si to treba pozrieť a posúdiť. =) Zoe zápasí s tým čo ju čaká. Tak čítajte a uvidíte. Naozaj mi písanie perexou nejde. =D

21.02.2010 (17:00) • DarkPassion • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 392×

"Sláva je plevel, kterému se daří na každém hnoji."

Prolog+ 1. kapitolka

hudba

27.6. 2004 o 23:45

Milý deníček, myslím, že ma čoskoro klepne. Práve dnes sme prišli do novej školy. Nevieš si predstaviť aké to bolo *hystericky kričím*.

Môj brat je totiž slávny, kus, herec, má super zadok! Tak si predstav 2000 nadržaných dievčat obskakujúcich naše, moje!... naleštené autíčko. Myslela som, že ich... proste, no roztrhám. Nebudem ťa špiniť škaredými slovíčkami takto od začiatku, predsa!

Volám sa Zoe Lutz a môj brat? Kto iný ako Kellan... Kellan Lutz. Tak sa rád predstavuje.

Sme najlepší priatelia, to vám poviem tak optimistického človeka nenájdete ani v Ázií!

Náš deň prebehol takto.

“Pane bože! To je Kellan Lutz, ááá... baby držte ma!“

Myslíte, že keby ste toto počúvali celé dni nešlo by vás večer klepnúť?

Držím v zuboch vankúš a snažím sa nepišťať od toho aká som nasratá! Takto to je vždy, ale na koniec to skončí tak, že zapadneme. S falošou, klamstvami a tak podobne ale zapadneme.

Myslím, že budem musieť kúpiť Kellovi nové rybičky. Všetky som mu totižto spláchla! Ups!

Tu na v mestečku California žijeme už rok. Ako som hovorila kedysi veľmi dávno, zapadli sme.

„Dnes dôjde Rob.“ Usmial sa na mňa Kellan a zažiarili mu očká. Naposledy prišla na našu strednú slávna osoba asi pred pol rokom, bola to Ashley Greene s ktorou Kell chodí. Rob hral s Kellanom v jednom seriály. Spoznali sa ešte ako decká a veľmi sa zblížili. Jeho meno je... počkať aké ma priezvisko? Je možné, že ja sa v týchto slávnych tínedžeroch nevyznám? Pane bože!

„Kell? Ako sa volá ten... ten Rob?“

„Ty si zabudla? Vieš ... niekedy pochybujem, že si dievča!“ Krochkal radosťou.

„Ták?“

„Robert Pattinson.“ Takže Pattinson. Jasné... Harry Potter!

„Ak by si chcel vedieť! Viem v akom filme hral.“ Uškrnula som sa.

On sa oprel o auto a žiarivo sa na mňa usmial.

„Harry Potter.“ Vyplazila som mu jazyk.

„Tak to ti teda tlieskam.“

Otočila som sa a pozerala sa na preplnené parkovisko. Na dievčatá, ktoré netrpezlivo čakali na to ako príde Robove auto.

„Mám to!“ Otočila som sa za hlasom Ashley. Bolo to úžasné dievča. Usmievavé ako slnko, rýchla ako víchor a silná ako búrka.

Zavesila sa Kellanovi na rameno a oddychovala si, mne zatiaľ dala to na čo som čakala.

„To nemyslíš vážne Ash. Ty si moje šťastíčko.“ Vypískla som na celé parkovisko a dievčatá na mňa zazerali a zabíjali ma pohľadom. Ups, prepáčte prerušila som vám šťavnaté témy o tom aké tričko na sebe bude mať Rob.

Pohladila som tú vzácnosť v mojej ruke.

„Schovaj ten komix Lutzová, ide Robert Pattinson a nepotrebujem aby si našu školu zahanbila.“ Počula som ju za mojím chrbtom. Div som tu krásu v mojich rukách nepokrcmala zúrivosťou. Otočila som sa na tú peroxidovú krásku.

„Sherly? Bože, máš tu niečo.“ Ukázala som vystrašene na jej hlavu.

„Kde? Kde! Dajte mi zrkadielko!“ Pišťala a chytala sa za hlavu.

„Och, prepáč Sherly. Sú to len vlasy.“ Oddýchla som si. Z rúk jej vypadlo zrkadielko, myslím, že keby nedošiel Rob strhla by sa bitka. Cukrová barbie verzus oceľový terminátor!

Na preplnené parkovisko sa rútila krásna motorka. To je on? Samozrejme, že áno. Zoe, zobuď sa! Nepočuješ tú zver okolo teba?!

Všade okolo mňa dievčatá skackali, opierali sa o svoje priateľky, niektoré naozaj vyzerali, že odpadnú! Podľa mňa je to naozaj choré! Nevedia si ani predstaviť ako sa musí cítiť. Viem aké to je ja to celé prežívam s Kellanom.

„Chudáčik.“ Šepla Ash.

„Ak sa prebojuje k nám má to vyhraté.“ Zasmial sa môj braček.

Ľudia mu bránili v tom aby mohol prejsť na parkovisko. Trúbil, snažil sa kľučkovať ale nič sa nedialo.

Na koniec ho púšťali. Pomaly ale isto. On došiel až k nám a tá tlupa neandertálcov sa valila na nás.

On zoskočil a utekal k nám.

„Ahoj Kellan!“ Usmial sa a bratsky sa s ním objal.

„Poďme rýchlo dnu.“ Usmiala sa Ash a ťahala ho do školy.

Všetky decká sa rozbehli samozrejme za nimi a mňa zrámovali.

Ak nabudúce u seba v skrinke nájdu mŕtvu vevericu... JA som to nebola! Pozviechala som sa zo zeme a oprášila si šaty.

Ako môže byť človek tak neohľaduplný voči svojmu vlastnému druhu?

Vošla som do školy a nedalo sa tou tlačenicou prejsť. Tlačila som sa popri stenách a skrinkách. Narazila som na dvere od sklepu na metly. Vliezla som dnu a zavrela sa. Chcela som sa oprieť, no niečo ma vyrušilo. Tak ma snáď ešte nikto nevyľakal!

„Rob?“ Otočila som sa a zasvietila si na neho mobilom.

„Prosím, nehovor to... ja urobím čokoľvek.“ Zodvihla som obočie.

„Myslíš, že keby mi to celé neliezlo na nervy schovávala by som sa tu?“ Rozhodila som rukami.

On sa uchechtol a sadol si medzi vedrá a utierky. Zložil si hlavu do rúk a sedel.

„Neviem. Naozaj nemám potuchy.“ Sadla som si k nemu a vzdychla si.

„Ty nevieš kto som však?“ Usmiala som sa.

„Nie.“ Podala som tomu frajerovi ruku a milo sa usmiala.

„Zoe Lutzová.“

„Kellanova sestra. Že mi to nedošlo.“ Zasmial sa.

„Ako to myslíš.“

„Všetko na teba sedí. A hlavne jedna podstatná vec. Si jediné normálne dievča. Ak teda to dievča si.“ Zasmial sa a pozrel sa mi do rozkroku. Buchla som ho do ramena a obaja sa sme sa začali smiať.

Myslím, že tohto chalana budem mať naozaj rada.

A prepáčte asi som vám ho zabudla opísať. Som naozaj nevychovaná, ale taká som sa bohužiaľ narodila.

Má hnedé vlasy a zelené oči. Vykrojené pery a mužskú postavu. Nie je to síce ešte muž. Ale... rysuje sa tam niečo.

Ked zazvonilo my sme sa pobrali tam kam sme mali.

„Tak zatiaľ!“ Zakývala som mu a on sa mučednícky zadíval na tú triedu. Pozrel sa smerom do neba a zašeptal.

„Komu som ja čo urobil?“ Musela som sa zasmiať a utekať na prednášku. Nerada by som ju zmeškala. Profesor Turon bol dosť veľký mrzutý človek.

Stála som pred školou a čakala na moju “rodinku“.

Rozmýšľala som dnes celý deň nad tým ako sa zbaviť tých škriekajúcich natúr.

Napadol ma gigantický vysávač alebo mixér. Hlúposť však? Ale príjemná predstava.

„Sme tu! Sme tu!“ Cupkala sem Ash.

„Vidím.“

„Vidíš ale nevnímaš. Zase.“ Zamračila sa na mňa. Vyplazila som jej jazyk.