Slnečný kameň 10. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Liz zo seba konečne dostala informácie, ktoré ju ťažili, a tie otriasli ostatnými rovnako ako ňou. Zatiaľ čo sú všetci zviazaní a držaní Shogirou, Mary so Samuelom sa pomaly približujú k Oscarovi.

13.08.2019 (13:00) • KristyA • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 565×

Všetci na mňa vypleštili oči. Pozrela som sa na Filipa a myslela som, že ma jeho pohľad zabije. Bol plný otázok, hnevu, výčitiek, a tak som sa rozhodla, že konečne všetko poviem.

„Cestou sme sa ubytovali v hostinci v horách. Spala som v jednej izbe s Oscarovými očami a ušami, Katjou a Petrou. Jedna z nich, Petra, ma v noci napadla. Myslela som, že sa neovládne a rovno ma na tej posteli podreže. Bola ako nepríčetná. Prezradila mi, že Thomas bol pravou rukou šéfky pred Oscarom, a že ona ho chcela dostať na túto pozíciu, preto vymyslela podlý plán. Začala spávať s Thomasom, čo jej umožnilo získavať informácie. Obalamutila ho a opantala falošnou láskou, po ktorej tak veľmi túžil. Nakoniec získala to, po čom nenásytne prahla a prezradila ho. Následne ho dala šéfka odstrániť, aby sa jej špinavosti nedostali na povrch,“ to už mi po tvári opäť tiekli slzy a pozerala som pri tom celý čas na Filipa, „prepáč, ale nemohla som nič povedať, vyhrážala sa mi a nespúšťala ma z očí.“

„Už dlhšie sme tušili, že šéfke sa kameň nesmie dostať do rúk. Chceli by sme sa preto s vami spojiť, vytvoriť alianciu. Bohužiaľ, s Oscarom sú aj naši priatelia, Mary a Samuel, a určite sú v nebezpečenstve, ak sú ešte vôbec nažive,“ prehovoril aj Will.

„Stále si to celé môžete len vymýšľať,“ povedal kapitán, zatiaľ čo na nás nedôverčivo zazeral.

„Prečo by sme klamali o tak závažných veciach, nemáme na to dôvod,“ povedal rozhodne Alex.

Na chvíľu nastalo hrobové ticho. Po zemi sa roztekal Denisov život a zápach jeho krvi nám otupoval zmysly. Bolo mi na zvracanie, ale kdesi vnútri som vedela, že ak by to nespravil kapitán, musel by to neskôr spraviť niekto z nás. Vedela som, že Denis sa už dávno postavil na stranu šéfky. Ak by nezomrel on, zomrel by niekto z nás. Všetci sme to vedeli, aj kapitán, preto svojmu činu nevenoval takmer žiadnu pozornosť. Chvíľu len tak postával a premýšľal.

„Rozviažte ich!“ Jeho hlas preťal husté ticho.

Muž stojaci nado mnou ma opatrne rozviazal. Moje telo sa konečne uvoľnilo a padla som pod jeho ťarchou na všetky štyri. Chytil ma pod pazuchy a vytiahol na nohy.

„Začneme odznova, moje meno je Adam a toto je Tatiana, teším sa na našu spoluprácu, Alex,“ predstavil sa kapitán a pomohol bratovi vstať.

„Potešenie je na mojej strane,“ prehovoril bolestne Alex a rukou si utrel rozbitú peru.

„Tatiana, vezmi ich na ošetrovňu, myslím, že náhlenie sa za Oscarom nikam nepovedie. Netušíme kam šiel a určite už oboznámil tú mrchu. Dajte sa dokopy, neskôr vás očakávam na menšiu poradu a upracte tu,“ zavelil a pokojne odkráčal.

-------------------------------------------------------------------------------

„Oscar, ty si génius!“ zaštebotala Petra. „Takto im prekĺznuť, dokonalé! Ahahaha!“

„Sklapni, ty hlupaňa! Máme spoločnosť...“ zadrhla ju Katja.

Oscar sa na ne ani nepozrel.

„Tí dvaja? Haha, odstránim ich ľavou zadnou, stačí povedať, Oscar. Vieš, že stačí len povedať.“

„Musíme dať signál šéfke. Shogira zajala Alexa a zvyšok, a podľa Denisových informácií by pre nás mohli predstavovať nebezpečenstvo,“ povedala Katja s miernou obavou v hlase.

„Takže aj ty si si našla svojho informátora? Konečne si zo mňa berieš príklad, Katja.“

„Kto by si už len z teba bral príklad, veď ty si všetko vytárala Liz!“ vybalila na ňu Katja.

„Č-čože?! A to máš odkiaľ?“ triasol sa jej hlas od nervozity a upierala na Katju zarazený pohľad.

Katja zdvihla oči smerom k Oscarovi, ktorý sa snažil skontaktovať so šéfkou.

„To... to nie je možné! Ako to zistil?!“

„Si až príliš čitateľná, Petra. Ale to si s tebou vybavím neskôr,“ otočil sa na ňu Oscar, „teraz choď a sprav niečo so Samuelom a Mary, už nás takmer dobehli, budú len príťažou.“

Petra sa mierne zachvela, prikývla, otočila sa, a odkráčala smerom, ktorým prichádzali zadychčaní Samuel s Mary.

„Ako si praješ, kapitán,“ povedala si popod nos, keď sa im vzďaľovala.

-------------------------------------------------------------------------------

„Mary, drž sa, zvládneme to! Už sme skoro pri nich, nesmieme ich teraz nechať ujsť aj s kameňom. Nemohol by som sa Alexovi pozrieť do očí.“

„Snažím sa, Sam, ale moja noha to už nezvláda,“ ledva zo seba vydala udychčane.

„Asi ti tá guľka rozdrvila stehennú kosť, sakra! Ten obväz ti už presakuje...“ Mierne sa mu triasol hlas, sám bol totižto postrelený. Napriek tomu, že ho guľka len škrabla, strácal dosť krvi, keď podopieral Mary.

„Nechaj ma tu... nezvládnem to.“

„To si vyhoď z hlavy sestrička!“ skríkol rozhorčene. „Zvládneme to.“

„Sam, niekto sa blíži...“

„Akoto?“ pribrzdil a dal Mary šancu nachvíľu si vydýchnuť, „vyzerá, že je to Petra.“

„Poďme, nesmieme jej ukázať naše zaváhanie,“ odpovedala.

Obaja pomaly vykročili k Petre, ktorá vyšla spoza stromov úplne pokojným krokom.

„Niečo mi tu nehrá, nevyzerá, žeby nám utekala na pomoc,“ povedal Samuel ako sa k nej približovali a pomaly siahol po svojej zbrani, „drž sa za mnou, Mary.“

Boli od seba len na pár metrov, no napätie medzi nimi akosi zhusťovalo okolitý vzduch.

„Ale, ale, koho to tu máme, nežiaducich hostí,“ ozvala sa prvá Petra.

„Čo máš za lubom?“ spýtala sa jej na rovinu Mary.

„Hmm, pozrime sa, čo by som vám tak povedala, pravdu, alebo lož? Asi sa rozhodnem pre pravdu, keď som s ňou už začala aj pred Liz.“ Pravý kútik pier sa jej samovoľne zdvihol do úškľabku. „Oscar podal správu šéfke a vie, že vaša skromná skupinka niečo chystá, a keďže musíme kameň doručiť čo najskôr, nemôžeme si dovoliť, aby nás niečo zbrzdilo.“

„Prečo by sme mali niečo chystať, robíme len svoju prácu,“ odpovedal jej na to Samuel.

„Svoju prácu, ha? Iste! Denis nám čo-to prezradil, takže ma neoblbneš, zlatko,“ povedala a oblizla si vyschnutú peru.

Takže Denis je predsa len hrozba, pomyslela si Mary.

„A ty si ako myslíš, že nás odstrániš? Sme dvaja na jednu,“ odpovedala jej, no hneď to oľutovala.

„Ako tak pozerám, ste na pokraji svojich síl, drahá,“ usmiala sa na ňu Petra, „nejako si už poradím.“

„Nepodceňuj dvojčatá, Petra,“ povedali obaja naraz.

Ona sa len zoširoka usmiala a rozbehla sa ich smerom. Samuel mal pri sebe len loveckú dýku, pretože zbraň mu vypadla v jaskyni a nestihol ju odtiaľ pri úteku vziať. Mary nemala ani to a krvácala stále viac, a viac. Petra bola poistená dvoma strelnými zbraňami. Ako prvé sa snažila namieriť na neozbrojenú Mary. Samuel ju inštinktívne odstrčil a letiacej guľke sa vyhol. Jeho telom pretekal adrenalín, ktorý mu zrýchľoval reflexy. Priskočil k Petre a zaútočil. Bez problémov jeho útok odrazila zbraňou. Neprestával.

Aj napriek svojim zraneniam bol skutočne rýchly, udrel Petru päsťou do tváre skôr, ako to stihla predvídať a zapotácala sa. Podarilo sa mu vykopnúť jej z ruky jednu zbraň, no tou druhou pohotovo niekoľkokrát vystrelila naokolo. Jedna strela mu zasiahla rameno, ďalšia mu presvišťala okolo hlavy. Stihol sa v poslednej chvíli nakloniť a slepo švihnúť dýkou, Petra zaručala. Zrazu sa pod návalom bolesti z krvácajúcej rany v boku zhrbil. Využila tú krátku chvíľu a celou silou mu do rany kopla. Zapotácal sa, ale udržal sa na nohách, vedel, že keby spadol, bol by koniec. Všimol si však, že jej škaredo poranil rameno. Povzbudilo ho to, a podarilo sa mu uštedriť jej ešte niekoľko úderov, no ona sa nemienila vzdať. Vyzerala, že sa s ním len hrá, že si to nesmierne užíva. Po každom údere, čo dostala sa len rehotala a bojovala ako levica. Za normálnych okolností by mal Samuel navrch, no v tejto chvíli sa ledva držal. Náhle sa mu zatmelo pred očami a padol na všetky štyri.

Už som dosiahol svoju hranicu? Ešte nie, nie teraz!

Priskočila k nemu ako predátor loviaci korisť, jednou nohou mu pristúpila ruku, v ktorej držal dýku a mierila mu rovno na hlavu. Telo mu zablokovala rovnako, ako to spravila s Liz.

„Je koniec, kamarát. Zabavili sme sa a bolo zaujímavé sledovať, ako sa snažíš nevzdať aj napriek tomu, že pomaly ale isto strácaš všetky svoje červené krvinky. Teraz ťa zabijem, a potom si pôjdem po tvoju polomŕtvu sestru!“ povedala zatiaľ čo jej z nosa kvapkala krv rovno na Samuelovu tvár.

„To sa nikdy nestane,“ zvrieskla zozadu Mary, držiac v ruke druhú Petrinu zbraň, „lebo ty pôjdeš ako prvá!“

Zhlboka sa nadýchla, zamierila a strelila.

„Ty mrcha...“ vydralo sa z Petry tesne predtým, ako jej telo padlo sa Samuela.

Vydriapal sa spod nej lapajúc po dychu.

„Mary... zvládli sme to! Teraz rýchlo odtiaľto, musíme nájsť Alexa a zároveň ťa dať dokopy! Mary? Mary!!“

Horko ťažko k nej dobehol a stihol ju zachytiť predtým, ako padla na kolená. Petra tiež stihla vystreliť a guľka sa Mary zavŕtala do brucha.

„Sakra! Nie, nie, nie, nie! Mary, drž sa!“ pritláčal jej chvejúce sa ruky na ranu, z ktorej sa valila horúca krv.

„Zvládla som to, Sam... ochránila som ťa... splatila som svoj dlh...“

„Psst, psst, nič nevrav, aký dlh, je predsa úlohou brata chrániť svoju sestričku,“ pozeral na ňu so slzami v očiach, „no tak, zostaň so mnou! Mary...“

„Pamätáš sa... ako som raz tvrdila, že ti Miles zobral tvoju obľúbenú figúrku?“ vravela tak potichu, že musel mať ucho takmer na jej ústach.

„Ja som ti ju zlomila, nechcela som, aby si sa s ňou hral častejšie, ako so mnou. Bola to zábava, mať dvojča...“ usmiala sa z posledných síl.

To bolo to posledné, čo mu povedala.

Autor: KristyA, v rubrice: Povídky » Na pokračování