OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Slúchadlá v ušiach, slzy v očiach 7.

01.10.2012 (12:00) • SharonBalmore • Povídky » Na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1367×

Hudba: I hate love by Claude Kelly

Je to naivné, ale vlčia rozprávka s bozkom dokáže človeka dosť zmiasť

13. decembra 2010, štvrtok

Rodičia usúdili, že do konca týždňa by som mala ostať doma. A tak som sa držala ďalej od Nathana, celý deň ležala v posteli a nudila sa. Niekedy som zbehla do kuchyne spraviť si kakao, ale iba doobeda. Poobede som mala dosť práce s vyhýbaním sa Nathanovi. V podstate sa nedialo nič zaujímavé. Teda až kým neprišiel Nathan aj s Natáliou. Napadlo mi, či vážne včera hovoril pravdu, alebo si vymýšľal. To s tou kamuflážou.

Ruby! Rozmýšľaš nad Nathanom! Zahriakla som samu seba. Zakázala som si rozmýšľať nad ním. Už toho spravil dosť. Lenže nech som robila čokoľvek, stále som chcela cítiť jeho bozky na mojich perách. Akoby som na to začínala byť závislá. Lenže on bol klamár! Klamal mi a iste klamal aj Williamovi. Ak neklamal nám, tak klamal Natálii a síce si to zaslúžila, tak som si radšej predstavovala, že klame mne. Prečo? Pretože ho milujem. Preto!

Uznávam, včera to boli slová, ktoré mi nie iba vykĺzli z úst. Povedala som to naschvál. Teda, poviem to jednoducho. Včera večer som bola úprimná. Od teraz, ale na Nathana a na moju úprimnosť kašlem. Ako som povedala, najľahšie je klamať a zakrývať skutočnosť. A najmä pred Nathanom.

Ktosi zaklopal na dvere. Zakryla som sa až po krk a povolila vstup. Dnu vošli Yasmine, Sienna a William. Nathan s Natáliou ostali vonku. Usmiala som sa na tých troch a na Nathana s Natáliou som vrhla vražedný pohľad. Zavreli za sebou dvere a sadli si na posteľ.

William si našiel nejaký priateľský cit ku mne. Mala by som mu byť za to vďačná, ale nehorázne mi pripomínal jeho brata. Za to som nechcela aby ku mne chodil tak často a tiež som sa mu snažila vyhýbať. Dneska to nešlo. A nepôjde to ani nasledujúci týždeň.

„Čau, Ruby!“ usmiala sa Sienna a vytiahla z tašky fotoaparát. Odfotila si ma a ja som musela zamrkať očami, pretože mi do nich prudko udrel blesk. Trochu som sa začervenala, pretože som istotne vyzerala hrozne. Nebola som ani v sprche, ani som sa neučesala a na brade som mala jednu veľkú vyrážku. Avšak na tú som vtedy kašľala.

„Ahoj, č-č-o to malo byť?“ zakoktala som sa ukázala na foťák.

„Sienn sa zamilovala do fotenia a teraz robí album priateľstva,“ vysvetlila mi Yasmine, „všade so sebou nosí fotoaparát. Už mi to lezie na nervy!“

William lakťom drgol do Yasmine. Až vtedy som si všimla, že tí dvaja sa celý čas držia za ruky. Aspoň niekto si tu našiel vzťah. Vzdychla som si. Williamovi to šťastie musím dopriať, lenže mi tak pripomínal jeho brata. Zradená! Nathan ma zradil. A ublížil mi.

Yasmine prikývla a zmenila tvár na vážnu: „Tvoji rodičia navrhli, že by sme si vyrazili na chvíľu niekde na výlet. Všetci súhlasili. Pôjde aj William s Nathanom a mamkou, ale Nick ostáva tu, pretože má tú prácu. A pôjdeme aj my. Teda ja Sienna a rodičia. A samozrejme aj vy, ale potrebujú tvoj súhlas. Navrhli, že by ti to mohlo trochu pomôcť. Poradil im to psychológ.“

S Nathanom. Nie! Nepôjdem tam, keď tam bude on. Ak mám ísť na výlet...

Sakra! Ich pohľady mi prezrádzali, že na ten výlet strašne chceli ísť a predsa len ten výlet bol kvôli mne a došlo mi, že keby som tam nešla ja, výlet by sa zrušil. Keby som povedala nie, tak by som im... Ublížila? Nie, iba by som ich sklamala. William s Yasmine sa istotne tešia na výlet spolu a Sienna sa teší na možnosť fotenia. Rodičia istotne na zábavu a trochu voľna z práce. Nathan si tam nájde miesto na kreslenie a bude s Charlotte, Williamom, Yasmine a Siennou. A ja? Bude to výlet kvôli mne a ja tam nebudem mať nič. Nikoho!

„Dobre,“ prikývla som a sledovala som Yasminin radostný bozk, ktorý vrazila Williamovi na líce. Ten sa od rozpakov celý začervenal a zasmial. Potešilo ma, že som ich nesklamala.

„A teraz,“ navrhla Sienna, „na oslavu, niečo... Vykuchárime... To existuje? Proste prekvapíme rodičov pomocou kuchyne! Poďte! A ty, Ruby, vytiahni konečne päty z tej postele. Nie si chorá!“

Usmiala som sa na ňu a vystrčila nohy spod periny. Mala som na sebe iba biele tielko a biele nohavičky. Rýchlo som na seba hodila tepláky a tričko a zbehla s nimi do kuchyne. Nikto tu nebol. Rodičia ešte boli v práci a tak sme mali dosť času na prekvapenie.

Sienna vytiahla foťák a položila ho na stôl pripravená fotiť. A William navrhol urobiť nejaký kokteil a rýchle koláčiky. A keďže koláčiky vedel robiť len on, nechali sme ho, nech ich naučí robiť Yasmine a ja so Siennou sme sa pustili do kokteilov.

Prvý pokus – naliali sme pokazené mlieko do mixéra.

Druhý pokus – mixér sme zabudli zavrieť.

Tretí pokus – vyzeralo to celkom fajn, len sme to urobili príliš sladké.

Štvrtý pokus – Sienna tam namiesto cukru nasypala soľ.

Piaty pokus – už to bolo vynikajúce, len sme to cestou do chladničky nechtiac vyliali.

Šiesty pokus – William do toho strčil koláč.

Siedmy pokus – konečne hotové!

Po konečnom skončení sme boli tak vyšťavení, že sme si sadli do obývačky a vytiahli monopoly. Hrali sme iba ja, Yasmine a William, pretože Sienna akurát pracovala s fotoaparátom a premiestňovala fotky do jej notebooku. Upravovala ich a kto vie čo ešte. Neboli sme ani v štvrtine hry a Nathan s Natáliou zbehli po schodoch. Počula som ich hlasy. Nešťastne som sa pozrela na Williama.

„Zajtra,“ počula som Nathanov hlas, „sa na teba prídem pozrieť k roztlieskavačkám.“

William mi pohladil ruku. Asi mi z oči vycítil, ako ma bolí to počúvať. Lenže on mal Yasmine. On to nemohol vedieť. On mal to najúžasnejšie dievča aké existuje, a ja mne ublížil už druhý chalan. Dobre! Pred tým malo o mňa záujem dosť veľa chalanov, ale všetkých som postupne odkopla. Nejdem sa hrabať v detských láskach. Teraz tu ide iba o Liama a Nathana.

„Dobre, zlato!“ odpovedala Natália.

„Počkať,“ vzdychol Nathan, „nie, zajtra nemôžem. Zajtra idem na výlet. Takže asi až tak o týždeň.“

Ide na výlet. So mnou a s mojou rodinou. Ešte chvíľu a ja to nebudem vedieť vydržať. Musela som niečo spraviť, ale ísť tam a vidieť Nathana ako bozkáva Natáliu, to som nemienila. Tak som sa postavila, ku schodom som prešla druhou stranou a vybehla do Charlottinej izby. Zabuchla som za sebou dvere tak, aby to každý počul a vyšla som na balkón.

Do uší som si strčila slúchadlá a postila I hate love od Claude Kelly a potichu si ju pospevovala. Snažila som sa prehlušiť všetky myšlienky na Nathana, lenže nešlo to ani pesničkou. Bolelo to a veľmi. Trhalo ma to na kúsky. Jeden kus kričal: „Nenávidíš ho!“ Ďalší: „Ublížil ti!“ Ďalší zas: „Kašli na neho, klamal ti!“ Ale jeden ich všetky prekričal: „Miluješ ho!“ Nie! Nemohla to byť láska. Či?

Z rozmýšľania ma vytrhla ruka, ktorá mi pristála na ramene. Bola to ruka Yasmine. Usmiala sa na mňa a sadla si oproti. Vytiahla som si slúchadlá z uší. Síce som nechcela rozmýšľať ani rozmýšľať nad ním, ale Yasmine ma vždy vedela ukľudniť. Teda aspoň som to tak cítila. Možno to zvládne aj teraz.

„Ako sa cítiš?“ spýtala sa.

Snažila som sa hrabať v mojich pocitoch a v hlave sa mi objavila spomienka na posledný rozhovor s psychológom. Je lepšie klamať? Mám klamať Yasmine? Aj tak to vie. Aj tak vie ako sa cítim. Ale predsa len!

„Zradená,“ to slovo som zo seba dostala. A vážne som sa tak cítila. Bol to hrozný pocit. Zradili ma! Naschvál!

Yasmine prikývla, ale nespustila zo mňa oči. Videla som ako premýšľa čo mi povedať. Bolo ťažké nájsť slová, ktoré by ma presvedčili, že to je len kamufláž. Možno to každý z nich vedel, len ja nie. Možno to každému povedal vopred. Alebo Nathan chystal kamufláž na nás.

„Nathan,“ začala, „Nathan je idiot. Nevidí ten dar, ktorý má pred sebou. Pretože sa bojí, že ten dar mu ublíži. Nathan s Williamom majú dosť ťažký život. Od malička sa o nich starali starí rodičia a iba pred dvomi rokmi si ich vzali naspäť na starosť rodičia, pretože im starí rodičia umreli. A keďže sa ich rodičia ešte poriadne nevedia správať ku deťom, je to pre nich zložité. Nathan s Williamom zase nevedia, ako sa správne správať ku dievčatám, nevyznajú sa v tejto dobe, pretože ich starí rodičia ich učili žiť v dobe, v ktorej žili oni. Vedela by si to, keby si im dala možnosť ti to povedať.“

„Takže je to moja vina?!“ vyhŕkla som.

„Nie, tak som to nemyslela,“ vzdychla Yasmine.

Nemyslela to tak? Ale poslednú vetu tak sformulovala. Akoby to bola len a len moja vina. Bolo mi jedno, aký mal život Nathan. Už mi na ňom nezáležalo. Aspoň som sa o to snažila. Cítila som ku nemu niečo viac, než som si dokázala predstaviť a vzbudil to on. Prečo to spravil a potom to hneď ukončil?

I hate love... Presne ako sa spieva v tej pesničke. Nenávidím lásku! Láska sa nedá pochopiť a je príliš zložitá. Iba mi ubližuje, nič viac!

„Pozri!“ pokračovala. „Viem, že to bude ťažké, ale skús sa aspoň na výlete tváriť, že spolu vychádzate. Tvojim rodičom aj jeho rodičom na tom veľmi záleží.“

Prečo by som sa tak mala tváriť? Nestihla som sa nad tým zamyslieť a Yasmine sa zapozerala kdesi za mňa. Tušila som, kto tam stojí. Neotáčala som sa. Nechcela som sa tam pozerať a vôbec ho ani cítiť.

„Yasmine, môžeš nás nechať osamote?“ spýtal sa.

Yasmine prikývla a postavila sa. Pozrela som sa na ňu prosiaco, aby neodchádzala, lenže ona sa na mňa ani nepozrela. Potichu sa vymenila s Nathanom. Lenže ten si sadol namiesto oproti mňa, vedľa mňa. Chytil ma za ruku, ktorú som následne podráždene vytiahla.

Nepozerala som sa na neho. Iba som hľadela vpred. Nathan položil zošit na moje kolená. Ak ma chce obmäkčiť obrázkom, tak sa na to môže rovno vykašľať. Ale pre istotu som sa zahľadela na obrázok malého vĺčaťa. Bolo samo v lese a okolo neho číhalo množstvo nebezpečných zvierat a nikde tam nemal nikoho, kto by mu vedel pomôcť. Bolo samo.

„Tak som sa cítil,“ jeho slová mi zneli v hlave ako ozvena, „keď po nás prišli rodičia na políciu. Totálne sám a okolo mňa nebol nikto, na koho by som sa mohol obrátiť.“

Obrátil stranu a mne sa ukázal pohľad na trochu staršieho vlka, ktorý stál vedľa nejakej vlčice. Boli spolu v lese, ale stále tam bolo množstvo nebezpečných tvorov, ktoré sa každú chvíľu chystali zaútočiť. Vlk s vlčicou vyzerali na prvý pohľad odhodlane, lenže boli každý na druhej strane cesty a tiež vyzerali osamotene.

„Takto, keď som ťa stretol,“ pokračoval jeho hlas, „vedel som, že to, čo k tebe cítim nie je len... priateľstvo. Bolo to niečo viac. Ale nevedel som to určiť. Nikdy som nič podobné necítil a neviem, ako s tým zaobchádzať. Jediné, čo viem je, že ťa musím chrániť a nechcem, aby sa ti niečo stalo.“

Otočil na ďalšiu stranu. Vlčica utekala a nechávala za sebou vlka, ktorý bojuje s medveďom. Vlčica kašľala na to, že ju akurát vlk zachránil a ani sa za ním neobzrela. Vlk sa za ňou pomedzi boj s medveďom ale pozeral. Nechala ho tam.

„A takto sa cítim teraz,“ jeho hlas ma priam hypnotizoval, „snažím sa ťa chrániť, lenže ty tú ochranu odmietaš. Ja viem, že to vyzerá divne. To chodenie s Natáliou, ale všimni si, že ti minule v škole nič nespravili a ani Sienne. A Liam sa upokojil.“

„Upokojil sa kvôli jeho otcovi, nie kvôli tebe,“ vykĺzlo mi takmer. Stihla som sa ale zadržať. O Liamovej minulosti som nemala právo hovoriť. Nevedel o nej takmer nikto a povedal mi ju, pretože mne jedinej kedysi dôveroval.

Odsunula som jeho skicár a strčila si do uší slúchadlá, v ktorých sa zatiaľ zmenila pesnička na running from reality od Yeagera. Vážne chcel aby som uverila tej jeho rozprávke o vlkoch? Bolo to trápne, ale zaujímavé a keby to bola pravda, tak samozrejme aj romantické. Lenže to pravda nebola.

Nestihla som sa ani poriadne nadýchnuť a jeho pery sa pritlačili na moje. Jednou rukou mi vošiel do vlasov a druhou ma chytil za krkom. Ja som sa ani nehýbala a snažila som sa spamätať z tých pocitom, ktoré sa mi v hlave mihali. Srdce mi vynechalo pár úderom a zakrútila sa mi hlava. V bruchu som cítila motýlie krídla, ale pri tom som si dookola opakovala, že tými perami pred chvíľou bozkával Natáliu. Neodtiahla som ho od seba, nechala som sa bozkávať.

Najprv ma bozkával dosť bojazlivo, akoby mi tým mohol ublížiť a o chvíľu sa do toho vkradla vášeň a bozkával ma čím ďalej tým odvážnejšie. A v tom momente som zabudla na Natáliu a objala ho okolo krku. Začala som mu bozky jemne oplácať. Jednou rukou som mu chytila košeľu a pevne si ho držala pri sebe. Cítila som, ako mu bije srdce. Niekedy mu pár úderov vynechalo.

Mohla to byť večnosť, ale ja sekunda, keď sa odo mňa odtiahol a sadol si na svoje miesto. Červená som si vydýchla, postavila sa a mlčky odišla do obývačke ku Sienne. William sa Yasmine sa kdesi vytratili a rodičia ešte stále neboli doma. Miesta, kde sa ma dotýkal mi stále vibrovali a na perách som cítila čosi, čo som nedokázala opísať.

Keď sa Nathan rozhodne

13. decembra 2010, štvrtok – rodičia a iné problémy

 Keď rodičia došli, vážne boli úplne prekvapení. Posadili sme ich do obývačky a dali sme im náš výtvor. Boli šťastní. Aspoň som to na nich videla. Zahrali sme si partičku: „Hádaj kto som?“ a potom sme sa začali baliť. Yasmine so Siennou odišli asi polhodinu po tom, čo som sa dobalila a Nick s jeho manželkou sa rozhodli, že si pôjdu niečo vypiť. Otec sa ku nim priteperil a mama ostala so mnou upratovať obývačku a celý dom.

„Ako ste sa inak dneska mali?“ spýtala sa so záujmom.

Musela som sa rozhodnúť, či je mama prípad Yasmine alebo prípad psychológ. Môžem jej dôverovať? Pocit, že jej budem klamať ma dosť dlho zožieral, ale mňa a  Nathana bolo to posledné, čo by som chcela teraz rozoberať.

„Fajn!“ odpovedala som a mierne som ju povysávala s vysávačom. Zasmiala sa a oplatila mi ofŕkaním. S mamou som si rozumela vždy, ale niektorým veciam proste nerozumela. Niektoré veci som s ňou rozoberať nechcela. Liama som s ňou rozoberala preto, pretože ten urobil niečo omnoho iné. A vtedy mi tiež dosť dlho trvalo sa presvedčiť jej to povedať. Cítila som sa previnilo, ale snažila som sa to zakryť smiechom. Mama si to zrejme nevšimla.

„To je super,“ potešila sa mama, „a tešíš sa na náš výlet?“

„Ani náhodou!“ ďalšia vec, ktorú som nepovedala. Na ten výlet som sa netešila ani najmenej. Síce ten bozk ma dosť zmiatol a najprv som mala pocit, že by možno vážne bolo dobré, mu uveriť, ale nie! Celé to bolo absurdné a nech mi všetci hovoria čokoľvek. Už som sa bála aj niečo povedať Yasmine. Mala som pocit, že všetci ťahajú za jeden povraz a ja som sama na druhej strane. Lenže ja sa nedám!

Vlčia rozprávka bola tiež dosť zavádzajúca a ako to k tomu Nathan vysvetlil a iste si s tým dal dosť záležať, ale ja som ho o to neprosila. Bola to jeho vec. Chcel to spraviť. Možno si myslel, že konečne nájde vec, ktorá by ma presvedčila.

„Áno, veľmi!“ usmiala som sa na mamu, ktorá náhle začala spievať našu pesničku. Vymyslela som ju cestou ku babičke, keď som mala osem rokov. Od vtedy sme ju spievali kedykoľvek. Raz sme ju spievali aj keď sme čakali v čakárni u zubára. Jeden pacient sa tak nehneval, že práve keď mu zubár vŕtal zub, vybehol a zakričal, nech už sklapneme. Všetci z toho mali zážitok na celý život.

„Aj keď budem ďalej, než si myslíš,“ spievala som s ňou, „tak budem bližšie, než každý iný. A keď si ma pri sebe predstavíš, prídem a budem s tebou navždy. Pretože si môj, môj, môj... Pretože si moja, moja, moja... Pretože ste moji, moji, moji... A mám vás rád!“

Upratali sme spolu s mamou a tou pesničkou celý dom a dokonca sa ku nám priplietla aj Charlotte a pesničku spievala z plného hrdla. William nás dokonca poprosil, nech ho tú pesničku naučíme a Nathan? Ten sedel v obývačke a niektoré slová stihol pochytiť. Refrén už spieval s nami.

Keď sme svoju prácu ukončili, mama odišla uložiť Charlotte a William nás s Nathanom nechal na chvíľu osamote, pretože išiel na záchod. Chvíľu sme mlčky sedeli a pozerali sa do zeme, keď Nathan začal.

„Ako ťa mám presvedčiť, aby si mi verila.“

„Rozíď sa s ňou!“

„Dobre!“

Neverila som, že to vážne povedal. Ale znel tak sebaisto a úprimne, že som nemohla neveriť, že to myslel vážne. Postavil sa, prešiel ku mne a sklonil ku mne hlavu. Jemne ma pobozkal na líce a odišiel. Nechal ma samu so svojimi myšlienkami. Ale ak si myslel, že to všetko vyrieši, tak sa na to môže rovno vybodnúť.

V prvom rade chcem všetkým veľmi poďakovať, pretože na minulej kapitole sa objavilo osem komentárov a ja som takmer vyhodila počítač do vzduchu. Vážne som neverila vlastným očiam. Ani  by mi nenapadlo, že SVUSVO, bude mať takú popularitu.

V druhom rade chcem povedať, že si nemyslite, že to teraz pôjde medzi Nathanom a Ruby hladko. Takže naťahovať vás budem ešte stále a v budúcej kapitole sa objavia ďalšie problémy.

V treťom chcem túto kapitolu venovať všetkým, ktorí mi dajú komentár, ale hlavne:

JennyferRocks

Simones

Hejly

nikiss

rossie

Mims

AprilYoung

Ters

Nikki

A adminom

Takže snáď sa kapitola páčila a nijak som vás nesklamala. Pretože to by som vážne nerada.

Sharon

Predchádzajúci diel/Nasledujúci diel

Autor: SharonBalmore (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Slúchadlá v ušiach, slzy v očiach 7.: