OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Smäd - 1. kapitola

09.12.2012 (19:00) • leainka • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 978×

Volám sa Lory. Nedávno som sa prisťahovala do LA.

Som skoro ako vy, alebo aspoň sa o to snažím v rámci možností.

Chytím smeti a idem ich vysypať. Smeti hodím do koša. Cestou naspäť uvidím pred panelákom partiu chlapcov a pár dievčat. Keď som okolo nich prechádzala, väčšina z nich sa obzrela. Do cesty sa mi postavil jeden chalan.

„Ahoj,“ pozdravil ma chlapec s ryšavými vlasmi a zelenými očami. Postavu mal vysokú a svalnatú, vidno, že niečo robí, možno posiluje.

„Čau, ja som Lory, práve som sa...“ Nestihnem dopovedať, pretože sa prirútila nejaká blondína s hnedými očami a mňa od neho odsotila. Trápne. Pomyslím si.

Podišla k tomu chalanovi a majetnícky ho chytila za pás.

„Som Ryan,“ usmial sa na mňa a potom dodal, „a toto je Báha.“ Neprítomne na ňu pozrel.

„Prepáč, že som ťa tak sotila, ale na tohto krásavca si musím dávať pozor. Však vieš ako, baby po ňom idú...“ Mávnem rukou, čím ju preruším. Vážne ma nezaujímajú tie jej blbosti.

„To je fuk, ja už musím. Tak neskôr.“ Pozriem aj na ostatných a kývnem im na pozdrav.

Ryan mi iba zamáva. Rýchlym krokom zmiznem do útrob domu.

Prezlečiem sa a ľahnem si do postele. Je neskoro, zajtra aj tak skoro vstávam.

Po chvíľke, keď sa mi konečne podarí zaspať, zobudím som sa na vitie.

Otvorím oči a idem k oknu. Pomaly odostrem žalúzie. Najskôr som nič nevidela.

Kuknem na mesiac. Spln je až o dva dni, do tej doby sa nemusím ničoho báť.

Prevrátim očami, som už paranoidná. Chystám sa zatiahnuť žalúzie, keď sa predo mnou mihla čierna silueta.

„Haló, je tu niekto?“

Pomaly otvorím okno a vyjdem von. Porozhliadnem sa a zbadám v pravom rohu miestnosti hneď vedľa ruží chlapca.

Oči mu svietia na žlto.

On je ako ja.

Viem, že nie je človek.

S opatrnosťou si k nemu čupnem. Pravú ruku pomaly vystriem k nemu.

Chlapec zavrčí, ale nenapadne ma.

„Si zranený?“ Odpoveďou mi bolo zakňučanie.

„Môžem ti pomôcť, len mi musíš veriť.“ Jeho oči na mňa svietia a pomaly svetlo v nich zhasína. On umiera. Preboha, nemôžem ho nechať umrieť. Čo spravím potom s telom? Preboha, Lory, nebuď taká sviňa. Našepkáva mi vnútorný hlas.

Chlapca si podoprem na ramená a vezmem ho k sebe do bytu.

Položím ho na gauč.

„Ja...“ Dám mu ukazovák k ústam.

„Nič nehovor, povieš mi to zajtra.“ Začnem ho prezerať.

Na pravom prse sa mu ligotalo čosi červené. Nosom zavetrím vôňu krvi.

Nakrčím nosom.

Môže byť rád, že ho nenašli upíry, to by nedopadlo moc dobre.

Zasvietim svetlo mu na ranu a zoberem si pár vreckoviek.

Vo vnútri som uvidela striebornú guľku. Obtiera sa mu presne o srdca. Ak by sa dotkla jeho srdca, už by umrel. Tak to ho to mučí.

„Priprav sa, bude to bolieť,“ varujem ho.

Chlapec už ledva dýcha.

Pravou rukou mu to celé natiahnem. Dva prsty z druhej ruky mu ponorím do mäsa.

Bolestne zakňučí.

„Vydrž.“

Vojdem prstami ešte hlbšie, až nakoniec chytím medzi ne guľku. Rýchlo to vytiahnem a guľku položím vedľa seba na stolík.

„A teraz ma dobre počúvaj, potrebujem, aby si sa premenil. Ja viem, že nie je spln. A že to bez mesiaca bolí, ale keď to neurobíš, nezaručujem ti, že prežiješ túto noc. Guľku máš síce preč, to áno, ale tak to sa rýchlejšie uzdravíš.“ Mokrou handrou namočenou v liehu mu to poutieram.

„Na chvíľku odídem, nech sa môžeš v pokoji premeniť.“

Zavrem sa v kúpeľni.

Ten kto mu to spravil, chcel, aby umrel. A to som si myslela, že som tu v bezpečí, ale nie som, ako sa mi tak zdá.

Že bezpečné mesto. Odfrknem si. To určite.

Na poprave som mohla ostať aj tam.

Otvorím dvere a vyjdem.

Pre dverami ma čaká nádherný tmavo hnedý, až do ryšavý veľký vlk.

„Mám tu len jednu posteľ, tak môžeš spať pri mne.“ Najskôr si ľahnem ja a prikryjem sa.

Vlk oproti mne zakňučí.

„To je v pohode, poď sem,“ ukážem na voľné miesto pri mojich nohách.

Vlk vyskočí na posteľ a pritúli sa ku mne.

Typické naše gesto.

Rukou mu potľapkám po hlave.

Zavriem oči a s vlkom vedľa seba zaspím.

Páčilo sa Vám? Mám pridať ďalšiu? :)

Autor: leainka (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Smäd - 1. kapitola: