Vedeli ste o tom, že aj duša sa môže stratiť? Príbeh rozpráva o dievčati, ktoré si nevážilo život. No nakoniec pochopilo, že je dôležité žiť. Život má mnoho prekážok. Niekedy musíme aj zariskovať a prísť o to, čo je nám najbližšie. Narodili sme sa pre niečo, ale každý z nás musí zistiť pre čo.
15.03.2014 (12:00) • petuny • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 530×
„Dúfam v život, hoci som pripravený umrieť.“ - William Shakespeare
• Prológ
Zhlboka sa nadýchla a zavrela oči. Vôbec nemyslela na to, čo sa práve stalo. Chcela byť myšlienkami inde. Jej mama zomrela na operačnom stole. Začali jej tiecť slzy, ktoré boli zo smútku a nenávisti.
„Nedokázali sme ju zachrániť,“ oznámil doktor a poťapkal Sáre po pleci.
Sára od zúrivosti schmatla doktorovu ruku a silno ju stlačila.
„Vy nič nedokážete! Kvôli vám moja mama zomrela! Je to len vaša vina!“ skríkla Sára a z tváre jej začali tiecť slzy. Keď Sára uvidela prichádzať otca do nemocnice, rýchlo k nemu pribehla.
„Pán McPatrick, vaša žena, bohužiaľ, podľahla,“ povedal doktor.
„Čože?! Nie! To nie je možné!“ skríkol pán McPatrick a spadol na zem.
Rukami si utieral slzy. Doktor odišiel.
„Sára,“ povedal, ale Sára mu skočila do reči.
„Je to len ich chyba.“
„Sára, poď, ideme domov. Musíme to povedať ostatným,“ oznámil otec.
„Dobre“ dopovedala Sára a podišla k otcovi.
Priblížili sa k východu a Sára sa na chvíľu otočila. Civela na nejakú osobu. Sáre bolo na odpadnutie. Uvidela, ako jej kýva jej mŕtva mama. Nemohla tomu uveriť. Naozaj videla mamu?
*Doma*
„Otec, idem si ľahnúť. Nemám na nič náladu. Je mi zle a zajtra mám školu. Dobrú noc,“ povedala Sára a išla do svojej izby.
Sára si ľahla na posteľ. Bola veľmi zničená. Chcela zomrieť. Nemala nijakú zábranu, ktorá by ju udržiavala na tomto svete. Strašne jej chýbala mama. Vedela že sa to mohlo stať, pretože jej mama trpela rakovinou a prednedávnom mala nehodu. Videla sa s ňou iba deň. Ešte vtedy pred nehodou. No nerozlúčila sa s ňou a to ju trápi.
„Zlatko? Tu máš večeru. Najedz sa, prosím. Viem, že možno nemáš chuť, ale aspoň jeden - dva hlty,“ poprosil Sáru otec.
„Otec, nemám chuť. A ako si povedal že jeden - dva hlty?! Takto ste mi hovorili, keď som bola ešte malá! Za maminu a tatina! Ale mama tu už nie je.“ Sklamane hľadela na otca. „A oznámil si vôbec tú vec známym?“ dodala Sára.
„Áno. Pohreb sa bude konať v sobotu večer. Do tej doby ťa prosím a chcem, aby si sa dala do poriadku,“ oznámil otec.
„To nemyslíš vážne! Ty odo mňa chceš, aby som sa dala do poriadku, len kvôli tomu pohrebu?! Si normálny?! Vypadni, otec! Ty nevieš, čo to sú city! A nechápeš ma! Vôbec. Mama ma chápala lepšie!“ kričala Sára.
„Spamätaj sa! Mama možno zomrela, ale stále som tu ja! A ja môžem rozkazovať komu chcem!“ Schmatol Sáru za plecia a hľadel na ňu.
„Fajn!“ Sára od zlosti vyšla z izby.
Šla do stodoly. Sára svojho otca neznášala. Iba pred mamou sa tvárila, že má otca rada. Vlastne jej bol otec úplne ľahostajný, pretože ju vždy týral, keď mama nebola doma.
Často pil alkohol a kričal na mamu. Sára s mamou plánovali odsťahovať sa, no tento plán bohužiaľ zlyhal.
Keď mama zomrela, Sára na to ostala úplne sama. V škole veľmi veľa priateľov nemala. Mala len kamarátku Evanel. Tá jej vždy s niečím pomohla. Bola veľmi milá a chápavá. Sára brala Evanel ako vlastnú sestru.
Avšak nedávno sa s Evanel pohádala a Evanel vôbec nevie o jej matke. Sára netuší, ako Evanel zareaguje. Asi jej to bude ľahostajné alebo sa o to bude naozaj zaujímať? Evanel je často zlá a drzá, ale určite by ju zlomila takáto vec.
Autor: petuny, v rubrice: Povídky » Na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Stratená duša - Prológ:
Článok vraciam k oprave. Prvý dôvod je, že má len 489 slov, čo je málo, keďže podľa pravidiel musí mať 500 (myslí sa tým samotný text bez motta na začiatku, atď.)
Ďalej - chýbajú ti aj čiarky a problém je aj priama reč. Každá nová priama reč sa píše do nového riadku a tiež v nej máš zmätok. Vkladám ti sem vzor, oprav si to podľa neho:
1. Ak za priamou vetou nasleduje uvádzacia veta (teda povedal, vykríkol, opýtal sa, odpovedal, podotkol, vydýchol, zamrmlal, pozdravil, zdesil sa, súhlasil…), ktorá priamo nadväzuje na priamu vetu, vedľajšia veta sa VŽDY začína malým písmenkom a priama veta môže končiť čiarkou, výkričníkom, alebo otáznikom, po prípade ešte tromi bodkami. NIKDY nesmie končiť bodkou!
„Kde si bola tak dlho?“ spýtala sa s obavami v hlase.
2. Ak za priamou vetou nenasleduje uvádzacia veta, teda ide o vetu, ktorá opisuje: buď našu činnosť, alebo činnosť niekoho iného. V takomto prípade sa priama veta končí bodkou, výkričníkom, alebo otáznikom, či tromi bodkami. Vedľajšia veta sa VŽDY začína veľkým písmenom a priama veta NIKDY nesmie končiť čiarkou!
„Si to ty?" A vytreštil na mňa oči.
„Ideš?" Otočila som sa.
3. Ak medzi priame vety vkladáme vedľajšiu vetu, môžeme tak urobiť dvomi spôsobmi:
a) „Hej," povedal a pozrel sa na mňa, „kde si bola?"
b) „Petra," povedal a pozrel sa na mňa. „Kde si bola?"
Keď si všetko opravíš, opäť zaškrtni, že je článok hotový.
Ďakujem
Přidat komentář:
- Budu tam
- English Gentleman - 1. kapitola
- Smrťák 3 (1. část)
- Setkání v lese
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!