OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Stratená láska - 16. kapitola

18.02.2014 (18:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 322×

16. kapitola

Zahrmelo. Znova a znova. Nakoniec sa spustil mohutný dážď a ozývali sa aj hromy a blesky. Auto, ktoré vrazilo do Dávidovho auta, po náraze okamžite zmizlo a nezanechalo po sebe žiadne stopy. Okoloidúce autá sa zastavili a vystúpili. Dávidove auto stálo úplne zničené v strede ich pruhu. Ľudia začali volať políciu a záchranku a niektorí sa pokúšali dostať do auta. Báli sa však, že vybuchne, čo sa pomaly blížilo, pretože sa poškodil benzín a teraz tiekol na zem.

Dávid sa zamrvil, no v tom spadol na chrbát a zanadával. Mal krvavú celú tvár a cítil aj prameň krvi na krku. Otvoril oči a sledoval okolie. Sedel na strope auta, pretože auto bolo prevrátené. Nohu mal zakliesnenú pod sedačkou, no rýchlo si ju stade oslobodil a vedel s ňou aj hýbať. Ruky ho boleli a aj brucho, či celé telo. Rýchlo však zabudol na seba a pozrel sa na miesto spolujazdca. Emma ležala bruchom k zemi. Jednu ruku mala pred sebou úplne krvavú a tú druhú mala pod telom. Nohy mala vonku z auta, tak nevedel ako sú na tom. Videl však dosť, keď mala dlhý škrabanec na tvári a krvavú celú tvár. Strašne zahrešil a otočil sa.

Začal kopať do svojich dverí, aby sa stade dostal. Kopal a kopal, a len vďaka futbalu, ich dokázal vykopnúť. Vystúpil von a zatackal sa. Uvidel plno ľudí a blížiace sa modro-červené svetlá. Tie ho však vôbec netrápili. Trápil ho fakt, že im uniká benzín a Emma je stále vo vnútri. Rozbehol sa preto okolo auta a otvoril dvere, kde bola. Okná boli prasknuté a on videl, že veľký kus skla jej trčí z nohy. Zahrešil a načiahol sa k nej.

„Rýchlo preč!“ počul ako kričali, no on ju neopustí. Vzal ju okolo pása a ťahal ju z auta von. Bola ťažká alebo ho obmedzovali jeho zranenia? Rozhodne to boli zranenia, pretože ho bolela pravá ruka. Ťahal Emmu so sebou a konečne ju dostal. Vzal ju do náručia a rýchlo sa poberal preč. Keď bol asi desať metrov od auta, to vzplanulo a hneď na to vybuchlo. Všetci sa skrčili a počul ako zajačali. Spomedzi nich spoznal aj známe hlasy, no to ho nezaujímalo.

Padol na kolená, no dával si pozor, aby neublížil ešte viac Emme. Pozeral sa na ňu, aká bola zničená a krvavá. V momente pri nich stáli zdravotníci a brali mu Emmu z rúk, aby ju vedeli ošetriť. Najprv sa jej nechcel vzdať, no potom povolil. Zhlboka si vydýchol a hneď sa do neho hrnuli otázky.

„Videli ste to?“

„To auto úplne vybuchlo!“ hovorili všetci a prežehnávali sa, keď videli Dávida a Emmu. O ňu sa starali zdravotníci v sanitke a o neho na zemi, pretože sa nevládal zdvihnúť. Policajti sa pýtali iných vodičov, či niečo videli, no len jeden ich zaujal.

„Ja som to videl! To auto do nich vpálilo plnou silou!“ Hneď si ho policajti zobrali do parády a vypočúvali. Dávid stále kľačal na zemi v daždi a sledoval auto, v ktorom sa starali o Emmu. Bola na tom omnoho horšie ako on a to len preto, pretože si odopla pás, keď sa pozerala na internát. Bol hlupák. Mal ju na to upozorniť.

Keď zdravotníci urobili všetko potrebné, zapli sirény na sanitke a rýchlosťou blesku sa pobrali do nemocnice. Dávid však stále kľačal, no započul svoje meno. Obrátil sa a uvidel vystrašeného Smithieho a Bobbyho, ako zápasia s policajtmi. Postavil sa s námahou na nohy a kráčal k nim.

„Preboha, si v pohode?“ spýtal sa ho Smithie a podržal ho, aby sa nezrútil na zem. Pozrel sa na svojich najlepších kamarátov, no konkrétne na Bobbyho.

„Nájdi mi toho hajzla!“ povedal a Bobby vážne prikývol.

„Možno to bola nehoda!“ povedal Smithie, no Dávid pokrútil hlavou.

„Nie, Smithie,“ povedal Bobby a pozrel mu do očí. „Toto rozhodne nebola nehoda!“

Aj so Smithiem a Bobbym sa Dávid pobral do tej nemocnice, kde bola aj Emma. Jeho vzala so sebou sanitka, pretože aj keď si to nepriznal, bol na tom dosť zle. Celý čas však myslel len na Emmu a na to či je v poriadku. Nedokázal si vysvetliť, čo sa to stalo a ani prečo sa to stalo. Stále dokola si opakoval tú situáciu, či sa to náhodou nestalo kvôli nemu. Rozhodne nepil žiaden alkohol celý večer a celý čas sledoval cestu pred sebou, aby nenarazili. No namiesto toho, aby oni narazili do niekoho, ten niekto narazil do nich. Ale prečo?

Bolo asi pol jednej, keď Dávid a Emma trávili čas v nemocnici. Dávida ošetrili hneď na príjme a obviazali mu ruky, zašili hlavu a to bolo celé. Emma však na tom bola patrične horšie. Mala slabý tras mozgu, do kože rozťatú ľavú ruku, nepekný škrabanec na čele, dlhú zašitú čiaru na stehne od skla a zlomené rebrá. Toto všetko spôsobilo, že nebola pripútaná.

Dávid stál pri okne do jej izby s čelom opretým o sklo. Sledoval ju, ako zničene leží na posteli a má zatvorené oči. Ešte pri nej nebol, no teraz za ňou musí ísť. Odhodlal sa a vkročil do miestnosti. Emma pootvorila oči a hľadala ho v miestnosti. Keď ho uvidela rozžiarili sa jej oči, a keby ju nezastavil, hneď by sa na neho vrhla. Posadil sa k nej a pritiahol si ju na hruď. Slzy nezdržala a nechala ich, nech sa jej kotúľajú po lícach. Bolelo ju celé telo, trešťalo jej v hlave, pálila ju ruka a nohou sa bála aj pohnúť. Cítila sa, akoby ju prešiel buldozér. Namiesto toho s ňou niekto prevrátil auto. Až teraz, keď mala Dávida pri sebe, sa mohla vyplakať a konečne pochopiť situáciu.

„Čo sa stalo?“ spýtala sa ho a sykla od bolesti. Dávid však pomykal plecami.

„Ja stále neviem, Em. Len teraz sme sem prišli. Smithie sa s Bobbym však už rozpráva s polišmi, takže ešte neviem nič. Čakali sme, kým sa preberieš,“ povedal a zdvihol ruku. Chladnou dlaňou ju pohladil po líci a utrel jej tak slzy.

„Všetko ma bolí,“ zastonala od bolesti a strachu. Autá sa len tak na ulici neprevracajú bez dôvodu. „A bojím sa.“

„Ach, Em,“ povedal a znova si ju pritiahol k sebe. Až teraz, keď ju držal v náručí, si uvedomil svoj strach o ňu. Až teraz si uvedomil, že to vlastne ani jeden nemusel prežiť. Bál sa o ňu, no až doteraz bol zmätení. Dúfal však, že sa to vyrieši a on vlastnoručne zatočí s tými, kto vrazil do ich auta.

Dvere do jej izby sa zrazu zaplnili lekármi a za nimi stáli aj policajti a aj Bobby a Smithie. Dávid sa však z postele nepostavil a obaja sa pozreli na lekárov. Doktor sa pozrel najprv na Dávida, no hneď na Emmu. Keď ju videl, vzdychol si.

„Musím povedať, Emma, že ste mali veľké šťastie,“ povedal a vopchal si ruky do vreciek na bielom plášti. „Naozaj ste na tom boli veľmi zle.“

„A bude v poriadku?“ spýtal sa ho Dávid a doktor mu venoval pohľad.

„Určite bude. No dosť dlhú dobu nebudete môcť robiť nič fyzické,“ povedal a vzdychol si. „Mali ste naozaj veľké šťastie.“

„Myslíte, že by ste ma pustili domov?“ spýtala sa a sestrička vedľa doktora sa zarehotala, no doktor ju umlčal.

„V žiadnom prípade nepôjdete domov. Dnes si tu rozhodne poležíte a až zajtra sa rozhodneme, či vás pustíme domov,“ povedal vážne a Emma sklonila hlavu. „Musím vás však prezrieť,“ povedal a pristúpil k nej. Dávid sa hneď postavil k jej nohám a pozoroval ju.

Doktor ju popočúval a aj jej skontroloval všetky zranenia. Malým svetielkom jej skontroloval aj oči a keď na všetko reagovala, usmial sa.

„Myslím, že sa s vami už môžu páni porozprávať. Keby vás čokoľvek bolelo, dajte vedieť sestričke. Bude stáť vonku,“ povedal a odišiel z miestnosti. Jeho miesto zaujali dvaja policajti a pozreli sa na nich.

„Poviete nám, čo sa stalo?“ vyzval ich Dávid, skôr ako stihli niečo povedať.

„Vyzerá to tak, že to malo vyzerať ako nehoda. Nebudeme vám klamať!“ povedal jeden z nich a Emma sa zamračila.

„Nebola to nehoda?“ spýtala sa a policajti pokrútili hlavou. Smithie a Bobby zaujali miesto vedľa Dávida.

„Máme svedka, ktorý dosvedčil, že neznáme auto prudko vyšlo z uličky pri ceste a vrazilo do vášho auta. Ten dotyčný však prepočítal rýchlosť a namiesto, aby vrazil do predku auta, vrazil do zadku a tým vás úplne vytlačil a prevrátil z cesty. Poznávaciu značku auto nemalo a ani v tej tme nevedel povedať, aký typ auta to bolo. Hneď po náraze opustili miesto činu a nebolo po nich ani stopy. To je všetko čo vieme.“

„Nájdete ich ale, však?“ spýtal sa Dávid, no to už Emma vôbec nevnímala. Je tu, v nemocnici a je na tom zle. Aspoň bola. Kto by sa im snažil ublížiť a prečo? Prečo by im to niekto robil?

Skôr ako sa stihla na to spýtať, do izby sa vyrútila vystrašená, ale hlavne naštvaná Maggie. Zastala vo dverách a minula sa s policajtmi, ktorí boli na odchode. Pozrela sa na Emmu a keď videla, ako na tom je, vzdychla si.

„Prisahám,“ povedala a hodila kabelku o zem, a začala sa k nej blížiť. „Zabijem toho, kto toto urobil,“ pritiahla si ju na hruď a až potom sa Emma naozaj rozplakala. Plakala jej na ramene a nechcela to zastaviť. Nechápala, o čo ide. Keby to bola nehoda, zvládla by to. No policajti jasne povedali, že to nebola nehoda. Niekto si na nich počkal, aby o nich vrazil. Ale kto a prečo?

„Vieš ako sme sa o teba báli? Toto bolo najhoršie, čo som kedy zažila!“ povedala jej, keď jej sedela pri kraji postele.

„Volali rodičom?“ spýtala sa jej a Maggie prikývla.

„No oni môžu prísť až zajtra, pretože sú preč. Hneď však hľadajú spoje, ako sa sem čo najrýchlejšie dostať. No o nich sa teraz nezaujímaj, ty si v pohode? Čo tá noha, preboha, tá ruka. O môj bože,“ zastonala, keď ju prezrela celú. „Vyzeráš strašne!“ povedala smutne a zavzlykala. Emma sa len usmiala a stisla jej ruku. „Našli toho idiota?“ pozrela Maggie na Dávida a potom na chalanov. Oni však pokrútili hlavou.

„Hľadajú ich,“ povedali, no Maggie sa vážne pozrela na Dávida. Už chcela niečo povedať, no Dávidov pohľad skončil pri dverách. Emma sa tam pozrela tiež a oči sa jej rozžiarili, keď uvidela Toma.

„Maličká,“ pošepkal a vrhol sa jej do náručia. Silno ju objímal a pobozkal na čelo. „Si v poriadku?“ pošepkal s prosbou, no Emma len pokrútila hlavou. Vzdychol si a sadol si k nej, aby ju mohol lepšie objať. Silno ju stískal.

Keď mu Maggie povedala, čo sa stalo, nechal svoju prácu tak a rýchlo sa pobral po ňu a potom spolu do nemocnice za ňou. Nikdy necítil v sebe toľko strachu, koľko za poslednú pol hodinu. Tak veľmi sa o ňu bál, že si to nevedel ani priznať. Trochu sa od nej odtiahol a pozrel Dávidovi do očí.

„Môžem s vami na chvíľu hovoriť?“ povedal im všetkým a pustil Emmu. Ani jeden sa však nepohol, no prvý krok urobila Maggie. Cúvla hneď k dverám a ostatní ju nasledovali. „Za moment som tu,“ povedal a pobozkal ju na líce. Prikývla a nechala ho, nech vyjde za ostatnými. Tom vyšiel z dverí a zatvoril za sebou dvere. Pozrel na všetkých, no konkrétne na Dávida.

„Už vám Maggie povedala, čo aj mne?“ spýtal sa tlmene, aby ich nikto nepočul. Maggie pri nich vyzerala ako trpaslík, pretože všetci boli vysoký, no len Tom naozaj mužný, pretože bol starší.

„Čo?“ nechápal Smithie a pozreli sa na Maggie.

„Myslím, že viem kto to bol,“ povedala a zaujala tým Dávidov pohľad.

„Kto?!“ chcel okamžite vedieť a Maggie ho sledovala.

„Myslím, že Simone a Britney,“ povedala a Dávidovi padla sánka. „Keď ste boli preč, počula som ich ako sa zhovárajú na schodoch. Počula som ako sa jej chcú pomstiť, že im teba vzala. Chcú ju zničiť, Dávid. A myslím, že toto mal byť začiatok,“ povedala a Dávid sa chytil za hlavu.

„Myslíš to vážne? Bola by toho Simone schopná?“ spýtal sa jej Smithie, zatiaľ čo sa Dávid vedľa nich rozčuľoval. Maggie prikývla.

„Možno Simone poznáte, no nie z jej zlej stránky,“ ozval sa Tom a všetci traja na neho pozreli. „Je to poriadna beštia, ktorá si zoberie všetko čo chce, aj keby to malo stáť život,“ povedal a pozrel cez okno na ležiacu Emmu.

„Vážne? Ale nehovor. Že to hovoríš práve ty!“ oboril sa na neho Dávid. „Keby si sa od nej držal bokom, nič by sa jej nestalo!“ povedal trochu hlasnejšie, ako chcel.

„Pozri sa, Dávid, ja tu nie som preto, aby som sa s tebou hádal. Ide mi o to, aby bola v bezpečí!“ povedal a prstom na ňu ukázal.

„Áno? Zrazu ťa zaujíma, či je v bezpečí? Doteraz si ju do nebezpečia dostával práve ty!“

„Nebudem sa tu obhajovať. Máš pravdu, no to je minulosť. Môžeme sa sústrediť hlavne na Simone, ktorá ju môže aj zabiť?“ povedal zlostne a tým vyrazil všetkým dych.

„Zabiť?“ povedala Maggie takmer s piskotom.

„Veď vy musíte vedieť, čoho je schopná,“ ukázal na nich troch. „Chcela po mne, aby som ju uniesol!“ povedal a vyslúžil si tým šokovaný pohľad Maggie a ešte prekvapenejší ich troch. „Áno, viem, že to viete,“ odpovedal za nich. „Myslíte si, že som uveril tej vašej hre na rozchod? Jasné, že nie, ale Simone bola zaslepená tebou, že si nevšímala následky. Denno denne po mne chcela, aby som ju uniesol, no odmietol som. Vôbec by ma neprekvapilo, keby v tomto mala prsty aj ona. S ňou sa neradno zahrávať. Vie to byť poriadna beštia,“ povedal a cez rameno sa pozrel na Emmu.

„Čo budeme robiť? Nebude v škole v bezpečí,“ povedal smutne Smithie a pozrel na Dávida. Ten stále sledoval Toma a neveril mu. Musel sa však opýtať.

„Myslíš to s ňou vážne?“ ozval sa a všetci sa na neho pozreli. Tom mu pozrel do očí a zvážnel. „Naozaj ti na nej úprimne záleží?“ dopovedal a Tom stisol pery. Keď už má o tom niekoho naozaj presvedčiť, musí to byť práve Dávid.

„Viem, že mi tak ľahko neuveríš, po tom, čo sa stalo s bratom, medzi nami a s ňou,“ povedal a pozrel na Emmu. „No odpoveď je áno,“ povedal a znova mu pozrel do očí. „Záleží mi na nej a beriem ju ako sestru. Sestru, Dávid,“ zdôraznil. „Nič viac. Vo všetkých smeroch som bol idiot, no to je už minulosť. Ide mi len o ňu, tak by sme mohli, už len kvôli nej, uzavrieť prímerie. Keď chceš, aj dočasné. Je mi to jedno. Je mi jedno, či ma budeš nenávidieť, či ma budeš naopak znášať. Je mi to fuk,“ povedal a vážne na neho pozrel. „Ona mi však nie je fuk. Mám ju rád. Rád a nič viac! Buď to vezmi a ži s tým alebo s tým bojuj, no ja sa jej nehodlám vzdať,“ povedal a vystrčil ruku.

Dávid sa na neho pozeral a nezmohol sa na slovo. Nakoniec sa však vystrel a ruku si s ním potriasol. Tom súhlasne prikývol a stisol mu ju. Hneď sa však otočil a išiel naspäť k Emme, ktorá sa na neho usmiala.

„Mňa presvedčil,“ povedal Smithie Dávidovi a ten len prikývol.

„Aj mňa,“ povedal a Maggie sa usmiala.

„Emma vie robiť divy, čo?“ usmievala sa a Bobby ju objal okolo ramien.

„On sa o ňu už postará. My musíme ísť,“ povedal Dávid a všetci traja prikývli. Už sa poberali k dverám, no Maggie sa im postavila do cesty.

„Nech vás to ani nenapadne!“ zatarasila im cestu a zdvihla ruky.

„Uhni z cesty, Maggie!“

„Nie!“ povedala rozhodne. „Ak za ňou teraz pôjdete, nebudete o nič lepší než ona! Ja sa jej chcem pomstiť rovnako ako vy a možno viac! No nemôžeme ju potrestať inak? Horšie, než na ňu nahučať?“

Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stratená láska - 16. kapitola: