Stratená láska - 17. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Ozval sa tvoj otec...

12.03.2014 (09:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 310×

17. kapitola

Tom ležal s Emmou na posteli a hladil ju po ruke. Ležala mu na tele a cítila sa konečne bezpečne. Stále však myslela len na ten okamžik, ako letela v aute a následne spadla na dno a stratila vedomie.

„Nie si zas na tom až tak zle,“ zasmial sa Tom, keď si prezeral jej tvár. Mala síce nepekný škrabanec na tvári a bola špinavá, nič iné na tvári nemala. A telo zahaliť dokáže. „Počul som, že budeš mať narodky. V piatok párty, čo?“ usmial sa a Emma prikývla.

„To bol nápad Maggie. Ja som o tom ani nevedela,“ zasmiala sa.

„A rozmýšľaš teraz nad tým? Či po tej nehode asi nie,“ povedal a Emma sa posadila, aby na neho lepšie videla.

„Povedz mi pravdu,“ povedala a on prikývol. „Na pohľad, vyzerám naozaj tak zle?“ ukázala na tvár a Tom sa zasmial.

„Nie, maličká, si krásna ako aj vždy.“

„Myslím to vážne,“ buchla ho do brucha, no on sa len zasmial.

„To aj ja! Rozpustíš si vlasy a nikto nebude vidieť žiaden škrabanec a ak si dáš dlhé gate a dlhé tričko, nikto nespozná, že si mala nehodu,“ povedal a usmial sa. „Prečo? Chceš nebodaj aj tak tú oslavu?“

„Jasné, že ju chce,“ prišla do izby aj Maggie a usmiala sa na nich. „Predsa som si s tým nedala toľkú námahu, aby som to teraz zrušila.“

„Čo ťa to vôbec napadlo? Nič si mi nepovedala,“ povedala Emma a Maggie si sadla na posteľ k ich nohám.

„Asi preto, pretože ma to napadlo, až keď si odišla,“ zasmiala sa a oni dvaja sa zasmiali tiež. „Ty prídeš tiež, Tom, však?“ pozrela na neho s úsmevom. Doteraz si o ňom myslela, že je to pekný hajzel, no po jeho slovách, v ňom mala rešpekt.

„Ak budem mať kam, prečo nie,“ usmial sa a Emma sa usmiala tiež.

„Vážne si myslíš, že to mama dovolí?“

„O ňu nemaj strach. Ja to zariadim,“ usmiala sa a pohladila ju po ruke. „Viete, že vyzeráte celkom fajn spolu? Ako zamilovaný pár,“ povedala a obaja sa zasmiali. Emma sa však nezačervenala ako aj pri Dávidovi. V Tomovi videla len brata, kamaráta a to isté, aj on v nej.

„Čo ste vonku vôbec riešili?“ spýtala sa ich a oni si vymenili pohľady.

„Túto situáciu. Pýtal som sa Dávida, či vie niečo o tom, kto by do vás mal vraziť,“ povedal jej Tom bez rozmýšľania a tým si vyslúžila zákerný pohľad od Maggie.

„Dúfam, že ste sa nehádali,“ povedala, pretože si spomenula, ako sa spolu hádali v deň, keď pre ňu prišiel do školy. Ich prvé stretnutie, tam vonku.

„Nie, neboj sa,“ pobozkal ju na líce. „Len som sa ho pekne spýtal, či náhodou nevie, kto by ublížil mojej sestre, nič viac,“ usmial sa a až po týchto slovách sa Emma začervenala.

„Tak sestre, hej?“ povedala záhadne a Tom sa usmial.

„Mojej malej sestre,“ usmial sa a pritiahol si ju k sebe. Emma zatvorila oči a silno ho stískala. Keď sa na nich teraz Maggie pozerala, nevedela si vynachváliť túto chvíľu. Nech už Tom v minulosti urobil čokoľvek, teraz bol z neho úplne iný človek. Videla, úprimne videla jeho lásku k Emme. Nebola to však láska ako každá iná. Táto bola čisto priateľská. Videl v nej len sestru, ktorú nadovšetko miluje a ochraňuje. Je si istá, že keby sa takto spoznali aj na začiatku, takto normálne, nič z toho zlého sa nemuselo stať. Museli to však len chcieť.

„Dobre, ja už pôjdem, aby si si mohla oddýchnuť. Na tú oslavu prídem, o to sa báť nemusíš,“ povedal, keď videl jej vystrašený pohľad. Usmiala sa.

„Zober aj Eddieho a chalanov. Chcela by som ich spoznať. A čo keby si vzal aj Jaka? On by nemohol prísť?“ navrhla, keď vstal z postele.

„No, nad ostatnými ešte porozmýšľam, Eddieho však zoberiem. A pokiaľ ide o Jaka, tak ja neviem. Možno by aj išiel, ja neviem, ale kvôli tebe to skúsim. Tak sa maj, maličká a prosím,“ zdôraznil a vzal jej tvár do dlaní. „Dávaj si pozor, urobíš to pre mňa?“

„Áno,“ súhlasila a on jej vlepil sladký bozk na líce a aj čelo. Usmial sa na ne a odchádzal z miestnosti. Emma počkala, až kým neodišiel úplne a potom sa pozrela na Maggie.

„No, dievča, toľko chalanov som pri tvojej posteli ešte nevidela,“ zasmiala sa, no Emma sa ani neusmiala.

„Na nich kašli, Maggie,“ povedala vážne a tým Maggie prekvapila. Doteraz bola taká zraniteľná, no zrazu bola ako vymenená. „Okamžite mi povedz, čo sa naozaj stalo!“ vyzvala ju a Maggie vystrašene a prekvapene pozrela do jej vážnych očí.

♥♥♥♥♥

Tom kráčal po chodbách v nemocnici a hľadal východ. Keď konečne našiel vchodové dvere, uvidel pri nich plno policajtov, ako sa zhovárajú s lekármi, tak sa rýchlo cez nich prešmykol a odchádzal od nich čo najďalej preč. Mal veľa problémov s políciou, a preto sa s nimi nechcel dostať do styku, pretože by si o ňom ešte mysleli, že v tom má prsty, ako vo väčšine špinavostí mal v minulosti.

Kráčal cez dážď v tme na parkovisko, kde spozoroval svoje auto. Eddie sa opieral s rukami vo vreckách o kapotu, a keď spozoroval kamaráta, hneď sa vystrel a spýtavo na neho pozrel.

„Je v pohode,“ povedal mu Tom a Eddie si hlasno vydýchol.

„Vďakabohu! Myslel som si, že na tom bude horšie,“ povedal a obaja sa opreli o kapotu. Vôbec im nevadil dážď, ani tma.

„Aj ja. Myslel som, že keď za ňou prídem, tak bude úplne dokaličená. Nakoniec to však prežila a je v pohode. Zajtra sa uvidí, či ju pustia domov.“

„Okej,“ prikývol a chvíľu mlčal. No potom sa na Toma znova pozrel. „Tak? Kto to urobil?“

„Maggie tvrdí, že Simone a Britney,“ povedal a Eddiemu padla sánka. „Nevieme to iste, no ja si tým istý som.“

„Boli by toho schopné?“

„Asi áno. Vieš aká je Simone. Svoje si vždy získa, ale že by na to šla z tejto stránky, to som netušil. Keď ju však stretnem, asi ju zabijem,“ povedal a Eddie horlivo prikývol.

„Videl som Dávida s kamošmi, ako idú preč. Myslíš, že to už oni vybavili?“

„Nie,“ povedal Tom. „Ani jeden za ňou nepôjdeme.“

„A prečo nie? Ublížila im, mohla ich zabiť,“ namietal.

„To je síce pravda, no pomstíme sa jej inak. V piatok má Emma narodky a bude mať doma párty. Myslím, že sa jej chcú pomstiť tak, že budú s Emmou o to viac.“

„Ale to ju vyprovokuje, aby niečo urobila znova,“ povedal a Tom s úsmevom prikývol. „Aha, dobrý plán,“ zasmial sa a Tom sa uškrnul.

„Neviem však, či to stojí za to. Najradšej by som s ňou bol aj teraz, no poliši si ma už všimli, nemohol som tam ostať dlhšie,“ povedal a vzdychol si.

„Musíš si dávať pozor. Jej otec má veľké slovo, bude pod nepretržitým dohľadom,“ povedal a Tom prikývol.

„O to ide. Musím to nejako vybaviť, ale neviem stále ako,“ chcel ďalej niečo hovoriť, no rýchlo stíchol. Pozeral sa pred seba a nezmohol sa na slovo. Eddie sa pozrel tiež a rovnako sa vystrel, ako aj Tom. Cez tmu a dážď, k nim kráčal v policajnej uniforme Dale. Chvíľu na nich len pozeral, no až potom sa odhodlal k nim ísť. Zastal tesne pri nich a oboch si ich prezrel. Pohľadom však zastal na Tomovi, ktorého pohľadom prebodával.

„Čo tu robíte? V deň nehody,“ povedal a Tom prevrátil očami.

„Ani sa nesnaž to na nás zvaliť, Dale. Bol som sa na ňu len mrknúť,“ povedal mu.

„Prečo? Išiel si dokončiť, čo si aj začal?“ zaútočil na neho.

„Tak to teda nie,“ postavil sa oproti nemu. „Toto na mňa nehodíš.“

„Povedal som ti, aby si sa od nej držal bokom. Čomu z toho si nerozumel. Myslel som tým, na päťsto metrov od nej!“

„Sám dobre vieš, že to by som nikdy neurobil!“

„Mňa to nezaujíma, Tom. Drž sa od nej bokom, lebo inak ma len naozaj spoznáš!“

„Ale ja ťa už poznám, Dale, a preto ma ničím nezastrašíš. Som čistý, čistý ako nebo. Nedonútiš ma sa od nej držať, len preto lebo ju chceš. Na to zabudni!“

„Ty nevieš ani čo hovoríš,“ prevrátil Dale očami. „Drž sa od nej ďalej, moje posledné varovanie,“ povedal výhražne, a až potom sa obrátil a odchádzal preč. Tom pred ním stále stál a ruky mal zaťaté v päsť. Nenávidel ho tak veľmi, až sa to nedalo opísať.

„Poďme preč. Nechci žiadne problémy,“ ťahal ho so sebou Eddie, no Tom nechcel odísť. Pozrel sa na nemocnicu, no potom začal cúvať a nastúpil do auta.

Maggie je s Emmou a policajti sú hneď na rohu. Je v bezpečí, aj keď len na teraz. Bál sa o ňu, najmä keď vedel, s kým majú tú česť. Čo len bude robiť, keď sa jej to nabudúce prepečie? Nie, žiadne nabudúce nebude. Aj keby sa o to mal postarať sám, aj tak ju zastaví.

Vonku pršalo ako z krhly a hrmelo a blýskalo sa. Ani to však Tomovi nebránilo vziať auto a ísť na jedno miesto. Auto zaparkoval pod mostom, kde sa pred nedávnom rozprával s Jakom. Čakal, že tam aj tentoraz na neho bude čakať, no Jake bol už dávno opretý o svoje auto a pozoroval ho. Keď k nemu Tom prišiel, podal si s ním ruku a obaja sa znova opreli o auto.

„Tak čo, je v pohode?“ spýtal sa ho Jake a Tom prikývol.

„Dávid s tebou ešte nebol?“ nechápal ho a Jake pokrútil hlavou.

„Nemal byť kedy. Musel sa vrátiť do školy všetko vybaviť a musel sa ísť určite aj napiť. Nič mi nepovedal, len to, že asi niekoho zabije,“ hovoril zamračene a Tom len prikývol.

„Asi Simone, ona to celé urobila,“ povedal a Jakovi padla sánka.

„Simone? Tá Simone? To myslíš vážne?“

„Maggie ju počula, ako s Britney plánuje pomstu. Keď boli dnes vonku, využili to a vrazili do nich. Asi nechceli, aby sa auto prevrátilo, no prepočítali sa."

„Ale Simone?“ nechápal tomu Jake stále. „Veď tej išlo vždy len o Dávida, nie o Emmu.“

„Evidentne zmenila názor. Ja som však toho názoru, že ju k tomu Dávid donútil. Doteraz sa o neho zaujímala a zrazu je na rade Emma? Pochybujem. Musel niečo urobiť, aby si ju takýmto spôsobom poštval.“

„Zistím čo sa dá,“ prikývol si sám a Tom prikývol tiež. V tom však sklonil hlavu a zatvoril oči. Jake ho chvíľu sledoval.

„Bál som sa o ňu, Jake,“ povedal nakoniec a Jake zbystrel zrak. „Keď mi Maggie volala, akoby sa mi zastavil celý svet. Nedokázal som vnímať vôbec nič. Ešte nikdy predtým som sa nebál o nikoho, ako dnes večer o ňu.“

„Ale veď je v pohode,“ usmial sa Jake.

„Ale čo keby nebola,“ povedal Tom a pozrel Jakovi do očí. On v nich uvidel blížiace sa slzy. „Čo keby to auto vybuchlo aj s ňou vo vnútri? Čo keby do nich vrazilo aj iné auto, čo keby sa zrútili niekam do priepasti. Čo by som potom bez nej robil?“

„Tom...“

„Cítim sa s ňou inak. Akoby sme si boli bližší než vieme sami. Veľmi ju mám rád a nechcem ju stratiť. Záleží mi na nej,“ povedal a odvrátil pohľad, pretože mu z oka vyšla slza a kotúľala sa mu po líci. On ju však nezotrel. Jake sa na neho pozeral a nemohol uveriť tým slovám. Kde je ten Tom, ktorého poznal? Akoby bol toto úplne iný človek. Zdvihol ruku a položil mu ju na rameno.

„Všetko bude v pohode, okej? Len musíš byť s ňou,“ povedal a usmial sa.

„To aj budem,“ súhlasil a usmial sa na neho tiež. Pod mostom sa rozprávali ešte hodnú chvíľu, no nie nadlho. Dohodli sa, že oni dvaja a Eddie pôjdu na Emminu oslavu. Jake sa veľmi potešil, pretože sám sa chcel tiež uistiť, že je Emma v poriadku. Toľko pre neho urobila, že si musel byť istý tým, že žije.

Okolo tretej ráno sa obaja už poberali domov. Tom bol takto vždy vonku, a preto ho vôbec neprekvapili známi ľudia na ulici. Vedel presne kto a kedy bude teraz vonku. Vedel všetko, pretože bol viacej vonku ako doma. Dnes sa však rozhodol, že domov pôjde.

Čakal, že jeho mama nebude doma, no uvidel jej auto stáť pred domom a hneď vedľa nejaké iné, cudzie auto. Len si vzdychol a prudko za sebou zabuchol dvere. Vošiel do domu a začul smiech a vzdychy. Jeho mama má znova cudziu známosť v posteli.

Pleskol dverami a smiech ustál. Nevšímal si to a išiel do kuchyne, kde si zasvietil svetlo. Otvoril chladničku a pozeral sa, čo by si dal pod zub.

„Ahoj, zlatko, čo tu robíš tak skoro?“ prišla do kuchyne jeho mama Jilla. Mala na sebe len župan a bola celá strapatá. Nechcel sa na ňu pozrieť a vidieť, v akom stave ju vyrušil.

„Len sa najem a hneď zas pôjdem. Nemusíš sa báť,“ povedal a vytiahol si z chladničky vajíčko a salámu.

„Musím sa s tebou o niečo porozprávať,“ spomenula si pani Jilla a sadla si na stoličku. Tom ju však vôbec nevnímal.

„Vážne? Chceš to riešiť teraz alebo počkáš na inokedy,“ povedal hnusne a ona sa len smutne usmiala.

„Ozval sa tvoj otec,“ povedala a Tom sa prudko obrátil. Vajíčko mu spadlo z ruky na zem, kde sa rozbilo a zanechalo po sebe len rozbité škrupinky a oranžové vnútro. Pozeral sa matke do očí a ona sa pozerala do očí jemu. Vždy keď sa mu do nich pozrela, videla jeho otca. Majú rovnaké oči.

Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování