OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Stratená láska - 8. kapitola

27.12.2013 (15:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 355×

8. kapitola

Emma sedela na lavičke v parku a mädlila si ruky. Od toľkého chytania ich mala spotené a neustále si ich utierala do riflí. Stále sa obzerala a pri náznaku pohybu sa striasla. Čaká na Toma už pätnásť minút a vôbec sa jej nepáči, že mešká. Myslela len na to najhoršie, kvôli jej nedávnej zlej skúsenosti. Domnievala sa, že ho niekde zase prepadli a dobili alebo ho chytil Dale a zatvoril do väzenia. Ani jedna možnosť sa jej nepáčila a preto bola nervózna. Odrazu však počula neďaleko auto. Okamžite zbystrela zrak a pozerala na prichádzajúceho človeka. Až keď bol niekoľko metrov od nej, až vtedy sa postavila a rozbehla sa ho objať.

„Strašne som sa bála, že sa ti niečo stalo,“ vzlykala Tomovi na hrudi a ten ju silno objímal. Rýchlo si ju však odtiahol od tela a vzal jej tvár do dlaní. Usmial sa.

„Som v pohode. Nemusíš sa o mňa toľko báť. Nie som neschopný,“ zasmial sa a Emma ho odstrčila.

„To je jedno. Kde si bol?“ spýtala sa ho a pomaly si sadli na lavičku.

Toma po včerajšom zranení veľmi bolel bok a aj celé telo. Ešte predtým, ako išiel v noci domov, sa uistil, že jeho kamaráti sú v poriadku. Tí sa veľmi prekvapili, keď prišiel, aby ich skontroloval, keď sám ledva chodí. Nikdy predtým to neurobil a teraz sa sám prišiel pozrieť, či sú v poriadku. Neverili, že je to ten ich vodca, ktorý bol krutý v každom smere a vždy sa im posmieval, že sú dotlčení. Tento Tom totiž priložil na krvácajúcu ranu utierku svojmu kamarátovi, pravej ruke, Eddiemu. Ten na neho šokovane pozeral, no Tom sa len usmieval.

„Zdržal som sa ešte doma. Mama mi ošetrovala rany a tak mierne som krívajúci chalan, takže sa nečuduj, že mi to toľko trvalo,“ povedal a vážne na ňu pozrel. Zahanbene sklonila hlavu a hrala sa s prstami.

„Ja viem, prepáč. Ja len od včera panikárim a neviem sa na nič sústrediť.“

„To je pochopiteľné, keď si sa ocitla v bitke, ktorá nemala byť,“ povedal a odvrátil pohľad. „Mrzí ma, že si to zažila, no musel som bitku začať, aby som ťa ochránil.“

„A prečo si ma chcel chrániť? Sedela som len v aute,“ bránila sa a nechápala.

„To síce áno, ale Crash ťa videl a vedel, že si so mnou. Využil by ťa, aby mi uškodil. Musel som mu v tom zabrániť,“ povedal a Emma prikývla.

„A kto je vlastne ten Crash?“ spýtala sa a Tom si vydýchol.

„Patril do mojej party, no kvôli nezhodám som ho vykopol a on si založil vlastnú partu,“ povedal a pozrel na mňa. „Nech už budeš večer robiť čokoľvek, musíš sa vyhýbať všetkým partám, ktoré uvidíš.“

„A prečo?“

„Pretože tie party nejdú v ničom legálnom. Predávajú drogy nezletilým, vkuse len pijú alkohol, fetujú a kradnú. S nimi by si sa zapliesť nechcela.“

„Ako vieš, že to robia? Pokiaľ viem, tak sa drogy predávajú dosť tajne. Aby ich nikto nenačapal,“ povedala a Tom na ňu chvíľu hľadel.

Predtým jej pravdu o ňom povedal Dávid. A on ho nepozná tak dobre, ako pozná on sám seba. Keď sa už má Emma dozvedieť o ňom pravdu, chcel, aby to vedela od neho, nie od niekoho iného. Už raz to zbabral, tú istú chybu urobiť nechcel.

„Pretože ja som vodca takej party. Všetko, čo som vymenoval, robíme aj my,“ povedal po dlhom zvážení a priamo jej do očí. Chvíľu spracovávala jeho slová, no vzápätí na neho vytreštila oči a otvorila ústa. „Najprv išlo o peniaze, aby sme si zarobili a z toho žili. Alkohol a cigarety sú v bežnom živote normálne, drogy a fet však už nie. Tie sa predávali dosť draho a my sme ich kupovali, aby sme predali drahšie. Obchody šli dobre, ako každému v tomto veľkom meste. Avšak keď sme to predávali, museli sme to aj skúšať a tým sme do toho vpadli úplne a životy nám šli dolu vodou,“ vysvetlil ďalej a sklonil hlavu.

„A prečo ste to robili? Mohli ste si nájsť normálnu prácu,“ povedala, takmer bez hlasu.

„To je pravda. Mohli sme, no nechceli. Máme radi adrenalín a nebezpečie. Radi zápasíme s nebezpečím, to je asi ten dôvod, prečo sme pokračovali.“

„Povedal si, že vám to zmenilo životy. Neboli náhodou zmenené dávno pred tým, ako ste s tým začali?“ spýtala sa a on sa na ňu v momente pozrel. Pred pár sekundami bola z tej pravdy bledá ako stena, no vzápätí sa upokojila a hneď bola normálna. „Myslím tým, že kvôli niečomu ste predsa začať museli, nie? Človek sa nerozhodne len tak z ničoho nič, že bude robiť veci protizákonne. Musí mať k tomu dôvod, to robiť, nie?“ povedala a Tom sa odvrátil. Pritom však prikývol. „Aký si mal dôvod ty?!“

„Rodinu,“ povedal a stále na ňu nepozrel. „Keď otec odišiel, mal som len desať. O živote som nevedel takmer nič a on proste odišiel. Mama bola upnutá len na Dianu a ja som vyčnieval. Po čase vyčnievala aj ona a mama sa dala na tú hnusnú prácu. Predierali sme sa životom spolu, no nešlo nám to. Stále sme sa hádali a nezhodli sme sa takmer v ničom. Neznášal som ju a ona neznášala mňa. Malo by to byť naopak,“ povedal a s úsmevom na ňu pozrel. „Vieš, že keď sa rodičia rozídu, tak aspoň tí súrodenci majú spolu držať. U nás to bolo úplne naopak. Ja som sa však snažil. Keď vyrástla, v snahe ju ochrániť, som od nej odháňal každého nápadníka,“ povedal a Emma sa na neho zamračila.

„Čo je,“ zasmial sa. „To robí každý starší brat. Neznášala ma za to a ja som neznášal ju za to, že to nechápala. Chcel som ju chrániť, no ona to neprijala. Odcudzili sme sa a obaja sa zmenili. Chcel som, aby zistila aké to je vybrať si nesprávneho chalana a nechal ju, nech si robí, čo sa jej zachce. Vymklo sa to spod kontroly a už ako štrnásť ročná sa vyspala s dvadsať ročným,“ povedal a Emma na neho vytreštila oči.

„To myslíš vážne?“ spýtala sa šokovane a on prikývol. „Prečo si ju nechal?!“

„Chcela to a ja som zas chcel, aby videla, aké to je, keď ju potom odkopne.“

„A odkopol ju?“

„Samozrejme,“ prskol. „Ako špinavú handru. Čakal som, priam dúfal, že príde za mnou a povie: Tom, mal si pravdu.“

„A prišla?“

Pokrútil hlavou. „Nikdy za mnou neprišla. Bola veľmi hrdá a nedala sa len tak ľahko zničiť. Stala sa z nej namyslená suka, ktorá chodila s hocikým, hocikde, za hocičo. Bola z nej taká istá šľapka, ako aj z mamy, no trochu miernejšia. Už to nebola tá Diana, ktorú som poznal,“ povedal smutne a sklonil hlavu. Chcela ho utešiť, no netušila čo má urobiť, či povedať.

„A ty? S tebou sa čo stalo?“ spýtala sa a on sa usmial.

„So mnou? So mnou to bolo horšie,“ zasmial sa. „Mal som kamaráta. Veľmi dobrého, ktorý stál pri mne vo všetkom. Volá sa Jake,“ povedal a spomínal, na starého kamaráta. „Vždy vedel čo robiť a čo nie. Ja som však už nechcel byť slušný chlapec, ktorý sa snaží len pomáhať. Unavovalo ma to. Chcel som byť iný, taký, aký som nebol. Unavovalo ma, že som každému chcel len dobre a oni ma obviňovali za to, že sa do nich starám a chcem im v živote len to najhoršie. Vykašľal som sa teda na nich a sústreďoval sa len na seba. Začal som s Jakom piť, fajčiť a bolo nám super. Chodili sme na párty, spoznávali sme ľudí a vyhľadávali nebezpečenstvá, pri ktorých sme sa bavili. Robili sme to pre zábavu. Kradli sme pre zábavu a bolo nám fajn. Smiali sme sa na tom a proste žili. Potom som však začal chodiť von s nesprávnou partiou, ktorí už boli na vyššom levely, než bol alkohol a cigarety.“

„Drogy,“ doplnila Emma a sama si prikývla.

Prikývol aj Tom. „Skúsil som to a páčilo sa mi to. Ako ten najhorší kamarát som to ponúkol aj Jakovi, ktorý však odmietal. Ukecal som ho a skúsil to. Spadli sme do toho obaja, no obaja dobrovoľne. Ja som to však mal zastaviť. Mal som to zastaviť, no neurobil som to. Drogovali sme, fetovali, pili a založili si partu. Stal som sa jej vodcom a potom to už išlo samo. Boli bitky o územie, problémy so zákonom a podobne. Prišiel však deň, kedy sa mi Jake obrátil chrbtom.“

„A prečo to urobil?“

„Neviem. Proste odišiel a znenávidel ma. Obvinil ma, že za to kým je, môžem ja. Že ja som ho skazil a donútil ho k tomu. Nebolo to tak. Dozvedel som sa, že mu k tomu dopomohlo dievča. Že vraj ho stretla v uličke pri bare Magic a pomohla mu so slovami, postaviť sa na nohy. Vrátila ho späť, bez toho, aby vedela, kto to je. Nebála sa ho, že jej ublíži, keď bol vlastne opitý. Pomohla mu a tým si znenávidela mňa. Chcel som ju nájsť, zničiť ju za to, že mi vzala najlepšieho priateľa, jediného brata, ktorého som mal. Keď som sa dozvedel kto to je, bol som rozhodnutý, že jej ublížim. Že ju proste zničím a tým sa jej pomstím. Keď som sa však na to pozeral spätne, uvedomil som si, že by mi to nepomohlo. Že by som zničil zbytočne ďalší život, ktorý mi už nenáleží. Chcel som ju nechať tak, no nedokázal som to. Aj tak som chcel, aby trpela,“ povedal a ani sa na ňu nepozrel.

Dávno vedel, že to bola práve ona, ktorá pri bare Magic pomohla Jakovi, keď bola tak trochu opitá. Vedel to a chcel jej spôsobiť bolesť. Vyhodil jej auto do vzduchu, aby ju naplašil, no nevyšlo to tak ako chcel. Ublížil jej aj fyzicky. Keď sa na ňu teraz pozeral, nedokázal si predstaviť, že by ju ešte niekedy udrel.

„Na čo však nie som vôbec pyšný bolo to, že som ubližoval nielen chalanom, ale aj babám.“

„Nerozumiem,“ zamračila sa a on si vzdychol.

Nemohol jej povedať, že udrel aj ju a ešte k tomu sa snažil ju znásilniť. Znenávidela by ho a neverila by mu. Vzdychol si. Urobil príliš veľa hrozného, čo sa nedá vrátiť späť. Nie len ona si to zlizla, ale aj veľa báb pred ňou. Cítil sa nadradený, tak mu nerobilo problém ubližovať aj babám, aby tak ukázal svoju prevahu. Nemohol, nechcel, aby sa do tohto života dostala aj ona. Chcel ju toho ušetriť. Zodvihol hlavu a pozrel jej do očí.

„Musíš sa odo mňa držať ďalej,“ povedal s povzdychom a Emme sa zastavil svet.

„Čo?“ pošepkala. „Prečo? Čo sa deje?“ spýtala sa a už cítila v hlase strach. Tom sa postavil a obrátil sa jej chrbtom.

„Ja som nebezpečný, Em a nechcem, aby sa ti kvôli mne niečo stalo. Bude lepšie, keď uveríš slovám tvojich priateľov a mňa necháš tak. Bude to pre teba lepšie. Maj sa,“ povedal a bez toho, aby si to rozmyslel, sa hnal k autu.

Otvoril dvere a rýchlo naštartoval. Emma za ním vybehla a chcela mu vstúpiť do cesty, no už bol na ceste preč. Kričala jeho meno so slzami, no Tom sa nezastavoval. Padla na kolená a veľmi plakala. Mala ho rada a zdôveril sa jej s vecami, ktoré nevedel nikto pred ňou. Cítila v ňom kamaráta, aj keď ho poznala len krátku dobu. Svojimi slovami jej pomohol, no teraz je preč. Tom kašľal na rýchlosť a jazdil ako blázon. So slzami búšil do volantu a nadával.

„Debil, idiot, kretén!“ kričal na seba a išiel po cestách ako blázon.

Všetko skazil. Veľmi sa na ňu upol a veľmi si ju pripustil k telu. Ani jeden nedokázal pochopiť, že sa k sebe v tak krátkom čase dostali. Ani jeden nechápal, prečo vlastne toho druhého potrebujú. Spolu sa cítili dobre, mali sa o čom porozprávať, cítili sa voľne. Mohli povedať čokoľvek, bez toho, aby sa báli, že to ten druhý prezradí. Vznikol medzi nimi, aj za taký krátky čas, vzťah.

Nebola to však láska, ako si Tom najprv namýšľal. Bola to potreba ochraňovať toho druhého ako vlastnú sestru či brata. Emma mu pripomínala mladšiu sestru Dianu, ktorú stratil. Chýbala mu sestra, aj keď si to nikdy nechcel pripustiť. Už keď si myslel, že ju nadobro stratil, našiel ju v nej. Dávno stratenú sestru, ktorá mu veľmi chýbala. Videl ju v Emme a práve preto sa s ňou skamarátil. Ich minulosť ho však dobehla a nedokázal s ňou byť ďalej, keď vedel, že jej ublížil. Nedokázal sa s ňou smiať, keď len pred nedávnom plánoval jej únos, aby bola jeho. Nedokázal sa na ňu ani pozrieť a len teraz si to uvedomil.

Emma sa na neho upla omnoho viac ako chcela. Aj keď nepoznala ich spoločnú minulosť, bol jej aj tak povedomý. Videla ho v snoch, no nikdy nie priamo. Cítila, že tie oči už niekde videla, že jeho úsmev sa niekedy usmieval aj na ňu. Že jeho dotyk je jej veľmi známy. Chcela zistiť viac, no skôr, než sa k tomu vôbec dostala, skončil to. Skončil ich priateľstvo, pre jej dobro. Aj keď to netušila. Už keď v ňom začínala nachádzať vytúženého brata, otočil sa jej chrbtom. Rozhodne však nebude čakať, kedy sa to zmení. Chce ho spoznať viac, pretože hlboko v srdci tuší, že ho pozná.

♥♥♥♥♥

„No tak, neplač,“ tíšila Maggie Emmu, keď jej ležala na kolenách a ona ju tíšila. „Možno je to tak lepšie,“ snažila sa ju upokojiť, no Emma stále plakala.

Prišla po ňu, pretože jej volala a našla ju v takomto stave. Keď jej povedala o Tomovi, vôbec ju neprekvapila pravda o ňom. Dávno ju vedela. Naopak ju prekvapila jeho reakcia. Mohol jej klamať. Mohol si ju získať klamstvom. Keby jej klame, nebál by sa, že sa o ňom niečo dozvie. On jej namiesto toho povedal úplnú pravdu a ešte k tomu sa jej obrátil chrbtom, aby ju ochránil. Nešlo jej to do hlavy a zaujímalo ju to.

„Ja neviem čo sa stalo,“ plakala jej na kolenách. „Proste sa len postavil a odišiel.“

„Možno je to tak lepšie,“ tíšila ju.

„Možno?“ povedala a so slzami sa posadila. „Mám ho rada. Znamená pre mňa veľa a on sa na mňa vykašle? Len tak?“

„Poznáš ho krátko, Em,“ povedala Maggie, no potom sa zamračila. „Ty si sa do neho zamilovala?“ spýtala sa takmer hystericky.

„Čo?“ zatvárila sa nechápavo. „Nie! Vidím v ňom kamaráta, brata. Nič viac,“ povedala a pokrútila zamračene hlavou.

„No veď za to.“

„Môžem sa ťa na niečo opýtať?“ Maggie prikývla. „Mala si niekedy pocit, že niekoho poznáš?“ spýtala sa a Maggie na ňu vytreštila oči. „Myslím tým, že sa ti zdá, že toho človeka poznáš.“

„A ty si to myslíš o Tomovi? Že ho poznáš?“ spýtala sa a snažila sa skryť v hlase napätie.

„Áno,“ povedala. „Myslím, že ho poznám. Že som ho už niekde videla, no nie je to možné, lebo som ho nevidela. Dá sa to? Poznať ho bez toho, aby si ho poznala?“

„Asi ti len niekoho pripomína,“ povedala šokovane. „Deje sa to len pri Tomovi? Len pri ňom máš taký pocit?“ spýtala sa a Emma chvíľu váhala. Nakoniec pokrútila hlavou. „Pri kom ešte?“

„Pri Dávidovi,“ povedala a Maggie sa premáhala, aby nevyskočila od radosti na strop.

„Dávidovi? Ako to myslíš?“

„Keď sa mu pozerám do očí, zdá sa mi, že som ich už niekedy videla. Jeho dotyk mi bol taký známy a aj smiech či slová,“ povedala, no hneď si skryla tvár do dlaní. „Prepáč, je to úplne šialené,“ povedala pomedzi prsty.

„Nie, nie je. Všímaj si to, dobre? A deje sa ti to len pri osobách? Môže sa to diať napríklad aj pri prostredí,“ vypytovala sa ďalej a Emma sa zamyslela.

„To isté aj keď sme boli pri tom jazere a v tom bare včera.“

„Tiež sa ti zdalo, že si tam už bola?“

„Áno, je to možné?“ spýtala sa a pozrela Maggie do očí. Tá sa usmiala a prikývla.

„Všetko je možné, Em. Nechaj to tak a možno to bude niečo znamenať,“ usmiala sa a Emma prikývla. „Idem zobrať niečo pod zub,“ žmurkla na ňu a odišla z izby.

Keď zavrela dvere, oprela sa o ne a s úsmevom si vydýchla. Netušila, že má také stavy, no všimla si ju v poslednej dobe zmätenú. Konečne sa môže začať jej plán, no na to, aby ho zrealizovala sa musí porozprávať s Dávidom. Lenže ako sa s ním stretne bez toho, aby si Emma myslela, že sa jej ho snaží prebrať? Musí mu napísať.

Vytiahla z vrecka mobil a cestou do kuchyne písala smsku.

Musíme sa stretnúť. OSAMOTE. Je to veľmi dôležité!

Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stratená láska - 8. kapitola: