OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Stredná škola 2. kapitola

25.03.2011 (10:00) • sada010 • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 571×

V minulej kapitole ste si prečítali:

„Jeho povaha: Je to ako skrotený rebel, ktorý hocikedy utečie,“ povedala veľmi vážne.

A vtom sa to stalo, zrazu do mňa niekto sotil. Bol to Michal aj s ostatnými chalanmi.

„Čo sa deje?“ opýtala som sa ich, aj keď som neočakávala odpoveď.

„Nič len sme začuli váš rozhovor,“ povedal Marek.

„Ou!“ povedala som potichu.

„Čo mi na to povieš?“ opýtal sa ma Marek.

„No, ja na to, že už musíme ísť do triedy,“ povedala Elizabett.

„Pokiaľ si dobre pamätám, máme spolu triedu,“ povedal Michal.

„No, vlastne nebude vám vadiť, keď vás odprevadíme?“ opýtal sa Mickey Mouse.

„Vlastne, som tu nová a nechcem prísť neskoro, tak sa majte,“ povedala som a hneď som chytala Elizabett a utekali sme do nádhernej budovy školy. Hneď som si ju zamilovala. Je to asi najkrajšia škola na svete. Keď sme prišli do triedy, sadli sme si do zadných lavíc. Musela som byť nenápadná. Keď nad tým tak rozmýšľam, vždy som bola šedá myš a nemienim to meniť. Keď vošiel učiteľ do triedy, začal hneď s tým nudným predstavovaním. Keď sa hodina blížila ku koncu, asi tak päť minút pred zazvonením do triedy vošli chalani. Boli to tí chalani, ktorých som stretla na dvore. A vtom sa ozvalo z reproduktorov : „ Milí žiaci, oznamujem vám, že dnes sa bude konať večierok. Pozvaní sú všetci naši žiaci. Ďakujem za pochopenie a prajem príjemný zvyšok dňa,“ povedala asi riaditeľka.

„ Pôjdeš tam?“ opýtala sa ma Elizabett.

„Ešte neviem, asi nie,“ povedala som nudne.

„No tak, poď, všetci budú mať masky, nikto ťa nespozná,“ povedala veľmi presvedčivo.

„Ale ja, nemám si čo obliecť,“ povedala som.

„To je v pohode, moja mama má obchod so šatami a maskami, tak ti jedny požičiam. Platí?“ opýtala sa.

„Tak platí, aj tak nemám na výber,“ povedala som.

Keď prešla škola, hneď sme išli k jej mame do obchodu. Boli tam naozaj úžasné šaty. Skúšala som si minimálne pätnásť šiat. Všetky boli krásne. Na koniec som si vybrala také fialové. Boli užasne a k nim som si vybrala nádhernú čiernu masku. Vlasy som si vyžehlila a nechala len tak rozpustené.  Ale zato Elizabett si vyčesala vlasy do hora a k tomu si dala nádhernú zlatu masku. Šaty mala krvavo červené. Lodičky sme mali na desať centimetrových opätkoch. Ledva som v tom chodila a nie to šte tancovala. Keď sme prišli do školy na večierok, bol už v plnom prúde. Bol vonku ale aj vnútri. Vonku bol tam, keď je aj bazén. Ešte som nemala hodinu plávania, budem ju mať až zajtra. Keďže neviem plávať, budem si musieť vybaviť ospravedlnenku. Obzerala som si bazén a vtom som ich uvidela. Boli to tí traja, ktorých som stretla dnes ráno pred školou. Nebolo to až také ťažké zistiť, že sú to oni. Jednoducho, boli to traja chalani, pred ktorými majú všetci rešpekt. Ale nie preto, že by boli niekoho bili ale čo. Nie, pretože boli najbohatší a podľa nich aj najkrajší na škole. Asi nemajú oči. A tak som sa rozhodla ísť na záchod a nevyjsť odtiaľ, pokiaľ sa to neskončí. No ale nepodarilo sa mi to. Akurát som urobila dva kroky a vtom sa mi zlomil opätok. Ja som stratila rovnováhu a padla som do bazéna. Keďže som nevedela plávať, padla som akurát do najhlbšej časti bazéna. Ktorá mohla mať aj tri metre. Po chvíli som stratila všetok kyslík. Nemohla som sa nadýchnuť. Bolo to strašné, pomaly som zatvárala oči. Pomaly som strácala vedomie.

Elizabett:

„Bože, pomôžte jej. Nevie plávať,“ kričala som na všetkých. No skočil za ňou len jeden, bol to najlepší plavec z našej triedy. Bol to Michal. Jesicca bola už na samom dne. Dúfam, že sa jej nič nestane. Šepkala som v duchu. Keď ju vytiahli z vody, hneď som si všimla, že  nedýcha.

Ale nebola som jediná, kto si to všimol. Bol to Michal, kto jej dal dýchanie z úst do úst.

Zrazu z nej vyletela voda. A začala dýchať. Chceli jej strhnúť masku, ale ja som to nedovolila. Lebo sme si sľúbili, že si nedáme dole masky ani keby sme boli mŕtve. A ona bola mŕtva. Hneď som ju chytila a zobrala preč zo školy.

Takže ja viem, že je to už otrepané, ale prosím komenty. Vaše názory pre mňa veľa znamenajú!

Autor: sada010, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stredná škola 2. kapitola: