OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Stredná škola 3. kapitola

29.04.2011 (12:00) • sada010 • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 446×

Jesicca :

Ešte asi päť minút som sa s toho spamätávala. A potom mi došlo, kto ma vlastne zachránil.

„Nikto sa to nesmie dozvedieť. To, že som to bola ja, kto tam padol,“ povedala som rozhodnuto.

„Neboj sa, nikomu to nepoviem,“ ubezpečila ma.

„Ale, ako to že nevieš plávať?“ opýtala sa ma zvedavo.

„Jednoducho, som štipendistka a od tých nevyžadujú talentové skúšky. A ja nemám talent na športy, ale skôr na herectvo a tanec,“ povedala som.

„No vidíš, mne otecko platí celú školu,“ povedala znudene.

„A v čom si ty talentovaná?“ opýtala som sa.

„Hudba. Venujem sa hudbe, ako myslím to tak, že tancujem, spievam a hrám na klavír,“ povedala Elizabett.

„Takže máme aspoň niečo spoločné,“ povedala som nadšene.

„Takže dúfam, že sa prihlasiš do divadelného krúžku,“ povedala mi milo.

„Uvidím, najskôr chcem dohnať učivo,“ povedala som ešte znudenejšie. A vtom som sa pozrela na mobil a uvidela som, koľko je hodín. Bolo presne polnoc. A ja, už som mala dávno byť doma.

„Do čerta, už som mala byť dávno doma,“ povedala som začala som vyťukávať číslo tety.

Keď mi to zdvihla bola dosť naštvaná, ale ja som jej povedala, nech sa o mňa nebojí, že som v poriadku a že už som na ceste domov. Ale nepovedala som jej to, že som spadla do bazéna. Nikto sa to nesmie dozvedieť. Keď som konečne asi po päť minútovom behu prišla domov, bola som docela zadýchana. Doma ma už čakala teta. Bola naštvaná, už len preto, že som bola mokrá. A tak som  dostala týždeň zaracha. V ten večer som išla rýchlo spať. Ráno som si spomenula, že nemám domácu úlohu  z geometrie. Ale kašľala som na ňu. Rýchlo som sa obielka a utekala do školy. Samozrejme, že som  do školy prišla neskoro. Celá udychčaná som vošla do triedy drámy. Keďže som bola nová, nevedela som čo sa preberá. Učiteľka sa mi zdala milá. A tak som pozdravila :

„Dobre ráno, prepáčte zaspala som,“ povedala som do cela zadychčano. A zo zadnej časti triedy sa ozvalo: „ Kto vie, že s kým?“

„Tak fajn, ty a Michal nám predvediete improvizáciu,“  povedala učiteľka a v triede sa ozvali výbuchy smiechu.

„Pre - prepáčte, ale čoho improvizáciu?“ opýtala som sa nevinne.

„Romea a Júlie,“ povedala rýchlo.

„Pozná te to?“ Opýtala sa nás.

„Áno aspoň ja áno, ale neviem či tento tu to vie, ba ešte viac mám pochybnosti, či vie vlastne čítať,“ povedala som a usmievala som sa na neho a celá trieda sa ku mne pridala.

„Veľmi vtipné, na rozdiel od teba si môžem dovoliť kúpiť tú knihu,“ povedal úplné pokojne, ale za to ja som úplne vyletela. Keďže bol už vedľa mňa, tak som sa napriahla a z celej sily som mu narazila do oka. Ruka ma bolela, ale ja som si nevšílmala a skôr som ho zdvíhala zo zeme. Učiteľka sa na nás tak naštvala, že nás hneť poslala k riaditeľke. Ale keďže mala veľa práce museli sme tam ísť sami. Keď sme vyšli z triedy popadol ma záchvat smiechu. A hlavne keď som sa pozrela na jeho začínajúci sa monokel.

„Prečo tak silno?“ opýtal sa velmi smutno, čo vo mne vyvolal ešte väčší smiech.

„Nemal si si začínať,“ povedala som so smiechom na perách.

„Ja som začal?“ opýtal sa.

„To ty si začala s tým, že neviem čítať,“

„Nie, to ty si začal,“ povedala som.

„Áno, a čím asi ?“ opýtal sa.

„Keď som prišla do triedy, kto asi povedal, že s kým som zaspala?“ opýtala som sa nahnevane.

Autor: sada010, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stredná škola 3. kapitola: