OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Sunset - 19. kapitola

12.09.2011 (20:00) • Moonlight • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 883×

ZMIERENIE

Keď sme dorazili domov, ani som sa na neho nepozrela, keď mi podával kufor. Zlostne som mu ho vytrhla z ruky a utekala do svojej izby. Bola som taká napálená, že som ho nechcela vidieť aspoň týždeň. Keď som však vošla do svojej izby, našla som tam nepríjemné prekvapenie. Na mojej stoličke sedel divný chlap v dlhom, bielom rúchu. Chvíľu som tam len stála a čumela naňho. Nevedela som, čo od neho mám očakávať.

„Posaď sa prosím ťa,“ prehovoril hlbokým hlasom. Bolo to čudné, no ja som okamžite poslúchla.

„Kto ste a čo chcete?“ spýtala som sa opatrne.

„Som Vyšší a chcem ti ukázať pravú podstatu Shana.“

„Prečo?“ nechápala som.

„Aby sa naplnilo to, čo sa naplniť má.“

Ničomu som nechápala. Aká pravá podstata? Čo sa má stať?

„Ako vám mám veriť, že ma nechcete zabiť. V poslednom čase sa o to pokúša veľa osôb.“

„Ja ti neublížim. Niekto iný. Som tu len na to, aby som ti ukázal minulosť a budúcnosť.“

Niekto iný? Takže mi niekto predsa len ublíži, pomyslela som si a pri tej myšlienke ma zamrazilo. Ale kto?

„Hovorili ste, že nie vy ale niekto iný, kto?“

„Nesmiem,“ odvetil a na tvári mal stále kamenný výraz- ani náznak emócii. „Poslali ma len kvôli podstate.“

„Kto vás poslal?“

„Tajomný.“

Ničomu z toho som nerozumela. Netušila som, kto mohol byť ten Tajomný. Nič mi to nehovorilo, no mala som pocit, že mi naozaj neublíži.

„A ako mi to chcete ukázať?“

V tom momente Vyšší vstal a postavil sa predo mňa.

„Zatvor oči, vyprázdni si myseľ, zbav sa svojho hnevu a dôveruj mu,“ hovoril tichým hlasom. Poslúchla som ho a snažila sa na nič nemyslieť, no bolo to celkom ťažké, pretože vždy sa mi v hlave zjavil Shane. Nakoniec sa mi ho ale podarilo vysunúť a dokonale sa sústrediť. Cítila som, ako sa k mojim spánkom pritlačili mäkké brušká prstov. Odrazu som sa ocitla na čudnej čistinke. Všetko išlo strašne rýchlo. Videla som mladšieho Shana skloneného nad úbohým človekom potom som bola zas niekde inde. V podstate som videla, ako môj priateľ zabíja, ako kruto upaľuje nevinných ľudí. Znechutilo ma to. Nikdy som nepremýšľala o tejto jeho stránke. Nikdy som si neuvedomovala, čo robil predtým než ma stretol. Mala som vedieť, že bol..... taký. Zrazu sa mi obrazy pred očami mihali ešte rýchlejšie. Chaoticky som rozoznala Shana, mňa, jeho lačný pohľad- celý minulý rok až po dnešok. Tá hádka vo mne vyvolala ďalší nával hnevu. Ďalej som videla čudné postavy v bielom, Dianu, Thomasa. Vtedy sa to na chvíľu zastavilo. Pozerala som sa na seba. Sedela som na posteli  tu v Lutone, smútok v očiach ma doslova zhrozil a vedľa mňa sedel Lucas a utešoval ma. Znova sa film dal do pohybu, videla som Shana medzi mužmi v čiernom ako im niečo vysvetľuje. Usmievali sa. Odrazu sa vyparili a spolu s nimi som sa ocitla na čistinke. Zlostne sa vrhli na neďaleko stojacich žiakov- pravdepodobne to bolo v normálnom svete. Vyrvali im duše a zapálili ich telá. S nimi som sa opäť vrátila so ponurej miestnosti. Shane si sadol za vrch stola a ostatní po jeho stranách. Vtedy tam prišla krásna brunetka s dlhými mihalnicami. Pristúpila k môjmu priateľovi a vášnivo ho pobozkala. Vtedy som bola už úplne zmätená. A potom sa objavila len tma. Veľká, čierna tma, ktorá ma desila presne ako ten smútok v mojich očiach. Prečo? Čo toto všetko znamená? Určite sa to ešte dá zmeniť. Shane predsa nemôže milovať tú brunetku. Už som necítila prsty na mojich spánkoch, preto som otvorila oči. Vyšší opäť pokojne sedel na mojej stoličke. Pravdepodobne videl môj zmätený pohľad.

„To čo si videla, bolo podstata Shanovho života. Je to zabíjanie. Dobre si to vedela, len si potrebovala niekoho, kto ti to ukáže. Stále si to podvedome zatláčala hlbšie a hlbšie do svojho vnútra, aby sa to nikdy nedostalo na povrch. Bála si sa toho. Možno o tom ani nevieš.“

„Ale prečo to mám vedieť?“

„Aby si zostala nažive.“

„Ibaže ja stále nechápem. Kto ste vy? Prečo mi to ukazujete? Čo pre vás znamenám, keď ste si dali takú námahu a varovali ma?“

„Dalo by sa povedať, že my sme tvoji priatelia. Nechceme ti ublížiť. Ukázal som ti to, aby sa naplnilo niečo, čo zmení tvoj svet. Si stredom jedného veľkého tajomstva, ktoré sa čoskoro dozvieš.“

„Ale... prečo by som sa ho nemohla dozvedieť teraz?“ naliehala som.

„Pretože predčasné prezradenie by mohlo narušiť sled okolností. Všetko by bolo inak a to by nebolo dobré. Veľa vecí by sa mohlo pokaziť.“

„A čo chcete, aby som urobila? Chcete mi naznačiť, že by som sa mala od Shana držať ďalej? Opustiť ho?“

„Nie, ešte nie,“ odvetil tajomne a zrazu sa vyparil- zostal po ňom len obláčik prachu.

Vôbec som sa necítila dobre. Priveľa informácii naraz- to na mňa nepôsobilo priaznivo. Zaklonila som sa a narazila hlavou na mäkký vankúš. Tie veci, ktoré som videla ma znepokojovali. Shanov život bol temný, teraz je o trochu lepší kvôli mne, no v budúcnosti sa stane najvyšším Lovcom duší a bude zabíjať bezbranné deti a ostatních ľudí. Prečo? Čo sa stane, že bude zlý? Zapríčiním to ja? A čo malo znamenať tá posledná odpoveď: „Nie, ešte nie.“ Takže sa s ním rozídem? To preto som mala smútok v očiach?

„Ja tomu nerozumiem,“ vyslovila som do ticha. Nevedomosť ma zožierala. No z toho človeka vyžaroval taký pokoj, vôbec na mňa nevplýval ako zlý. Veď možno aj ten biely plášť naznačoval, že je dobrý. Len keby som o ňom vedela niečo viac. A zrazu som k Shanovi necítila ten hnev, čo bol predtým, bola som presvedčená, že som naňho nemala tak vyletieť. Mal pravdu, keď hovoril o Katie. Nikdy som ju nespomenula odkedy som prišla do Lutonu. Celé vnútro ma zožieralo a túžila som za ním ísť, aby som sa mu ospravedlnila, no nevedela som, kde by som ho našla. Chcela som zabrániť tomu, aby ma nahradilo to dievča vo vízii. No nebola som si istá, či by som pri ňom stála aj keby sa stal najvyšším. Zrazu som pri okne začula čudné zvuky. Okamžite som sa tam pozrela. Nič som však nevidela, pretože už bola tma. Na čiernej oblohe svietil mesiac a hádzal do mojej chabo osvetlenej izby jemné svetlo. Záclona sa opatrne zavlnila a ja som zbadala Shana. Srdce sa mi roztĺklo- nebola som si však istá, či z toho, že som bola rada, že je tu alebo, že som sa ho bála. Po tom, čo som videla by to bola prirodzená reakcia.

„Chcel som sa ti ospravedlniť,“ vyslovil pomaly. Okamžite som sa vzpriamila, nohy zložila do tureckého sedu a naznačila som mu, aby si sadol.

„Povedal som ti hnusné veci, ale vieš, že som to tak nemyslel.“

„Ja som tiež nemyslela vážne, aby si sa odo mňa držal ďalej. Ty ma ohrozuješ najmenej zo všetkých.“

„Prepáč.“

„Prijíma sa. Prepáč aj ty mne,“ odvetila som a zaborila si tvár do jeho hrude. Jednou rukou ma objal a druhou mi nadvihol tvár, aby sa mi pozrel do očí.

„Prijíma sa,“ povedal a pobozkal. Najprv jemne, no potom  bol náruživejší. Vedela som, že je rád, že už je zase všetko v normále- aj ja som bola. Ani som si neuvedomila ako mi chýbal. Sadla som si na päty, aby som sa nemusela tak vykrúcať a objala ho okolo krku.

„Dlhšie by som to bez teba nevydržal,“ šepkal mi pri uchu mierne zadychčaným hlasom.

„Ani ja,“ odvetila som, keď som chytila dych.

„Išla by si zajtra so mnou do parku?“ spýtal sa s ústami na mojom krku. Zhlboka som sa nadýchla, aby som mohla odpovedať vyrovnaným hlasom.

„Samozrejme.“

Objal ma tuhšie a mne sa zakrútila hlava. Opäť sa prisal na moje pery a ja som mu to opätovala. Na rukách som mala husiu kožu. Bolo mi neskutočné teplo a jeho chlad ma príjemne pichal na odhalených kúskoch tela. Cítila som tú omamnú vôňu, z ktorej som neustále tak šalela. Pripadala som si ako v nebi. Prstami mi prechádzal po chrbte a moje srdce sa z toho išlo zblázniť. Neviem, čo to do mňa vošlo, no moje roztrasené ruky sa presunuli z jeho krku na hruď. Opatrne som rozopínala gombíky na čiernej košeli. Perami sa posunul na moje líce a ja som sa konečne nadýchla. Aj on zamieril k zipsu na mojej mikine a jedným pohybom mi ju dal dolu. Prstami som mu prehrabla jeho medové vlasy, druhú som mala na jeho krížoch a tlačila si ho k sebe. Špičkou jazyka mi prešiel po pere; zacítila som jeho chladný dych na mojej tvári. Skôr ako som si stihla uvedomiť, čo sa deje, ležala som na posteli. Nohou som ho objala okolo pása. Vtedy sa chcel prudko odtiahnuť, no ja som ho chytila za plece a ešte viac k sebe pritiahla. Nechcela som to prerušiť práve teraz. Otec bol dole pred telkou - je viac ako isté, že zaspal-, čo bolo to isté ako keby sme boli samy. Bolo by nerozumné nevyužiť takúto chvíľu.

„Nessa, nemusíš ma tak kŕčovito zvierať,“ zasmial sa.

Ani som si to neuvedomila. Ihneď som povolila objatie.

„Prepáč, mala som pocit, že sa chceš odtiahnuť.“

„Chcel som sa,“ povedal mi s perami pri mojom krku. „Ale bola by to škoda.“ Musela som s ním úplne súhlasiť.

Ruku mi položil na stehno a pomaly sa posúval vyššie. V izbe bolo úplne ticho. Bolo počuť len tlkot našich splašených sŕdc. Vyhrnul mi tričko a hodil ho na zem. Boli sme prepletí, ako sa to len dalo na mojej malej posteli.

„Už sa nebojíš mojich pudov?“ spýtal sa, keď sa na chvíľu odtiahol od mojich pier.

„Neverím, že by si ma dokázal zabiť,“ vybafla som zadychčane. Pozrela som sa mu do očí; naše pohľady sa na chvíľu stretli. Zreničky mal zúžené od radosti, doslova mu plesali šťastím. Bola som presvedčená, že ten istý výraz mám na tvári aj ja. Doteraz som nepremýšľala, že by som to urobila, no teraz to bolo viac ako zjavné. Dvere boli zamknuté, otec spal- nehrozilo, že by nás niekto vyrušil. Pretočil sa na bok a ja som naňho spadla.

„Naozaj si to myslíš?“ spýtal sa.

„Som si tým stopercentne istá,“ odvetila som a opäť sa prisala na jeho pery. Tentoraz to však neopätoval ako predtým- bol vášnivejší, naliehavejší. Studenými dlaňami prechádzal z môjho krku na plecia. Ukazovákom mi zosunul ramienka z podprsenky. Po krku som smerovala k jeho hrudi. Ako som pozerala svoje ruky, zistila som, že sa hrozne trasú. Opäť sa prevalil na mňa. Bozkával ma na bruchu a rukou mi popritom rozopol nohavice. Stiahol mi ich po kolená, no pre mňa to bolo zdĺhavé, tak som sa narovnala a skopla ich zo seba. Vystrela som pred seba ruky a objala ho. Pritisol si pery k môjmu krku. Zimomriavky som mala po celom tele - nebolo jediného miesta, kde by neboli. Celá som bola rozhorúčená. Chcela som ho.

„Nessa, počkaj,“ povedal, keď sa vymanil z môjho objatia hrubým hlasom.

„Čo je?“ nechápala som. Natiahla som ruky, aby som mu rozopla nohavice, no on ma chytil za zápästia- bola som ako v okovách- a jemne mi ich pritlačil k telu.

„Ja... sa len trochu potrebujem upokojiť. Vieš ako to myslím.“

„Hej, prepáč.“

Bola som presvedčená, že je po všetkom, no po chvíli mi vzal tvár do dlaní a nežne ma bozkával. Opäť som mu skúsila rozopnúť gombík na rifliach - tentoraz sa mi to podarilo- a dala som mu ich dole. Srdce mi išlo vyletieť z hrude. Mala som pocit, že sa z toho všetkého vzrušenia zblázni.

„Čo tvoje pudy?“ spýtala som sa rozochveným hlasom.

„Bláznia, že sa nemôžu chopiť tvojej krásnej dušičky, ktorá ich tak láka. Si k nim naozaj krutá,“ odvetil pri mojom uchu.

Keď som cítila jeho dych na lalôčiku, až ma striaslo. Ten pocit, keď som cítila jeho telo na mojom tak blízko..... jednoducho úžasný. Po ničom inom som tak netúžila ako po ňom a teraz sa mi to plnilo. Opäť ma položil na vankúš a perami mi prechádzal po pravom pleci. Ako postupoval nižšie po ramene, sťahoval zo sebou aj ramienko. Keď sa dostal až k mojim prstom, urobil to isté aj na druhej ruke. Privrela som oči; dýchala som prerývane a nahlas, no bolo mi to jedno, pretože Shane na tom bol rovnako.

„Mrzí ma, že tvoje pudy tak dráždim,“ povedala som mu.

„Tie sú teraz nepodstatné,“ odporoval mi. Zatlačila som a prevrátila ho na chrbát. Končekmi prstov mi prechádzal po chrbte. Bolo to upokojujúce, no napriek tomu sa mi hruď dvíhala rýchlejšie a rýchlejšie. Uprela som naňho oči, chcela som vidieť jeho nádherne modré zreničky. Sklonila som hlavu a pomaly si pritisla mäkké pery na jeho pevnú hruď. Bolo to, akoby nimi prebehol elektrický prúd; akoby mi do nich pichali malé, ostré ihličky. Pokračovala som po jeho plochom bruchu, keď mnou jemne trhol a prisal sa mi na pery. Hladil ma po chrbte, keď narazil na zapínanie mojej podprsenky. Vtedy ma zalial studený pot.

Budem pred ním nahá, pomyslela som si. Uvidí ma a bude ma cítiť na svojom tele. Zaváhala som- na tento detail som ani len nepomyslela. Naozaj to chcem?

Čo ak sa mu nebudem páčiť? pomyslela som si.

To bolo však vedľajšie, pretože už zdolal tie dva malé háčiky a odťahoval ich od seba. Tie obavy ma razom prešli, preto som chytila jednu časť a odhodila spodnú bielizeň na zem vedľa postele. Odrazu sa so mnou v objatí posadil. Nohami som ho objala okolo pása a prsty som mu zaborila do vlasov. Bozkával ma na sánke, schádzal nižšie po krku až na hrudník. Zmietala som sa niekde medzi vzrušením a slasťou. To, čo sa s nami dialo, bolo neopísateľné.

Asi by sme sa mali pohádať častejšie, pomyslela som si. Takéto udobrovanie by som zniesla hocikedy. Dlaňami tlačil moje horúce telo k svojmu. Pripadala som si, akoby som sa tlačila k mramorovej soche; k živej, neodolateľne krásnej, absolútne mojej, mramorovej soche. Stále som nechápala, ako sa to mohlo stať práve mne. Mne, tichej, bojazlivej, hanblivej, sivej myške.

„Milujem ťa,“ povedal zadychčaným hlasom.

„Aj ja ťa milujem,“ odvetila som.

Nemala som ani poňatia, že ten večer vypáli takto. Od úplnej nahoty nás delilo pár kúskov spodnej bielizne, ktoré aj tak išli čoskoro dole. A páčilo sa mi to. Bolo to ako elektrický výboj v mojom tele. V našich telách. Bola som celá jeho, on bol môj. Nič lepšie som si nevedela predstaviť. Prekročili sme hranice nášho vzťahu; prekonali sme najväčšiu prekážku- jeho pudy. Bol to ten najkrajší pocit na svete. Myslím, že sa  to nedá opísať, ani k ničomu prirovnať, dá sa to len zažiť. Na ten moment však nikdy nezabudnem. Boli sme si so Shanom tak blízko; okolo nás neexistovalo nič... boli sme len my.

Autor: Moonlight (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sunset - 19. kapitola: