OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Svet Za Závojom Tajomstva: Kapitola I. a II.

03.06.2011 (12:00) • Nyxxx • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 816×

Stý rok mieru, šiesteho február, rok tigra

V deň keď jemné púčiky, jemnejšie ako samotné perie šľachetných labutí, sa zo zámku ozýva krik. Všetci pobehujú a od nedočkavosti poskakujú. Len kráľ so svojou únavou sedí na tróne a kde-tu mu preletí hlavou myšlienka, no prirýchlo sa vytratí, aby nerušila pokoj svojho pána.

V tom začuje mladý kráľ kroky, ľahké zaklopanie. Zdvihne hlavu, no rýchlo ju skloní späť. Prepuká v ňom žiaľ a tlačí ho ako mlynský kameň ku dnu.

,,Dcéra, pane, prežila," ozve sa tichý, uplakaný hlas. Oči kráľa, v ktorých láska k tejto neznámej osôbke potlačila horúce slzy, naplní zvedavosť. Postaví sa a nechá sa viesť dlhými chodbami. Zastaví sa pri malých dvierkach, zatiaľ čo v jeho srdci rastie zvedavosť. Vedel, že v izbe nenájde ani náznak udalosti, ktorá sa tu odohrala, no to ho ani v najmenšom nezaujímalo.

Prichádzajúca bledá postava mu nešikovne podá malé dieťa, ktoré sa nespokojne vrtelo. Pomaly a ľahko, sťaby motýlie krídla, privinie k sebe onú malú bytôstku. Z uzlíka vykukne malé dieťa. Usmeje sa s výrazom plným lásky, priam komickom na jej detskej tvári. Veľké oči, prekvapivo sýtej zafírovo-modrej farby sú červené, akoby preplakala celé potoky sĺz, ktoré sa jej už len občas kotúľajú dole okrúhlou detskou tváričkou.

Vlasy chvíľu sýto hnedé, chvíľu zlatisté ako lúče už takmer zapadajúceho slnka. Múdre očká rýchlo zmenia výraz, objavia sa v nich iskierky plné života. Dievčatko sa mierumilovne usmeje.

To je však na mladého kráľa príliš. Jemne pokladá dieťatko do kolísky a sadá si na posteľ a z očí sa mu začínajú drať neposlušné slzy. Tak veľmi sa podobá na svoju matku, Elizabeth. Zo zamotaných myšlienok kráľa sa vymaní spomienka na deň, keď sa s Elizabeth dlho do noci hádal na mene pre ich dieťatko.

Evelyn, v pradávnom jazyku spása. To meno sa mu vtedy nepáčilo. Ale dnes? Dnes toto meno presne vyjadrovalo jeho myšlienky. Keby nemal ju, nechcelo by sa mu ďalej žiť. Evelyn je vhodné meno.

Evelyn. To meno ho ešte dlho hrialo pri srdci.

Kapitola II.

Začiatky

Podarilo sa mi pridať kapitolku, tak si ju užite a prosím prepáčte mi chyby...

P.S. podarilo sa mi nájsť obrázok, ako by mala približne vyzerať Evelyn.

Dúfam že sa vám zatiaľ poviedka páči. Poprípade mi napíšte, čo sa vám nepáči a čo áno. Veľmi ma to poteší.

Krásny deň!

P.S.- Nech váš život sprevádza hudba...

*   *   *       *   *   *       *   *   *       *   *   *       *   *   *       *   *   *

Päťsto deväťdesiaty ôsmy rok mieru, prvý december, rok draka

,,V pradávnych kronikách písané jest, čo stratené malo zostať naveky..." znel hlas.

,,Pre bohyňu, čo to je za texty?" s povzdychom som prerušila učiteľkin veľmi ,zaujímavý´ výklad textu či proroctva.***

,,Ak sa ti nepáči, môžeš ho čítať sama!" povedala naštvane učiteľka, čo som jednoducho nevydržala a uchechtala som sa. Nemám trpezlivosť na staré texty. Veď uznajte, šesťsto rokov staré zápisy, ktoré sú dávno zapadnuté prachom. Kto by ich už len čítal.

,,Toto už je priveľa, taká rebélia, odchádzam! Toto som si ani vo sne nezaslúžila!" lamentovala.

Zvyšok nezmyselného monológu prerušil môj smiech. Marcus ma pochválil, že som sa zbavila tretej učiteľky tento rok. Počkať tento rok je to prvá. Smiala som sa ako zmyslov zbavená, až pokiaľ som nezačula slabé zaklopanie. Otvorila som oči, ktoré som ani neviem ako zatvorila. Pozoruhodné na to, že som elfka. Vo dverách stál Dárius, môj najlepší priateľ a pozoroval ma pohľadom, ktorý jasne hovoril:

,Zase starodávne texty?´

Pokývala som hlavou na znak, že o tom nechcem hovoriť. Už aj tak budem mať problémy. Chápavo prikývol, no nezabudol ani pokrútiť hlavou nad tým, že sa mi podarilo vyhnať ďalšiu učiteľku. Zatvárila som sa ako neviniatko a ďalej som to nerozoberala.

Asi by som vám mala vysvetliť, ako sme sa zoznámili. Dária som stretla na jednom zo svojich ,výletov´ za krvou (keďže potrebujeme aj ľudskú krv). Bola strašne tmavá noc. Práve som presvedčila jedného postaršieho pána - dokážeme ľudí omámiť, niečo ako hypnóza, a nahovoriť im čokoľvek. Je to dobrá vec. Veď ako by ste im inak vysvetlili, že tie dva kusance na krku nemajú od vás? Keď som sa vracala začula som hluk a uvidela som, ako na Dária útočí vlkolak. Bol zranený a umieral, vlastne som mu zachránila život. A on teraz pre zmenu okolo mňa behá ako cvičený pes...

,,Hej, hej, hej! Nechaj to! Už aj mi to daj!" začala som sa s ním naťahovať o knihu, ktorú mi chcel vziať.

,,No tak nečerti sa! Tu ju máš," hodil po mne knihu.

,,Ako dobre by sa mi žilo, keby si sa tu neobšmietal a neliezol mi na nervy!" sarkasticky som zasyčala. Niekedy vie byť fakt otravný, ale nemenila by som ho za nič. Vie ma podržať v tej správnej chvíli.

,,Počkaj to mal byť vtip? V tom prípade..." začal naoko urazene.

,,V tom prípade nič!" rýchlo som mu skočila do reči. Uznávam, občas by mohol menej hovoriť.

,,No dobre už budem dobrý!" prisľúbil. To som počula v tomto roku už asi trikrát. A to sa začal pred tromi hodinami. Divíte sa, čo robím o tretej ráno v škole. Študujem! Som elfka, snáď si nemyslíte, že budem celá natešená behať po slnku.

,,Čím to je že ti neverím," zasmiala som sa.

,,Dobre, koniec srandy! Čo máš teraz?" smial sa spolu so mnou.

,,Dejiny a poslednú hodinu boj!" povedala som nadšene (nadšená z boja nie z dejín). História je fajn, pokiaľ sa nemusíte hrabať starými záznamami. To viete, keď také štyri storočia študujete začína vám dochádzať študijný materiál. Do pekla aj zo špeciálnou výukou. Kto vymyslel samostatnú výuku pre potomkov kráľovského rodu. Vsadila by som sa, že to bola teta Akasha.

,,Čo máš s tím bojom? Ešte ti nedošlo, že v boji sú najlepší muži?"

,,A úplne najlepší si určite ty?" zasmiala som sa znovu. ,,Nerieš to porozprávame sa neskôr, teraz ma potrebuje Mia."

,,Ale veď nič nehovorila!" no len čo to povedal, sa Mia objavila za rohom a zbesilo na mňa mávala. Nevie to vysvetliť, ale niekedy jednoducho presne viem, keď niekto niečo potrebuje. Markus si myslí, že by to mohla byť moja schopnosť, i keď o tom obaja dosť pochybujeme. Rovnako ako ľudia, aj my sme každý v niečom výnimočný,  i keď občas to presahuje všetko ľudské. Nie nepoviem normálne, pretože je to normálne pre vás, nie pre mňa. Ja si skôr myslím (myslím u mňa znamená viem), že sme duševné dvojčatá. Vycítime tú druhú. Nemyslím si, že sme ako jedna osoba, aj keď tak trochu sme, funguje to hlavne v súrnych prípadoch, no nie stále. Je to nádherné. Nepoužívať slová a len na seba ticho hľadieť a vedieť na čo tá druhá myslí. (P.A.- Nie! Nie som lesba.) Pozrela som sa naňho pohľadom typu ,Nehovorila som to?´ a rozbehla som sa Mii naproti.

,,Evelyn!" ozval sa veselý hlas mojej najlepšej kamarátky. Mnohí hovoria, že sme, ako dvojčatá a teraz myslím fyzické. Mia je blondínka, ja tiež. Máme rovnaké pohyby, myslenie. Jedna veľká odlišnosť je, že ja mám zafírovomodré a Mia prenikavo zelené oči.

,,Ahoj Mia! Čo potrebuješ?" spýtala som sa rovno.

,,Potrebovala by som, aby si za mňa vzala triedu nováčikov. Potrebujem si niečo súrne vybaviť a nejako nestíham," povedal s ospravedlňujúcim sa výrazom na tvári.

,,Ale ja mám Dejiny s Oktulovičovou," odpovedala som smutne.

,,Neboj to vybavím. Vďaka. Učebňa číslo 167." Mrkla na mňa a zmizla. Krútiac hlavou som sa vybrala do jej triedy. Niekto sa má, keď má polovicu učiteľov v rodine.

Vošla som do triedy. Skvelé! Polovica z nich je (fyzicky) staršia ,ako ja. Vlastne takto to je stále, keďže sa môj vývin zastavil asi tak v šestnástich (fyzicky) ľudských rokoch, vďaka sile mojej mágie a génom som mladšia ako ktorýkoľvek čistokrvný či premenený mýtický tvor. Z časti je to spôsobené aj nebezpečenstvom, ktoré som v šestnástich zažila. Nebezpečenstvo je taký aktivátor dokončenia premeny. Elfské deti sa rodia ako poloelfovia. Či už sme elfovia alebo poloelfoia potrebujeme krv. Ľudskú krv. Ak to však nieje nevyhnutné dokážeme istý čas prežiť aj na zvieracej krvi, či dokonca ľudskom jedle. Periférnym videním som zaregistrovala zopár šokovaných a chtivých výrazov, ktoré spôsobil môj výzor. Moje nervy! Nemôžem za to, že som po mame, vďaka čomu si všetci myslia, že som vygumovaná blondína s krásnymi modrými očami. Náhodou som veľmi inteligentná.

,,Super! Nová učiteľka a je to kus s veľkým K," poznamenal mladučký upír, ktorý bol zrejme teraz premenený. V hlave sa mi objavila predstava slín tečúcich po jeho brade. Pousmiala som sa. Čo iné sa aj dalo spraviť, však?

,,To šťastie nemáš. Som tu ako zástup a dopredu vás varujem, že s vami nebudem zaobchádzať v rukavičkách," povedala som a taktiež som sa nezabudla ešte viac pousmiať na sklamaných výrazoch mužskej časti triedy. ,,A nie som kus mäsa, tak si odpusti to pokrikovanie."

,,Takže začneme. Mnohí z vás nemali ani tušenie, že mýtické bytosti existujú, niektorí veria v staré schopnosti a podstaty druhov a ostatný majú pomýlené či vymyslené príbehy o zrode, ktoré dnes vyrátime," zastavila som sa a kývla na malú černovlásku s dokonale čiernymi očami. Keď som zavetril smerom k nej zacítila som príjemnú vôňu lesa a čerstvo opadaného ihličia. Takže vlkolak.

,,Je pravda, že druhy fungujú na princípe kráľovstiev a šľachtických vrstiev takzvanej čistej krvi?" spýtala sa.

,,Áno, ja sama pochádzam z šľachtickej krvi. Som elfská princezná, dcéra dávnych Marcusa a Elizabeth, známa menom Evelyn Elizabeth Ellen Jane Dark. Neberte to ako iróniu, moja prababička bola verná služobnica zla a jej umenie temnej mágie sa prenieslo aj na mňa." Sálou preletel užasnutý, trochu prekvapený a možno aj trochu vystrašený povzdych.

,,Dobre, späť k téme: Niektorí z vás si myslia, že nás stvorila Lilith – hebrejsky Čierna Luna, ktorá žila v záhrade Eden (Raj). Lilith bola prvé zlo, často znázornená, ako had z rajskej záhrady. Na rozdiel od iných primitívnych, prvých bohov – Achronov, bola múdra a oplývala vedomosťami, ktoré jej závidel aj boh – prvé dobro.

Bola prvý démon sukuba zvádzajúca mužov..."

,,Ak bola taká pekná ako ty, dal by som si povedať!" skočil mi do reči niekto z triedy. Úctu prosím!

,,...ktorých potom zabila," dodala som s úsmevom od ucha k uchu. Milujem nováčikov. ,,Sukuba je ženský démon živiaci sa emóciami vášne. Vysaje vás do sucha. Žiadne emócie, žiadny život. Inkuba je naopak mužský démon. A teraz späť k téme.

,,Istú chvíľu sa zúčastnila v ľudských dejinách ako kráľovná zo Sáby. Ako všetci starí bohovia aj ona patrí medzi archtypy – nezničiteľných. Ich duše sa nedajú zničiť a ich telá sa len na istý čas rozptýlia, alebo zmiznú. Teraz si rozdajte knihy zo zadných políc. Kroniky Dávnych a prečítajte si prvé tri kapitoly- Dary, Legendy, Evolúcia," povedala som. Áno záznamy sa občas aj hodia. Sadla som si za stôl, keď som zacítila cudzie myšlienky. Každý cíti prítomnosť cudzej mysle inak. Niekto cíti bodanie alebo tlak v hlave. Niekoho zamrazí. Niektorým dokonca tŕpnu prsty. Ja cítim jemný spirituálny (duševný) vánok. Je to ako keď vám cez uši prefučí vietor. Len čo som vyšla na chodbu som otvorila svoju myseľ a nechala Miu nech mi pošle svoje myšlienky. Isteže myšlienky sa nedajú poslať len tak ako list, takže to nie je celkom presné. (P.A.- Chcela som napísať kašlite na to, nie je to ako SMS, ale zviazala som sama sebe ruky keďže tu nemajú mobily ani podobné vecičky.) Cítite obsah možno niečo konkrétne, ale väčšinu si musíte domyslieť. Je to ako štruktúra listu na zemi. Najprv ho musíte spoznať, až potom môžete povedať z akého je stromu. Funguje to podobne. Najprv spoznáte myšlienkové pochody, spôsob myslenia a tým pádom aj osobu. Potom môžete pochopiť myšlienky. (P.A.- ako kódované správy!)

,,Ahoj, ako to zvládaš?" rozlúštila som myšlienku tak previnilú, až som sa musela zasmiať.

,,Hej až na pár otravných poznámok to išlo až nevídane dobre. A čo ty?" odpovedala som v myšlienkach a kývla na tých ktorý po mne udivene pozerali zakiaľ som sa smiala. Vyšla som ticho von.

,,Ja som vybavila takmer všetko. Mám ešte prísť na tých pätnásť minút?" odpovedala stále previnilo. Jej myšlienka bola jemná a tichá. Pomaly sa vytrácala do prázdna. Akoby sa na chvíľu prestala sústrediť.

,,Nie to je v pohode, zvládnem to do konca," odpovedala som bez zaváhania.

,,Čo ti zostáva?" spýtala sa a v jej myšlienkach bolo až priveľmi jasne cítiť ako sa jej uľavilo.

,,Už len rozdelenie a zmeny v myslení a správaní druhov," odpovedala som lenivo.

,,Vďaka! Ušetrila si mi minimálne ďalšie tri hodiny času," odpovedala užasnuto.

,,Asi to bude tým že mňa počúvajú!" cez naše spojenie som pocítila ako sa zasmiala. Jej mentálna energia poskočila. Komunikovať s Miou týmto spôsobom bolo jednoduché. Boli sme na seba naviazané a zmýšľali sme takmer na vlas rovnako.

,,Musím ísť začínajú sa nudiť, ahoj."

,,Ahoj," poslala poslednú takmer lenivú myšlienku.

,,Takže, kde sa skončili?" spýtala som sa, keď som vošla do pekne pojašenej triedy.

,,U archetypov," odpovedala tá malá černovláska s čiernymi očami.

,,Dobre, pokračujeme. Od vzniku druhov prešlo takmer šesť storočí mieru, presnejšie päťsto deväťdesiatosem rokov a necelé štyri hodiny. Dnes už neplatí, že druhy sú buď zlé, alebo dobré. Počas rokov sa rody rozdelili na tých, ktorý slúžia dobru a tých, ktorý sú verný zlu, temných. Neskôr takmer dvesto rokov dozadu si rody rozdelili územie zeme pod svoju nadvládu, hlavne pre to aby sme sa dokázali lepšie udržať v tajnosti.

Rod upírov a wampírov- upíri slúžiaci zlu, tí, ktorí svoje obete zabíjajú, dostali územie Európy a Ameriky s výnimkou Brazílie a Caribských ostrovov.

Rod elfov získal územie Afriky a už spomínané ostrovy Caribiku a Brazíliu, spolu s Antarktídou- keďže nám nevadí ani extrémny chlad. Ostrovy Caribiku sú spirituálnym miestom plným energie, preto pripadli elfom a nie padlým.

Rod vlkolakov a lykanov- ktorý, rovnako ako wampíri slúžia temným pánom, vlastnia územie Ázie.

Rod padlých (P.A.- v tejto poviedke padlí anjeli nazývaní len padlí) dostal územie Austrálie a všetky a ostrovy Tichého oceána a Indického oceána," dopovedala som. Vnútorné hodiny mi napovedali, že o chvíľu budú štyri. Samozrejme sme mali aj normálne hodiny, ale ja sa radšej spoľahnem na tie, ktoré ma vždy spoľahlivo upozornia na východ slnka.

,,A teraz máte päť minút voľna a poslednú hodinu takže môžete ísť," povedala som a o chvíľu na to sa okolo mňa prehnal vietor, spolu so stovkou pachov, ktorý spôsobil menší utekajúci dav.

,,Upokoj sa už len jednu hodinu a máš pokoj, pokoj," hovorila som si v duchu cestou do svojej triedy.

Autor: Nyxxx (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Svet Za Závojom Tajomstva: Kapitola I. a II.: