OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Tajomný svet - 5. kapitola

21.03.2011 (20:00) • Rebelde • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1159×

5. kapitola - Upír vs. Čarodej

„Tuším s upírom Teom,“ odpovedala jej Ester.

„Dievčatá, poďte už, lebo budete o hodinu dlhšie,“ zakričal na nás Teo.

„Nezabudni sa ho dotknúť,“ pripomenula som jej.

Angie prikývla a usmiala sa. Mne sa Teo venoval dve hodiny, potom Ester dve hodiny a nakoniec pre Angie nechal dve hodiny. Keď sa začal venovať Angie, tak sme sa na ňu pozreli a usmiali. Angie sa ho nenápadne dotkla. Spravila, že spadla a Teo jej pomohol vstať. Asi niečo videla, lebo zavrela oči.

„Angie, čo si videla?“ spýtal sa jej Teo.

„Nič, len si taký studený,“ povedala a on sa zasmial.

Pozrela sa na mňa a usmiala sa. Takže predsa niečo videla. Dobre vie maskovať pravdu. Ďalšie dve hodiny sme sa snažili ísť na neho spoločne, ale len s upírskými schopnosťami. Zakázal nám používať iné schopnosti. Hoci nepočúvam zákazy a príkazy, ale mal pravdu. Je sám proti nám, tak by to bolo nespravodlivé, keby sme išli aj s inými schopnosťami, čo sme sa zatiaľ naučili.

„Teodor, už by stačilo. Prešlo osem hodín,“ povedal Zach.

„Dobre, ešte si zabehneme, nech sa dievčatá najedia, lebo som aj ja už hladný. Dáme si pumu alebo medveďa?“ spýtal sa so smiechom.

Chytila som si pumu ako Teo a vysali sme ju. Angie a Ester si chytili medveďa.

„Teodor, ako si sa stal upírom?“ spýtala sa ho Angie.

„Bol som policajt a pri jednej akcii ma postrelili. Ostatných mojich chlapcov zabili. Mňa tam nechali vykrvácať, ale išiel okolo jeden upír. Zacítil moju krv a premenil ma. Naučil ma jeho spôsobu života. Spočiatku som zabil tých zločincov, pomstil som sa. Bolo to nespravodlivé, že som prežil len ja a kolegovia zomreli pred mojimi očami. Tento upír bol veľmi civilizovaný. Hovoril si vegetarián, lebo sa živil len s krvi zvierat. Odišiel som od neho, nechcel som byť upírom a navyše jeho rodina sa už rozrástla o desať členov, takže mňa nepotrebovali.“

„Koľko máš rokov?“ spýtala sa Ester.

„Mám dvadsať dva, ale v skutočnosti mám tristo rokov.“

„Majú upíri nejaké pravidlá?“ teraz som sa spýtala ja.

„Áno. Neprezradiť sa. No už by sme mali ísť, lebo Zachariaš bude vyvádzať,“ povedal so smiechom.

Boli tri hodiny poobede.

„Dievčatá, počkajte ma v izbe alebo choďte si zaplávať. Musím  si ísť niečo zariadiť,“ povedal Zach.

Išli sme si zaplávať. Našli sme takú jaskyňu, tak sme sa rozhodli, že ju preskúme. Vošli sme dňu. Tá jaskyňa mi pripomína sopku. Je tu mále jazierko, ktoré vedie do oceánu.

„Angie, povieš nám, čo si videla?“ spýtala sa Ester.

„Videla som pokračovanie nášho sna. Zrazu pred nami stáli Teo, Loona, Cheril a Zach. V tomto poradí, držali sa za ruky. Teo a Zach zdvihli jednu ruku a zahnali tých chalanov. Loona sa na nás pozrela a rozprestrela krídla a leteli všetci štyria preč,“ dohovorila Angie.

Vyšli sme z vody, Angie s nás vyparila vodu, aby sme mali nohy. Poobzerali sme sa po tejto jaskyne. Našli sme šesť modrých kamienkov.

„Toto sú tie kamienky z našich snov,“ povedala Ester.

„Takže sa to má stať? Prečo tak skoro?“ spýtala sa Angie.

„Podľa mňa sa to stane, až keď sa k nám pridajú aj Brooke, Mary a Ingrid,“ povedala som.

Spravili sme si z tých kamienkov náhrdelníky. Dali sme si ich na krk.

„Ja si jeden beriem pre Mary, ty zober pre Brooke a ty budeš strážiť pre Ingrid,“ povedala som.

Dievčatá prikývli.

„Už by sme sa mali vrátiť. Už je pol piatej,“ prehovorila Ester.

„Zach sa určite bude hnevať, že kde sme tak neskoro. Ester, teraz sa ho spýtaj ty,“ povedala som.

„Tak dobre, ale pýtať sa bude aj Angie,“ povedala s úsmevom Ester.

Skočili sme do vody a plávali sme na breh.

„No, dievčatá,čakám tu na vás už pol hodinu,“ povedal s úsmevom Zach.

„Prepáč. Hneď na začiatku by som sa ťa chcela niečo spýtať. Ako si sa stal čarodej?“ spýtala sa ho Ester.

„Rodina. Začalo to pred tisícimi rokmi. V šestnástom storočí bol hon na čarodejnice a skončil koncom osemnásteho storočia. Mal som dvoch bratov a šesť sestier. Jediný som prežil, lebo rodičia ma poslali k rodine do Československa. Asi to vytušili, čo sa chystá, tak to spravili takto. Bol som najmladší z rodiny. Jedna z najstarších sestier bola tehotná, ale zabili ju,“ odmlčal si Zach.

„To mi je veľmi ľúto, Zach,“ povedala som a objala ho.

„Sofi! Zach, koľko máš rokov?“ spýtala sa Angie a ja som ho pustila.

„Mám devätnásť, teda skôr dvestopäťdesiat rokov,“ povedal Zach.

„Dáme si trochu teórie. Vo Svete Mýtov sú štyri základné cesty, štyri základné súbory zvláštnych schopností. Je to Cesta Bojovníka, Cesta Prírody, Cesta Tieňa a Cesta Mystiky. Cesta Bojovníka je cestou bojovníkov, šermiarov, vojakov, žoldnierov, jednoducho postáv najviac zameriavajúcich sa na boj. Cestou Prírody sa vydajú postavy spojené s prírodou, sú to hraničiari, lovci, stopári, ľudia žijúci v prírode. Cesta Tieňa je cestou zlodejov, tulákov, žobrákov, vrahov, špiónov a podobných postáv. Cesta Mystiky je cestou mystických a tajomných postáv. Má tri smery, cestu mágie, cestu viery a cestu mysle. Cesta Mágie je cestou mágov, čarodejov a šamanov, ktorých moc nie je na prvý pohľad zreteľná, ale postavy ju dokážu pocítiť. Cesta Viery je cestou kňazov, božích mužov a druidov. Cesta Mysle je cestou psionikov, sú to postavy nadané veľmi silnou mysľou. Silou vôle dokážu zápáliť oheň, hýbať predmetmi, čítať myšlienky. Dievčatá, je len na vás, ktorou cestou sa vydáte. Ja dúfam, že si vyberiete správne. Prejdeme k náročnejšej časti,“ dopovedal Zach, ale celý čas ako hovoril sa pozeral na mňa a ja na neho.

Prešli sme k tréningu. Učil nás používať našu moc do polnoci. Keď už bola polnoc, tak začal hovoriť.

„Dievčatá, končíme, choďte sa vyspať a pekne do ružova. Zajtra sa musíte zobudiť už o desiatej hodine. Zapamätajte si všetko, čo ste sa naučili. Ráno o desiatej hodine bude tréning. Dobrú noc,“ povedal a usmial sa na mňa.

Ja som mu úsmev opätovala.

„Dobrú noc, Zach,“ jednohlasne sme povedali.

Autor: Rebelde (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný svet - 5. kapitola: