OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » The Guardians - 12. kapitola

07.08.2013 (13:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1402×

Neviem ako, no so Zacharym sme sa zmestili na moju malú posteľ. V jeho náručí sa mi spalo vynikajúco, dokonca sa mi nesnívalo nič, čo by ma vydesilo. Vlastne ani neviem, aký som mala sen. Keď som sa však zobudila, bola som sama. Po Zachovi nebolo ani stopy. 
So vzdychnutím som sa začala chystať na tréning. Celý čas som naňho musela myslieť, hlavne na včerajší večer. Pristihla som sa, že sa pri tej myšlienke usmievam ako slniečko na hnoji. Nejako mi to nevadilo. Tešila som sa na to, že ho dnes znovu uvidím. Túžila som ho zas pobozkať a objať ho, cítiť jeho neodolateľnú vôňu...

Vybrala som sa na miesto, na ktorom som sa dohodla s mojím trénerom, že sa tam dnes stretneme. Vlastne to bola lúka, na ktorej sme zo začiatku trénovali a miesto, na ktorom sme sa oficiálne zoznámili. Tešila som sa, že s ním strávim ďalší deň.

Keď som tam prišla, Zach tam ešte nebol. Asi ho niečo zdržalo. Sadla som si teda do tieňa a zapozerala sa na lúku. Slnko nebolo vysoko, takže tieň bol takmer všade, keďže okolo boli stromy. Na mieste, kde sa nejaké slnečné lúče stretli s trávou, vytvárali s rosou žiarivé diamanty. Vyzeralo to, akoby nimi bola posiata celá pláň. 

Dúfala som, že Zachary príde každú chvíľu, lebo som sa začínala nudiť. O chvíľu tu prišlo nejaké biele auto, nedokázala som ho identifikovať, keďže som bola ďaleko. Z auta vystúpil svetlovlasý muž.

Čo tu robí James? Žeby sa so Zachom znovu dohodli a budeme trénovať spolu so Samuelom? Tá predstava sa mi páčila.

Podišla som k nemu a mala v pláne sa opýtať, kde je Zachary a či tu príde aj Samuel. Aké bolo však moje prekvapenie, keď som zistila, že to vôbec nie je James. Muž, ktorý tu prišiel, bol Janshai. Ak sa tu objaví Zach, tak ho prinajlepšom len rýchlo zabije. Prišla som k nemu a chcela ho na to upozniť.  

„Tak tu si!" ozval sa, keď ma zbadal. Zarazilo ma to. On ma tu čakal? Chce mi snáď hovoriť niečo také, ako vtedy v nemocnici? Vlastne... Ak by som sa dozvedela o Zachovi niečo nové, nebola by som proti. Ale pochybujem o tom, že by sa so mnou rozprával. Už na prvý pohľad pôsobil dosť naštvane, arogantne a pohŕdavo. 

„Zach príde každú chvíľu. Ak ťa tu so mnou nájde, znovu skončíš v nemocnici." Za ten čas, čo som ho nevidela, sa dal dokopy a uzdravil sa. Vlasy mu trocha podrástli a škrabance na tvári už nebolo vidno. A keďže už teraz nevyzeral tak zúbožene, zdalo sa, že je celkom pekný. Potriasla som hlavou, aby som sa zbavila tých myšlienok. 

Jeho reakcia na moje slová bol smiech. „Už by som sa ubránil," ujistil ma. „Vlastne, on tu ani nepríde." Mykol plecom. 

Zdvihla som jedno obočie. „Čo, prosím?"

„Zachary tu dnes nepríde." Z auta vytiahol tri meče a pobral sa smerom ku mne. Jeden mi podal a kývol hlavou, aby som ho nasledovala. Celý čas mal na perách ten svoj úsmev, ktorý ma - neviem prečo - vytáčal. „Musel odísť."

„Jasné a požiadal ťa, aby si ho zastúpil, nie?"

„Takto presne to nebolo, ale ak chceš, môžeš si to myslieť." Znovu mykol plecom a jeden z mečov položil na zem. Ten druhý si chytil do ruky a postavil sa oproti mne. „No tak ideme trénovať, či čo?" Nesúhlasne som poktútila hlavou, vystrčila bradu a otočila sa od neho. Nech odíde, prosím, len nech odíde. Inak ho Zachary zabije na mieste. Síce som mala aspoň dobrý pocit z toho, že som ho varovala... to nemenilo nič na tom, že som si priala, aby tu nebol. 

Neverila som tomu, že by ho Zach o to poprosil. 

„A kde teda je?" spýtala som sa. 

„V Aabhe. Nepriatelia sa dostali blízko k jednému zverencovi."

„Ale on nie je strážca! Je predsa dočastne vylúčený..."

„Hej, máš úplnú pravdu. Lenže v tomto je niekto úplne iný." Znovu som od neho odvrátila pohľad. Kde je vladtne Zach a prečo šiel do Aabhy? Kto môže za to, že tam šiel? Prečo mi nič nepovedal? Má tam nejaké iné dievča? Inak by Janshai nepovedal, že v tom je niekto iný... A v tom mi došlo to, že Janshai bol strážca Millaris. Jej strážca bol aj Zachary. Zachovi na nej veľmi záležalo. „Nasadil som ti do hlavy chrobáka, čo?" zasmial sa. „Lenže ty o ňom nevieš nič. A ani o mne. Vlastne o nikom."

Vyrazilo mi to dych. Ako sa opovažuje hovoriť takéto nezmysly? Veď on ma tiež nepozná! „Neverím ti ani slovo, Janshai. Vlastne ťa ani nepoznám, prečo by som ti mala ja veriť? A chcem trénovať, nie počúvať nezmysly!"

„Ako povieš." Kývol hlavou na súhlas. „Tak teda poď."

Uchopila som meč a namierila ho naňho tak, aby som sa zároveň aj kryla. Zachary cez môj tréning odviedol kus práce. Janshai sa na mňa uznanlivo pozrel a prikývol hlavou. Taktiež sa prichystal na boj. Chvíľu sme okolo seba krúžili, snažila som sa predvídať každý jeho krok. To však nebolo ľahké, kedže sa pohyboval ako šelma. Bol prikrčený a v jeho pohľade som videla prahnutie po súboji. Uvedomovala som si, že nemám žiadnu ochrannú zbroj. Keby ma teraz videl Zach, asi by zošedivel. 

Pevne som zovrela prsty okolo rukoväte a zaútočila. Využila som jeho moment prekvapenia a taktiež miesto na boku, ktoré nemal kryté. Lenže predvídal, takže sa šikovne vybránil spolu s protiútokom. Vôbec ma neprekvapil, keďže som to čakala. Takto sme sa tĺkli ešte hodnú chvíľu... Až pokým mi nedošli sily a nestratila som rovnováhu. Nohy sa mi preplietli a spadla som na zem. Meč mi tresol rovno na ruku. Sykla som od bolesti. 

Janshai stál nado mnou s povýšeneckým, víťazoslávnym a sebaľúbim výrazom v tvári. Prevrátila som oči a odignorovala jeho ruku, ktorou mi chcel pomôcť na nohy. Nikto z nás nepovedal nič, len sme bojovali.

Zrazu však prišlo ďalšie auto. Pomyslela som si, že to môže byť Zachary, lenže toto auto som poznala. 

„Ahoj, Andy!" skríkol Samuel. „Je tu James?"

„Preboha, to vás nikto neinformoval o poplachu v Aabhe?" ozval sa Janshai. Samuel si ho premeral od hlavy po päty. Videl ho prvýkrát. A podľa jeho pohľadu som usúdila, že naňho má rovnaký názor ako ja. 

„Čo?"

„Nie je tu ani Zachary, ani James, len minimum strážcov," vysvetlil Janshai. 

„Aha." Samuel prešiel ku mne a postavil sa vedľa. „Ale potrebujeme trénovať!"

„Na to tu som ja." Sam zdvihol jedno obočie. 

„Si strážca? Asi nie, keď si tu a nie v Aabhe." Janshai zovrel pery do úzkej linky a Samuela prepaľoval svojimi očami. 

„Bol som strážca," upresnil mu to Janshai. „No v boji som prišiel o schopnosti." Sam sa zatváril tak, že úplne chápe a prikývol na súhlas. Jedným očkom sa však stále pozeral na mňa. Videla som na ňom, že nemá šajnu, kto to vlastne je. 

To bol koniec ich debate. Dokonca sa ani navzájom nepredstavili. Janshai mu dal meč a vyzval ho, aby so mnou bojoval. 

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek The Guardians - 12. kapitola: