OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » The Guardians - 31. kapitola

Kto prežil? Kde je Aiden?

19.01.2014 (15:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1377×

Po prvýkrát som si na seba obliekla formálne oblečenie strážcu. Dnes sa konal pohreb všetkých strážcov a členov rodu Mayerovcov, ktorí padli v boji proti Aidenovi. Mala som čo robiť, aby som každú chvíľu nefňukala. Bolo mi ich tak ľúto, keďže som vedela, že to bolo všetko hlavne kvôli mne. Keď som sa však dozvedela, že všetci, ktorých poznám, sú na žive, spadol mi kameň zo srdca... no rovno na nohu. Marius bol jediný, kto si to odskákal najviac. Už štvrtý deň ležal v kóme. 

Po líci mi opäť stiekla slza a potiahla som nosom. Rozhodla som sa, že ho pred obradom pôjdem navštíviť. Tak nejak som verila tomu, že aj keď je v kóme, tak ma môže počuť. Chcela som mu toho toľko povedať! 

 

Celý čas som sa snažila zistiť informácie o Aidenovi. Vraj ho nikto nevidel, dokonca sa mi od tej udalosti v Aabhe ani raz nedostal do sna. Žeby bol mŕtvy? O tom som dosť pochybovala. 

 

Cestou k Mariusovi som premýšľala o tom, čo sa stalo v ten osudný deň po tom, ako ho Hannah zhodila. 

 

Vytrhla som sa z Jamesovho pevného zovretia a čo najrýchlejšie sa rozbehla pod hradby. Bol to len jeden záblesk! Niekto prežil. Ja dúfam, že to bol Marius. 

Celou cestou som nevnímala nič, čo sa dialo okolo mňa. Mala som pocit, že James beží za mnou, ale to mi bolo v túto chvíľu jedno. Chcela som byť už pri Mariusovi. 

Vybehla som na nádvorie a chvíľu mi trvalo, než som sa tu zorientovala. V momente som však našla miesto, kde bol Marius. Pred očami sa mi mierne zahmlilo a zatočila sa mi hlava. 

Marius ležal na boku a nejavil žiadne známky života. Do očí sa mi začali tlačiť slzy. Okamžite som sa nahla nad jeho hrudník a zadržala dych, aby som počula, či dýcha a či mu bije srdce. Nič, nepočula som absolútne nič. priložila som mu dva prsty na krčnú tepnu. Cítila som pulz, ktorý bol však veľmi slabý. 

 

 

Prinútila som sa nemyslieť na to, čo nasledovalo. Vlastne, väčšinu som si ani nepamätala. Oddelili ma od Mariusa a skončila som na ošetrovni, kde som po podaní liek na upokojenie zaspala. Celé tri dni som potom bola doma, mama si kvôli mne vzala dovolenku a taktiež väčšinu času trávil u nás Samuel. 

Väčšina strážcov dostala voľno a kráľovská rodina sa sústredila v Aabhe. Marius bol však v Centre, keďže kráľovská nemocnicu takmer celú zrovnali so zemou. Mal zabezpečených tých najlepších lekárov. 

A čo sa týka mňa... som na tom biedne. Môžem za to, čo sa stalo Mariusovi. A nielen jemu. Môžem za to, že mnoho strážcov umrelo. A Aiden je stále na slobode a živý! Predstava toho, že si chystá ďalšiu armádu, s ktorou by zaútočil, mi nedávala spávať. Občas som rozmýšľala, aké by to bolo, keby som sa dala na jeho stranu. Nestalo by sa nič Mariusovi a ostatným strážcom? Nie, určite by to dopadlo ešte horšie. Aiden by mal cezo mňa prístup priamo ku kráľovskej rodine. Môžem byť rada, že všetci Mariusovi príbuzní sú v poriadku. 

No pri pomyslení na banshee a na to, že tá hrozba sa takmer naplnila, ma vždy striaslo. 

Mala som obrovský pocit viny aj za to, že som zabila človeka. Zabila som Hannah! Môžem za smrť človeka. 

 

Taktiež som mala možnosť hovoriť s bratom Mariusa, ktorý mi bol spolu s Jamesom a Samuelom v posledných dňoch veľkou oporou. André sa ma snažil povzbudiť, že sme spolu s Jamesom vlastne zachránili jeho súrodencov. Veď čo by sa stalo, keby nás Janshai premohol? Ak by získal schopnosti Mariusa a Millaris, mal by obrovskú moc. 

 

Keď som prišla pred Centrum, všimla som si Jamesove auto. Dúfala som, že ho dnes stretnem. Na pohreb som totiž nemala v pláne ísť sama. Okamžite som prebehla cez hlavný vchod a zamierila do časti, kde sa nachádzala ošetrovňa, ktorá sa v tento čas stala malou nemocnicou. 

„Slečna Clementová, môžem s vami na chvíľu hovoriť?" opýtal sa ma mužský hlas práve vo chvíli, keď som mala v pláne vojsť do izby, v ktorej bol Marius. 

Otočila som sa a zbadala nejakého muža v bielom oblečení, ktorý držal v rukách papiere. Mal okuliare a jeho modré oči pôsobili unavene. 

„Áno?"

„Som doktor Martinez a mám na starosti Mariusa Mayera." Ruku som odtiahla od kľučky a otočila sa k nemu. „Musím s vami hovoriť o zdravotnom stave princa. Keďže ste jeho strážca, mali by ste o tom vedieť."  Pozrela som sa naňho a pokynula, nech pokračuje. „Princ Marius nemá žiadne vonkajšie zranenia, ani vnútorné. Teda nijaké, o ktorých by sme vedeli. Pri páde si však udrel hlavu, bol to iste silný náraz. Môžem hovoriť o šťastí, ktoré mal. Museli pri ňom stáť všetci svätí." V duchu som si len povzdychla. Neverila som v Boha ani v nič podobné. „V každom prípade, nevieme povedať, čo tento náraz mohol spôsobiť." Srdce mi vynechalo zopár úderov. Nie, nie, nie! Marius bude v poriadku! „Keďže je v bezvedomí dlhšie, je veľmi pravdepodobné, že to bude mať následky. Od otrasu mozgu, cez ochrnutie časti tela, stratu pamäti až po poškodenie zraku. Tým nechcem  povedať, že princ bude niečím takýmto trpieť. Sú to len predpoklady. No chcem, aby ste boli pripravená na všetko." Prikývla som na súhlas a snažila sa zadržať slzy. 

„Ďakujem, ďakujem vám."

 

Spolu s doktorom som potom vošla do izby. Skontroloval Mariusove oči a zmeral mu tep. Odišiel. 

A práve vtedy Marius pohol rukou a zaklipkal očami. V momente som zadržala dych a priskočila k nemu. Netrpezlivo som čakala, čo bude nasledovať. Celým mojím telom sa začalo rozlievať teplo a cítila som sa, akoby mi niekto zložil závažie z pliec, keď som zbadala jeho tmavo-čierne oči. 

Bola som k nemu naklonená, a tak som mu okamžite vtisla bozk na líce. Nevedela som, ako na to bude reagovať a bolo mi to jedno. Marius sa na mňa pozrel a na jeho tvári som nevidela ani jeden pocit. Proste sa mi pozeral do očí a nič viac. Úsmev z tváre sa mi vytratil. Nie je možné, aby si ma nepamätal, aby stratil pamäť. Sklonila som hlavu.

„Adriana," vydýchol po chvíli a jeho ruka zablúdila k mojej tvári. Prstami mi nadvihol bradu a pozrel sa mi do mojich uslzených očí. „Andy, zlato. Čo sa deje?" Slzám som nechala voľný priebeh. 

Boli to však slzy šťastia. 

„Ľúbim ťa," šepla som. Rukou si ma privinul k sebe a moja hlava skončila na jeho hrudi. Na vlasoch som cítila jeho bozk.

„Aj ja teba." Bolo počuť, že mu robí väčšie problémy hovoriť. Sťažka oddychoval. „Myslel... som, že som mŕtvy."

Prekvapene som sa naňho pozrela. „Ja som si bola pár sekúnd istá, že si fakt umrel. Nakoniec vysvitlo, že to bola Hannah."

„Hannah ma prekvapila." Posadila som sa vedľa Mariusa a začala uvažovať, či by som nemala zavolať lekára a oboznámiť ho s tým, že sa prebudil. 

„Ako ti je?"

„Uff, ťažká otázka. Bolí ma hlava a cítim sa, akoby som sa práve zobudil po fakt poriadnom žúre," zasmial sa. 

„Tvoj lekár ma pred chvíľou poriadne vyplašil." Marius mi stisol ruku.

„Som tu a žijem. A som rád, že si tu aj ty." Pomaly sa posadil a som si všimla, že zatína zuby a päste od bolesti. No po chvíli sa mu to podarilo a on sa víťazoslávne usmial. Opäť ma objal a spojil naše pery. Potichu som zavzdychla. Tak som túžila po jeho bozku. Rukami som mu zašla do vlasov a pritiahla si ho k sebe ešte bližšie. Ak som mala pred pár minútami nejaké obavy, tak teraz všetky pominuli. 

A práve v tom najlepšom sa rozleteli dvere, v ktorých stál James. Okamžite som sa od Mariusa odtiahla. James mal na perách obrovský úsmev. 

„Som rád, že ste v poriadku. Priateľu, trochu si nás vydesil. Ak si budeš chcieť nabudúce tak dlho pospať, tak nám daj aspoň vedieť," podpichol ho.

„Spoľahni sa. Chcel by som s tebou hovoriť. Osamote." Marius sa pozrel na mňa a ja som sa zamračila. 

„Len teraz..." začala som, no James ma hneď prerušil.

„Neboj sa, o chvíľu ti ho vrátim a vy môžete spokojne pokračovať tam, kde ste skončili."

S povzdychnutím som sa postavila a odišla na chodbu. O čom by sa asi tak mohli zhovárať? Čo dôležité chce Marius povedať Jamesovi a nechce, aby som sa o tom dozvedela ja? Tajne som dúfala, že to budú len nejaké chlapské veci, aj keď som tomu neverila. 

O malú chvíľu vyšiel z izby James a na tvári mal nečitateľný výraz. Skôr sa zdalo, že ho niečo vyviedlo z miery. Rozlúčil sa so mnou a odišiel tak rýchlo, akoby sa niekde ponáhľal. 

 

Okamžite som vbehla do izby a pozrela na Mariusa. Síce sa usmieval, no aj cez to som vedela, že je to len silený úsmev. 

„Čo sa deje?"

„Nič, potreboval som len vybaviť pár vecí. Poď ku mne." Rukou potľapkal po posteli. Prisadla som si k nemu, mala v pláne zistiť podrobnosti. 

„O akých veciach? James vyzeral, že chce odtiaľto čo najrýchlejšie ujsť. Čím si ho vydesil?" Marius sa na mňa pozrel, akoby nevedel, o čom to hovorím. „Ale no tak, zlato!"

„Nič vážne." Naklonil sa ku mne a jeho pery som pocítila na líci.

„Ak to ne..." Opäť ma umlčal. Tentoraz zamestnal moje pery inak, no ja som sa od neho odtiahla. Prečo som mala pocit, že chce len natiahnuť čas? „Marius."

„Adriana, nechcel som ti hovoriť nič, lebo by si konala neuvážene, a potom by si to ľutovala." Tak, mala som pravdu!

„O čo ide?"

„Hannah mi niečo v Aabhe povedala. Aiden žije, no je takpovediac mimo. Hannah sa vyznala vo všetkých bylinkách a liekoch, tak jej nerobilo problém uspať Aidena a udržiavať ho v umelom spánku. Myslím, že sa ho potom chcela zbaviť. Ticho počkala, kým si Aiden všetkých získa, kým všetkých získa pre nich. Páni, netuším, ako sa jej toto podarilo!" Bola som rada, že som sedela, inak by to so mnou seklo. 

„Takže teraz by bolo jednoduché sa ho zbaviť." Okamžite som sa postavila, no Marius ma chytil za ruku. „Kde je?"

Dvere sa otvorili a v nich stál doktor Martinez. „Váš priateľ mi dal vedieť, že ste sa už prebrali."

Jamesa zabijem! 

„Kde je?!"

„Nemocnica," šepol. 

Okamžite som sa tam vybrala. 

 

 

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování



Sdílet

Diskuse pro článek The Guardians - 31. kapitola:

Som taká rada že som sa k tomuto konečne dostala!!! Blbá škola No takže za prvé, uuf že Marius žije, síce ma stále štve, že Janshai je mŕtvy, ale tak aspoň niekto teda prežil a Adriana nebude mať doživotné depky Za druhé, Hannah Hannah, si sa nepoučila z iných prípadov, že pokúšať sa využiť niekoho tak silného vo svoj prospech a potom sa ho zbaviť sa nevypláca? Tomu sa hovorí čistá naivita A za tretie Adriana ide zachraňovať svet! No čo k tomu dodať Na jednej strane fakt neznášam, keď si niekto myslí, že je všemocný a že všetko sám bez pomoci vyrieši, ale na druhej strane ju chápem, toľko toho už dosrala... Každopádne som zvedavá ako sa to vyvinie A dúfam že tentoraz sa k tomu dostanem hneď!!!!

Takže... neviem, kde skôr začať.
Asi tak, že som rada, že Marius nezomrel. To je prekvapujúce, nakoľko som v hlave mala celý čas obraz jeho ako padá na kamene a umiera, nejaký preslov k Andy keby ešte dobehla a tak.. ale nie, ty si mi ho zachránila. boh ti žehnaj za to.
Každopádne som zvedavá, čo teraz urobí Andy a či sa za ňou Marius nevydá, aby niekomu neublížila.
Ale ten doktor ma poriadne vystrašil. Naozaj som si chvíľu myslela, že Marius stratí prinajmenšom pamäť, hoci potom by som to videla na viac ako len jednu kapitolu.
Takže teraz už len dúfam, že ´dalšia bdue čoskoro.

Přidat komentář:

Nick:

Text: