OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » The Guardians - prológ

04.03.2013 (12:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 2126×

Prológ

Niekto zaklopal na dvere do môjho apartmánu. Pretočila som sa na druhý bok a v mysli nadávala, kto môže v takúto nekresťanskú hodinu budiť človeka. V momente som si však spomenula, že dnes sme sa mali dozvedieť, kto urobil skúšky a stal sa strážcom.
Hneď som vyskočila z postele a zamierila k dverám.

Pred dverami do svojho apartmánu som si našla menší kufor s obálkou. S úsmevom na perách som sa poobzerala po chodbe. Bola tam tma, svietilo sa len na schodisku. To svetlo stačilo na to, aby som si všimla , že pred niektorými dverami boli taktiež kufre, čo znamenalo, že tí študenti prešli skúškami. Nebolo ich však veľa.
Na tomto poschodí boli len dievčatá, takže som nemohla zistiť, ako je na tom môj najlepší priateľ Samuel. Podľa mňa prešiel skúškami na jednotku. Schytila som kufor a vtiahla ho do izby. Zasvietila som lampu a natešene otvorila obálku malým vreckovým nožíkom, ktorý som mala vždy po ruke. Nahla som sa s listom v ruke tak, aby som dokázala prečítať lesklé zlaté písmo na bielom papieri.

Strážkyňa Adriana Clementová,
Gratulujeme Vám k zvládnutiu skúšok a úspešnému ukončeniu výcviku strážcov. Bola ste pridelená k princovi Mariusovi Mayerovi.


Tie dve vety som si prečítala najmenej päťkrát. Panebože, ja som to zvládla! Som strážkyňa! Dokázala som to! – opakovala som si v mysli dookola. Nemohla som tomu uveriť. Stále som mala pocit, že som niečo zbabrala. Buď písomné testy, alebo tie praktické, či narábanie s mečom. Hlavne práca s mečom, ktorá mi bohvieako nešla. 
Marius Mayer? No páni. Síce ani v päte netuším, kto to je a ako vyzerá, no to je v tejto chvíli jedno. Jediné, čo o ňom viem, je to, že má dvoch súrodencov – mladšiu sestru Milaris a staršieho brata Andrého – ku ktorým bude taktiež niekto pridelený. 

Mala som z toho veľmi dobrý pocit. A hlavne z toho, že na mňa bude môj tréner pyšný, a to ma hrialo pri srdci. 

So zatajeným dychom som otvorila kufor. Netuším, čo som čakala, keď oblečenie budem mať aj tak také isté ako ostatní strážci. 
Jednoručný meč som položila opatrne bokom. Pri pohľade naň som si spomenula na to, ako som s ním trénovala. Ihneď som zahnala tie spomienky, pretože sa mi pri nich vždy vybavila Samuelova krv, keď som ním nechtiac zasiahla jeho ruku. Ďalej tu boli špeciálne kožené rukavice so strieborným lemovaním, vykladaným červenými drobnými kamienkami. Tie som položila vedľa meča. Čierne topánky mojej veľkosti poputovali na zem. Nasledovala vyžehlená jednoduchá biela blúzka s nenápadnými gombíkmi, dlhé užšie čierne nohavice a čierne sako, ktoré malo taktiež strieborný lem a červené kamienky. Všimla som si aj červený opasok.
Naspodku bol ďalší lístoček. 

Po prečítaní sa obleč do tohto oblečenia a príď do hlavnej sály v hoteli. Nič si so sebou neber, pekne sa obleč.
Ian

Ian bol tréner, ktorý mal na starostiv šetkých strážcov. To on ma pripravoval na hlavné skúšky. Dúfam, že je na mňa pyšný. Ja som so sebou teda spokojná. 

Obliekla som si jednoduché modré obtiahnté šaty po kolená a zamierila do kúpeľne, kde som sa pokúsila zakryť fialové kruhy pod očami. Bola noc a spala som dokopy možno len dve hodiny a nedostatok spánku sa na mne vždy podpísal výraznými kruhmi pod očami. Pokožku som mala takú bledú, že aj čisto biela stena je v porovnaní s ňou totálne nič. Dala som si na tvár make-up, na riasy naniesla špirálu a na pery jemný lesk na pery s višňovou príchuťou. Takto vyparádená som sa postavila pred zrkadlo. 

Vybrala som sa teda do sály, ktorá bola na prvom poschodí. Ja som bola len o poschodie vyššie, takže som tam dorazila o také dve minútky. 
Srdce mi šlo vyskočiť z hrude, keď som otvorila obrovské dvere. Všetky pohľady sa zrazu upriamili na mňa. 
Ale ja som ich takmer ani nevnímala, pretože som tam videla jeho. Bol to ten muž, ktorého veľmi dobre poznám, no nikdy som nevedela jeho pravé meno. Bol to ten muž, ktorého som kedysi milovala. Teraz ma veľmi ranilo, že mi klamal a nepovedal pravdu o tom, kto je. Zistilasom, že k nemu už naozaj necítim nič. Všetko bolo v momente preč.

Ten muž, okolo ktorého práve sedeli André Mayer a Milaris Mayerová - Marius Mayer. Princ Marius Mayer. 

Takmer mi prišlo zle. Vlastne nie takmer, hlava sa mi krútila už od chvíľe, ako som vkročila do tejto miestnosti. Srdce sa mi šlo zblázniť. Uvedomovala som si, že s týmto človekom už budem do konca života. Lenže ako môžem? Ako môžem po tom všetkom?!

A moja reakcia na vzniknutú situáciu bola neprimeraná. Otočila som sa a so slzami v očiach som sa rozbehla preč. 

Kto je muž, ktorého bude Adriana ochraňovať? Prečo za takto zachovala a ako to bude pokračovať? 

V nasledujúcej kapitole sa dočítate, ako sa vlastne Adriana stretla so svojim osobným trénerom a ako prebiehali jej prípravy na skúšky. Postupne sa podozvedáte odpovede na všetky otázky, ktoré sa vám vynorili pri čítaní tohto prológu. :) 

Oplatí sa pokračovať? :) 

 Áno, túto poviedku som tu už zverejňovala, ale rozhodla som sa ju prerobiť, lebo som sa v nej úplne zamotala. :) 

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek The Guardians - prológ :