OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » To nemyslíš vážne! Tehotná?! - Prológ

22.12.2010 (17:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 15× • zobrazeno 1925×

1. kapitola – Ian a UFO (Ian: Ty medzi galaktická mrcha...)

„Ian! Preboha Ian! Musíme odtiaľto okamžite odísť!“ vravela mi Char a vyzerala trochu nahnevane a poriadne vystrašene.

Práve sme boli v obchode s detským nábytkom a vlastne, jediné čo tu mali, boli potreby pre bábätká. Char už bola v piatom mesiaci tehotenstva a my sme mali nakúpené všetko, až na postieľku pre tie dve potvorky. Presne tak. Budeme mať dvojčatá. Dve dievčatká. Keď mi to Char oznámila, najprv som bol trochu sklamaný, že nebudem mať chlapčeka, ale to nevadí. Budem mať dve dievčatká, ktoré budú tie najkrajšie na svete, pretože ich mama je najkrajšia na svete a oni po nej predsa museli niečo zdediť.

„Ale prečo by sme mali ísť prečo?“ spýtal som sa jej nechápavo.

„Pretože tá predavačka sa mi pokúša predať ružovú postieľku! Ružovú!!!“

Začal som sa smiať. Z jej výrazu tváre som jednoducho nemohol. Keď som sa konečne ako tak upokojil, vzal som ju za ruku a poobzeral sa po obchode. Zrazu som zbadal dve rovnaké, úplne dokonalé čierne postieľky. A keď ich Char zbadala, zvýskla od radosti a pobozkala, vraj som našiel tie najkrajšie postieľky na svete. Povedali sme predavačke, že si ich vezmeme a ona nad nimi „nenápadne“ ohrnula nos, pretože si bola istá, že Char si ako každá normálna žena vezme ružovú postieľku. To ale nevedela, že moja milovaná Char nie je ako ostatné ženy.

_

„A budeme k tomu jesť aj pukance?“ spýtal som sa Char.

Už sme boli doma. V našom novom dome. Presne tak, hneď keď sme sa so Char vrátili z medových týždňov, nezaviezol som ju späť do bytu chalanov, ale do úplne nového, už zariadeného domu. Bola z toho tak veľmi nadšená...

„Nemyslím si, že k tomu budeš chcieť jesť pukance..“ povedala so smiechom.

„A prečo nie?“ spýtal som sa jej a pomohol jej posadiť sa na gauč vedľa mňa. Pohladkal som ju po guľatom brušku a nežne pobozkal. Usmiala sa na mňa a znovu sa ma spýtala:
„Vážne to chceš pozerať so mnou?“

„Samozrejme, chcem vedieť, čím si prejdeš a chcem sa na to pripraviť.“

Char si požičala od svojej kamarátky požičala video z jej pôrodu. A ja som si to video chcel pozrieť s ňou. Musím predsa vedieť, čo zažije a psychicky a možno aj fyzicky pripraviť. Nechápem, prečo ma tak veľmi od toho odhovárala. Popravde povedané, ani si tak veľmi neviem predstaviť, ako prebieha pôrod a preto som sa nechcel dať odbiť a presvedčil ju, že si to s ňou pozriem.

„Tak fajn,“ povedala Char a šibalsky sa usmiala.

Pustila a na obrazovke sa zrazu objavila vrieskajúca ženská. Keď sa tam tak zrazu zjavila, vystrašilo ma to tak veľmi, až som začal kričať s ňou.

„Ian! Ian! Ian! Kľud, pokoj, no ták...“ upokojila ma nakoniec Char. „Môžem to pustiť?“

„Áno,“ povedal som nakoniec.

Pustila to a znovu ukázali záber na tú ženskú. Tentoraz som nekričal, ale ona vrieskala ako bláznivá. V pozadí som počul doktorov hlas a rady, nech  zhlboka dýcha. Tiež som ho poslúchol a začal zhlboka dýchať. Všade tam bolo tak veľa krvi, všetko bolo červené a zrazu z tej ženskej niečo začalo vyliezať. Zvrieskla a ja som zvrieskol s ňou. Vždy keď zakričala ona, zakričal som aj ja a keď ukázali záber na to niečo, čo z nej práve vypadlo, takmer som sa pogrcal.

„Mimozemšťan!“ zvrieskol som.

„Čo?“ spýtala sa Char nechápavo.

„Mimozemšťan! To decko je potomkom mimozemšťana!“

„Čože? Netrep blbosti!“ zahriakla ma Char.

„Ale vážne! Veď sa na to pozri, aké je to škaredé!“

„Ian! To je práve narodená dieťa!“

„Nie! To je určite potomok mimozemšťana! Minule som pozeral na nejakom kanály Akty – X a prisahám ti, že tam ukazovali toho haranta! Stavím sa, že tú ženskú nejaký mimozemšťan pretiahol a toto sa potom narodilo!“

„Ian!“

„Vážne! Bože, ten mimozemšťan musel byť vážne hrozne nadržaný, keď si začal s takouto...“ povedal som, keď som uvidel tvár tej ženy.

„Ian! Je to človek! To decko je potomkom človeka! Bože! Za koho som sa to vydala?“ spýtala sa a vybrala sa do kuchyne.

„Ty medzi galaktická mrcha...“ povedal som, keď Char prešla cez prah kuchyne.

„Ian! Ja som to počula!“ zakričala na mňa.

Po chvíľke sa vrátila aj s pohárom vody do obývačky a zamrmlala:
„Máš šťastie, že si taký dobrý v posteli, ináč by si ma tu už nevidel...“

„Hej! Ja som to počul!“ povedal som naoko nahnevane.

„Veď to bol zámer...“ povedala Char a spolu so mnou sa začala smiať.

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek To nemyslíš vážne! Tehotná?! - Prológ: