OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ukradnuté spomienky - Kapitola 14

23.10.2020 (13:00) • LiliDarknight • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 715×

Kapitola 14

Ryan svoje správanie neskôr ľutoval.

Nie to, že s Theodorou tancoval a užil si s ňou pekný večer, ale to, ako to v jeden moment pokazil tým, že ju nakŕmil klamlivými informáciami. Aj to len preto, že potreboval využiť situáciu – alebo ju jednoducho chcel len navždy vyškrtnúť zo zoznamu podozrivých. Oľutoval to už v momente, keď sa na neho zadívala. Nie ublížene alebo obviňujúco, len akoby ju sklamal jeho zarážajúci nedostatok predstavivosti.

Očami sa s ním rozprávala a tvrdila, že nie je ohúrená, ale nič nepovedala. Dokonca ani neodišla z parketu a bozkávala sa sním, akoby ani neboli potenciálni nepriatelia. Ryan mal nakoniec chuť otrieskať si hlavu o stenu. A to nutkanie sa nezmiernilo ani s odstupom hodín. Pretože... bola to predsa Theodora. Jediné dievča, ktoré v ňom pred rokmi videlo viac ako len chuligána s jednosmerným lístkom za mreže.

Naozaj sa snažila ho spoznať, podporovala ho a rozprávala sa s ním. Možno pred ním mala tajnosti aj vtedy, ale kto nemá jedno alebo dve tajomstvá. Pravdou však bolo, že nie všetky tajomstvá mali potenciál niekomu odhryznúť hlavu. Theodora bola v tomto smere nevyspytateľná. Ubehlo deväť rokov a stále o nej všeličo netušil. No naozaj začínal dúfať, že by ju mohol vylúčiť ako záškodníka v tejto operácii. Aspoň by potom nemal výčitky svedomia, že sa ju chystal pozvať na kávu. Za predpokladu, že mu ju nevyleje na hlavu, hoci by si to možno zaslúžil.

A tiež za predpokladu, že ho jeho šéf dovtedy nezaškrtí.

„Povedal si jej... čo?!“ vrešťal naňho Mark v telefóne.

Ryan mu úplne rozumel. Nikto nemal rád neplánované akcie.

„Snažil som sa len využiť situáciu,“ obraňoval fakt chabo Ryan. „Narazil som na ňu v tom bare, dali sme sa do reči, tak som si povedal, že ak ju mám vyškrtnúť zo zoznamu, lepšie bude urobiť to hneď.“

„Jasné, a v tom bare si bol úplne náhodou, lebo tam tráviš pravidelne každý piatok, čo?“

Zamračil sa odmietal priznať, že by v jeho konaní bol zámer.

„Sám si povedal, že sa pozrieš na jej aktivity.“

„Áno, ale v prípade, že sa ti podarí očistiť mená našich chlapov. Lenže ty si to musel urobiť presne naopak, čo? Pretože to by si nebol ty, ak by si mi ešte viac nedosral už tak totálne dosratú zákazku.“

Ryan aj sám vedel, že s Theodorou poriadne prestrelil.

Nepotreboval počúvať ešte aj to, ako sa Mark, za každých okolností slušný, snaží nadávať.

„Pozri, možno som urobil blbosť, ale ak sa tam neukáže nikto podozrivý, aspoň ju budeme môcť definitívne pustiť z hlavy.“

„Ryan, je sobota. Vieš, koľko ľudí bude dnes v zoo? Ako máme odsledovať, či sa tam náhodou neobjaví niekto, kto by chcel Greenovcom škodiť? Uvedomuješ si, že ma staviaš do náročnej situácie? Nemám ľudí na to, aby sa teraz ponevierali niekde na parkovisku a vyzvedali tam od dovolenkujúcich rodín, či náhodou nepatria k niektorej zločineckej skupine v meste.“

Ryan pevnejšie zovrel telefón. „Je ešte len ráno. Môžeš predsa niečo zorganizovať.“

„A čo presne? Povieš mi to?“

Povzdychol si, ale nechcel uznať, že to tak veľmi posral. Ešte nie.

„Najlepšie bude, ak tam Jasona skutočne zoberiem.“

Mark zasyčal a Ryan si dokonale vedel predstaviť, ako si práve stíska koreň nosa.

„Fajn,“ uznal nakoniec. „Nemám nič proti tomu, aby si tam chalana skutočne zobral. Ale najskôr jeho rodičov oboznámiš so situáciou, vysvetlíš im, ako kolosálne si to posral a požiadaš ich o spoluprácu. Ale ak odmietnu, necháš to tak a budeš ma ešte prosiť, aby som ťa nevyrazil.“

„Som tvoj spoločník, nemôžeš ma vyraziť,“ pripomenul mu Ryan.

„Ja si už spôsob nájdem.“

A Ryan mu naozaj veril. Pretože ak sa Mark pre niečo rozhodol, bol nezastaviteľný.

S povzdychom vrátil mobil späť do vrecka. Keďže bola sobota, nemusel sa strachovať, že po ceste narazí na Theodoru a bude mať nutkanie sa s ňou rozprávať. Bez zastavenia preto zamieril rovno do domu a vošiel dnu už bez klopania. Po týždňoch stráženia si tam pripadal viac doma ako u seba v byte.

Nezdržiaval sa zbytočnosťami a rovno zamieril do miestnosti určenej pre strážcov. Tam sa zvítal s jedným z ďalších kolegov. Micah bol tichý a nenápadný, čo z neho robilo dokonalého pozorovateľa. Keďže bol navyše nízky a pomerne chudý, veľa ľudí ho podvedome podcenilo. Čo je presne dôvod, prečo bol vo svojej práci taký úspešný.

Po Micahovom skonštatovaní, že v noci bol pokoj, kolegu potľapkal po chrbte a zamieril do kuchyne, kde už sedela Alysha a vyzerala sviežo a dobre, bez ohľadu na to, že hodiny ukazovali len niečo málo po šiestej. Bola skrátka ranné vtáča – čo sa nedalo povedať o jej manželovi a synovi, ktorí obaja radi vyspávali do desiatej. V posledné dni však aj napriek tej očividnej sviežosti pôsobila unavene a tiene modrín na tvári v tom tiež nepomáhali.

„Dobré ráno, Ryan,“ pozdravila ho a automaticky mu naliala kávu do už pripravenej šálky.

Tieto ich malé rituály mu budú chýbať, keď sa cirkus okolo Greenovcov upokojí a on dostane novú prácu a zoznámi sa s ďalšími ľuďmi, ktorých by mal strážiť. Hoci to bol zakaždým zvláštny pocit, na druhej strane zaň bol vďačný. Pretože odchod od klientov znamenal, že už boli v bezpečí a ich služby nepotrebovali. Čo bol vždy ten najväčší úspech.

Pri pití kávy Alyshi prezradil to, čo sa dozvedel od kolegu – že v noci bol pokoj a nikto sa nepokúšal dostať do domu. Zatiaľ sa Phillipovi nepriatelia snažili neútočiť na rodinu priamo v dome, ale Ryan predpokladal, že aj k tomu raz môže prísť. Preto vonku hliadkovali dvaja jeho kolegovia a ďalší sa pri bráne hral na vrátnika. Opatrenia posledných dní boli možno šialené, ale nikto nechcel riskovať.

„Kiež by už konečne bolo po tom hlasovaní,“ povzdychla si Alysha a Ryan s ňou súhlasil.

Potom sa nadýchol a povedal Alyshi o všetkom, čo sa mu podarilo spískať, no bez toho, aby jej prezradil, že pascu pripravil Theodore. Stále si pamätal na výraz v jej tvári, keď ho upozorňovala, aby jej dal pokoj, pretože ona jej dôveruje. Bol nesmierne zvedavý, čo také o Theodore vedela, že ju to presvedčilo, aby ju ani v najmenšom nepodozrievala. Ale keďže nevyzerala byť pripravená prezradiť mu to, lebo to nebolo jej tajomstvo, ako mu niekoľkokrát zopakovala, bude to musieť zistiť sám. Hneď potom, ako si overí jej lojalitu.

Na jeho veľké prekvapenie sa Alysha nenechala dlho presviedčať.

„Možno to je dobrý nápad,“ uzavrela ich krátku debatu. „Ako si povedal, musíme sa presvedčiť, že nás nestrážia... krysy,“ to slovo vypľula, akoby jej na jazyku zanechalo horkú pachuť, „a ako lepšie to urobiť, než pristihnúť ich pri čine. Okrem toho sa Jason určite poteší. Dnes chcel niekam zobrať Thoru, alebo ona jeho, už presne neviem, ale vraj mu ešte večer písala, že nebude môcť prísť, pretože musí s niečím pomôcť tete. Aspoň tu nebude blúdiť ako duch.“

Ryan uvažoval nad tým, čo hovorila o Theodore.

Tak preto tak rýchlo prekukla jeho lož. Pretože vedela, že Jason má už iné plány, ktoré následne sama zrušila. Snažil sa predstaviť si jej dôvody, lenže mohlo to spôsobiť úplne čokoľvek. Mohlo to byť aj preto, že sa ju Ryan pokúšal nachytať, tak sa radšej vzdialila. Alebo to zrušila ešte predtým, než sa s Ryanom vôbec rozprávala a išlo o náhodu. Možno skutočne potrebovala pomôcť tete.

„Pôjdem ho zobudiť a oznámim mu, čo sme vymysleli,“ vyhlásila napokon a vzdala zo stoličky.

Ryan zodvihol obočie. „My?“

„Hádam si si nemyslel, že syna spustím z dohľadu. Okrem toho, aj ja potrebujem... rozptýlenie.“

Nemal náladu upozorniť ju na to očividne nešikovné klamstvo. Veď tým nikomu neublížila. Bolo očakávané, že sa syna pokúsi ochrániť. Hoci Ryan pochyboval o tom, že by mu v prípade útoku bola jej prítomnosť niečo platná, navonok ju ocenil kývnutím hlavy. Vzápätí, len čo zmizla na schodisku, vytiahol telefón a zavolal Markovi, aby mu oznámil zmenu v plánoch.

Síce tým nebol nadšený, ale aspoň už Ryanovi nenadával.

Za zvyšnými strážcami nebol. Im to oznámil až potom, čo sa Alysha vrátila s dobrou správou, že Jason s nimi rád pôjde do zoo. Vlastne im to prezradil až tesne predtým, ako odchádzali – a povedal im niečo v zmysle, že Alysha niečo potrebuje, berie so sebou Jasona a jeho ako ochrancu a viac im nevie povedať. Netvárili sa nadšene, ale ostali strážiť dom, pretože Phillip sa nesprevádzať manželku a syna.

Ryan bol v podstate celý deň nervózny. Vedel, že minimálne Mark naňho dáva pozor a s ním ešte niekoľko jeho kolegov – ktorí boli dostatočne oddýchnutí na to, aby dokázali aj pracovať. V zoo bolo až neskutočne veľa ľudí a ak by mu prekážali davy, asi by bol z toho poriadne nervózny. No aj napriek tomu väčšinu času očakával nejaký útok.

Obzeral sa okolo seba a pohľadom zotrval na každom človeku, ktorý mal v sebe toľko drzosti, že sa priblížil, za čo si vyslúžil zazeranie, odfrknutie a raz či dokonca dvakrát ho niekto ešte aj okríkol. Nevšímal si to. Len sa snažil pôsobiť čo najnormálnejšie. Čo bolo dosť náročné, keďže mal na sebe sako a potil sa v ňom skutočne nehorázne. Pre nevytrénovaného pozorovateľa najskôr vyzeral ako unavený maklér, ktorý sa rozhodol matku a mladšieho brata sprevádzať na výlete v zoo.

Aspoň Jason vyzeral, že má radosť z malého výletu a Alysha sa vďaka synovmu úsmevu aspoň čiastočne uvoľnila. Pozostatky po modrinách na tvári sa jej podarilo zakryť make-upom a len jej vpadnuté oči a celkovo ochabnutý postoj napovedali, že je v skutočnosti nesmierne vyčerpaná z celej ich situácie. Ryan ju ani nemal ako utešiť – pretože vedel, že bude aj horšie.

Ale očividne nie v túto sobotu.

Narážali do ľudí, ľudia narážali do nich. Kričali na nich deti, zvieratá vrešťali. Takže to bol pomerne dramatický výlet, ale okrem toho sa nič nestalo. Nikto na nich nezaútočil, nikto sa ich nepokúsil uniesť a dokonca ich nikto ani nesledoval na spiatočnej ceste. Buď Theodora správne odhadla jeho zámer i klamstvo ukryté v jeho slovách, alebo s tými útokmi na Greenovcov vážne nemala nič spoločné. Čo znamenalo, že jej tajomstvá sú úplne iného druhu.

Len čo dorazili do domu, chcel opäť zavolať Markovi, aby si overil, že sa naozaj nič nestalo ani po ich odchode, ale zamrzol s mobilom v ruke. Nasledoval Jasona a Alyshu do domu a tam zamierili do obývačky, kde niekto očividne pozeral televízor. Bol to Phillip. A viac ako jeho prítomnosť na gauču Ryana zaujalo to, čo pozeral. Správy. Reportáž o zatknutí jedného z pomerne známych podnikateľov.

Keď Ryan nakoniec vyšiel z obývačky na chodbu a vytočil správne číslo, mal pre Marka pripravené úplne iné otázky.

„Už si o tom počul?“

„Práve som o tom telefonoval s kamarátom z polície.“ Ryan si spomínal, že mal Mark známych na rôznych miestach, ktorí mu dávali informácie, ktoré nejako súviseli s ich zákazkami. „Je to pre nich šok. Aj pre mňa, aby som bol úprimný.“

„Čo vedia? Kto to tam priniesol?“

Mark sa zachechtal. „To je na tom to divné – nikto nevie. Ráno tam vraj prišlo nejaké dievča a prinieslo obálku pre konkrétneho detektíva, ktorý sa podnikaním Paula Raynoldsa dlhodobo zaoberal. Keď ju otvoril, našiel tam účtovné uzávierky, údajne neexistujúce zmluvy, originálne výkazy a ďalšie papiere, ktoré budú finančnú správu veľmi zaujímať.“

„Vedia, kto to priniesol?“

„Nie, nevedia. Strážnik, ktorý obálku prijal, mal za sebou náročnú nočnú, takže mu ani nenapadlo pýtať si doklady alebo to nejako bližšie preverovať. Vraj uviedol, že to bolo mladé dievča s dlhými vlasmi a vyzeralo hispánsky.“

To mohol byť ktokoľvek. Hoci Ryan mal neodbytné tušenie, že identitu dotyčnej pozná.

„Takže to mohol byť ktokoľvek.

„Najradšej by som jej kúpil kyticu,“ priznal Mark a znel oveľa spokojnejšie ako pred pár hodinami, keď Ryanovi nadával a vyhrážal sa mu vyhodením z práce. „Niekto na stanici počul, ako sa Raynolds háda so svojím právnikom. Údajne bol dosť hysterický a tvrdil, že to musí byť podvrh, pretože tie papiere má doma v trezore. Takže aj keby sa nakoniec ukázalo, že to bol len žart, kým sa to všetko prešetrí, bude dávno po hlasovaní. Niekto ho krásne zdiskreditoval, čiže sa ním nemusíme trápiť.“

„Ostali nám ešte ďalší traja.“

„Uvedomujem si to. Okrem toho nemáme záruku, že Raynoldsovo zatknutie nám v niečom prospeje. Pretože to nemusel byť on, kto tých chlapov najal. Ale na druhej strane je príjemné vedieť, že na svojej strane máme aspoň na chvíľu niekoho fakt dobre informovaného.“

Ryan kývol hlavou. „Pustia ho na kauciu.“

„Je jasné, že ho nakoniec pustia,“ prisvedčil Mark a Ryana prekvapilo, že má v hlase očividne zle potlačovaný smiech. „Problém je, že zrazu sú všetci sudcovia príliš zaneprázdnení a ostatní tvrdia, že nemôžu byť nezaujatí. Pretože sa s Raynoldsom poznajú. Ostal im jediný sudca, no ten je taký zavalený prácou, že aj napriek láskavostiam a službičkám bude Raynolds čakať aspoň dva týždne. Za mrežami.“

„V čase, keď sa konečne dostane von, bude dávno po hlasovaní.“

Vtedy Ryan zodvihol hlavu a zadíval sa na televíznu obrazovku.

S výdychom prezradil Markovi: „Práve zatkli aj jeho ženu a dvoch asistentov z firmy.“

„Páni, pracujú rýchlo.“ Ak do toho bola zapletená finančná správa, tak ultra rýchlo. Keď išlo o peniaze, všetci sa pretekali. „Ak zabásli aj jeho ženušku a najbližších pätolizačov, znamená to, že ide o veľký prípad. Pochybujem, že mu dovolia z väzenia organizovať útoky na obchodných partnerov.“

Ryan, väčšinou skeptik, musel uznať, že má Mark najskôr pravdu.

„Takže nám naozaj niekto pomohol zbaviť sa jedného nepriateľa.“

„No ostali ešte traja. Takmer dúfam, aby sa aj k nim niekto dostal.“

„Pochybujem, že všetci sú daňoví podvodníci.“

Na druhej strane ale všetci niečo skrývali. Stačilo len dostatočne dobre hľadať.

S Markom si vymenili ešte niekoho podobne ladených poznámok, no nakoniec sa zhodli na tom, že situáciu budú pozorne sledovať. Keď rozhovor ukončili, ostal stáť Ryan na chodbe a mobilom si ťukal po brade. Niekoho fakt dobre informovaného. Tak to Mark povedal a Ryan s ním nemohol viac súhlasiť. Alex bol naozaj jeden z najlepšie informovaných mužov v meste a on jediný by vedel o nejakých papieroch zabudnutých v tajnom trezore.

V duchu sa vrátil k predošlému večeru. Nazdával sa, že to on mal tajné úmysly, keď dorazil do baru, ale čo ak poslúžil Theodore na dosiahnutie tých jej? Analyzoval jej správanie a nič očividné nevidel, lenže tiež si uvedomoval, že bola naozaj skúsená klamárka. Navyše sa roky živila ako Alexov poslíček a ten mal pre ňu takú veľkú slabosť, že sa ju snažil dostať späť aj po tom, ako údajne skončila. Ak by ho Theodora požiadala o láskavosť, najskôr by jej aj vyhovel.

Otázkou ostávalo, čo všetko sa Theodora včera večer dozvedela.

A aký dôvod mala, aby to použila na pomoc Greenovcom.

Kapitola 13 ¦ Kapitola 15

Autor: LiliDarknight (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ukradnuté spomienky - Kapitola 14: