OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ukradnuté spomienky - Kapitola 19

27.11.2020 (14:00) • LiliDarknight • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 718×

Kapitola 19

Celý ten deň zaváňal problémami.

Thora to zacítila v momente, keď sa ráno dostala do záhrady Greenovcov. To, že sa Ryan tváril, akoby spolu nestrávili večer vlámaním sa do niečieho domu kvôli informáciám, tak trochu očakávala. Ryan síce občas kríval, a minimálne raz začula, ako sa ho na to niekto pýta a on vysvetľuje, že ho pohrýzol susedov zúrivý malý pes. Čo nebol nezmysel a Thora tie slová ocenila pre pravdu, ktorá v nich zaznievala. Jej ale nevenoval pozornosť a navyše bol celý deň nervózny.

Snažil sa to zakrývať, no Thora bola zvyknutá ľudí pozorovať naozaj zblízka a všímala si hlavne tie takmer nenápadné gestá a zlozvyky – napríklad o sebe vedela, že si hmká, keď je rozhodená. Ryan sa neprejavoval až tak nápadne, len si prstami ťukal o stehno. Najviac ho ale prezrádzalo, ako často sa obzeral cez plece. Očividne niečo pred niekým skrýval a Thoru samotnú prekvapilo, ako očividne to dával najavo.

Napadlo jej dokonca, že to všetko len predstiera – no komu by robil divadlo práve v práci? Potom si však spomenula, ako sa ju prednedávnom snažil presvedčiť o tom, že Jason má ísť nasledujúci deň do zoologickej, pričom očividne išlo o vymyslenú informáciu. Možno podozrieval niekoho iného, niekoho zo svojich spolupracovníkov, a snažil sa ich takto nalákať na svoje správanie. Aby si mysleli, že im dáva pravdivé tajné fakty, a pritom ich kŕmi klamstvami a čaká, na koho ich potom vypľujú – samozrejme za vhodnú peňažnú odmenu.

Niekoľko okamihov dokonca sledovala jeho kolegov, ale to nebol jej štýl, tak sa tej myšlienky rýchlo vzdala. Nikdy nemala dostatok trpezlivosti, preto oceňovala Alexov prístup k zberu informácií, hoci nahlas by mu to nikdy nepriznala. Ale vďaka tomu nemusela nikde vyslovene čakať a číhať, nemusela nikoho sledovať a dokázala sa rýchlo dostať dnu aj von. Výnimku robila len pri niekoľkých prípadoch a ako dopadli. Stačilo sa pozrieť na Ryana a ihneď si spomenula na tú jednu príležitosť, ktorú bude asi do konca života ľutovať. Takto sa nechať prichytiť...

Opäť si skontrolovala mobil. Zaškrípala zubami, keď si všimla, že jej neprišla žiadna správa, ani sa jej nikto nepokúšal dovolať. Ten chlapík si dával fakt načas, čo mu určite spočíta, keď na to príde. Tvári sa dôležito a necháva sa takto občakávať, pritom od neho žiadala len to, čo je jeho povinnosť. Nemusela mu robiť žiadne láskavosti a určite sa pred ním nebude plaziť len preto, aby získala to, na čo má právo. Koniec koncov išlo o jej záležitosť, nie jeho.

Asi mu bude musieť pripomenúť podmienky dohody.

Teda za predpokladu, že sa jej ozve ešte v tomto storočí.

Nepáčila sa jej predstava, čo bude musieť urobiť, ak sa bude aj naďalej zatajovať.

Akoby toho nebolo málo, nedarilo sa jej ani v záhrade. Čiastočne aj preto, že ju ešte stále boleli rebrá. Napriek tomu konečne dokončila osádzanie všetkých kríkov a rastlín a na rad mali prísť posledné dekorácie a spoločnosť, ktorá ich mala doručiť už minimálne pred tromi dňami, si dávala načas. Thora nad ich neprofesionálnym správaním krútila hlavou. Stávalo sa im síce, že niekedy niečo meškalo alebo neprišlo, či prišlo niečo úplne iné, pretože hoci išlo o záhrady, všetko riadili ľudia a tí sa niekedy mýlia.

Lenže málokedy sa im stávalo, aby všetky nesprávne alebo chybné objednávky boli určené pre jednu záhradu. Pred Greenovcami asi vyzerali ako šialené amatérky. Ešteže Alysha Greenová bola tolerantná žena. A tiež bola v zásade poriadne záhadná, pretože ani Thora, ktorá väčšinou dokázala ľudí dosť dobre odhadnúť, netušila, čo pani domu urobí alebo povie. Na nasledujúci deň si s Thorou dohodla stretnutie a ona sa začínala obávať, čo by jej mohla povedať. Takto nejasný zámer v nej vyvolával nástojčivú chuť niekoho nakopnúť.

Možno aj preto všetko sa aspoň trikrát ten deň pristihla pri tom, že chce osloviť Ryana a zrušiť ich večerné plány, ale potom sa naňho zadívala ako naivná pätnástka, hlavu pri tom mala naklonenú na bok a na tvári minimálne prihlúply úsmev, pri ktorom ju Ryan vždy pristihol, na čo zareagovala okamžitým strhnutím a trápnym návratom k predchádzajúcim povinnostiam.

To všetko bez toho, aby čo i len otvorila ústa. Dokonca ani Jasonova inak inšpiratívna hudba ju nedokázala upokojiť – možnože preto, že rovnako ako napätie v dome, aj jeho hudba bola zrazu akási pochmúrna. Na čo Astra, jeho psia spoločníčka, reagovala clivým zavýjaním.

Ak čoskoro nedostanú informácie od Alexa, dom pre nazbierané napätie vyletí do vzduchu.

Vďaka tomu všetkému Thora na všeličo zabudla – pamätala si len to, že Ryan naozaj niečo skrýva a človek, ktorý jej mal za volať, sa tvári ako mŕtvy chrobák a bude ho musieť ísť navštíviť. No medzitým zabudla, že zatiaľ čo s Ryanom sa dohodla na spoločnej večeri, pred týždňami sa dohodla aj s Vicky. Hoci si na to spomenula až vtedy, keď prišla domov a začula kamarátkin hlas v obývačke.

„Asi by ma nemalo prekvapiť, že meškáš,“ podpichla ju Vicky, keď sa všetky tri, keďže už aj Elena bola doma, pozdravili. Našťastie stará mama už odišla. Hoci Thora sa nepýtala, či ide o krátkodobé odskočenie do potravín, alebo sa opäť aspoň pol roka neukáže.

Thora sklopila pohľad. „No vieš, ja...“ ... som zabudla na ten koncert, pretože som sa zabávala trochu protizákonnou činnosťou a svoje kriminálne úspechy dnes večer plánujem osláviť v spoločnosti muža, ktorý sa nevie rozhodnúť, či ma chce poúčať o morálnosti, alebo bozkávať. To určite. „No... plány sa trochu... ehm...“

Vicky ju však poznala dosť dobre na to, aby si niektoré záležitosti domyslela.

Takže veľkolepo rozhodila rukami a vzápätí si ich priložila na hruď. „Nič mi nehovor!“ okríkla ju, no usmievala sa pritom tak zoširoka, že Thoru pri pohľade na ňu začali bolieť líca. „Ideš na rande s tým rozkošným zarasteným mužom!“

Thora netušila, či práve „rozkošný“ je to pravé slovo pre Ryana.

Lenže vtedy ožila aj Elena. „Tak počkať! Ona ide na rande s Ryanom?“ Otočila sa na Thoru. „Ty ideš na rande s fešným Ryanom!“ A potom sa opäť zadívala na Vicky. „A ty ho odkiaľ poznáš?!“

„Minule, keď sme boli v bare, tak sa tam objavil a stretol tam Thoru a o chvíľu neskôr už svojou vášňou podpaľovali parket,“ začala vysvetľovať Vicky Elene a o niekoľko sekúnd a už rozplývali nad tým, aký je Ryan úžasný muž a ako sa k Thore úžasne hodí. Thora ani nestíhala registrovať, čo všetko hovoria.

Povzdychla si. „Zavolám mu, že sa rande ruší.“

Predpokladala, že ju ani jedna nebude počuť, ale to sa mýlila.

Vicky mala lepšie vnímanie ako zvieratá obdarené echolokáciou.

„Čože?!“ vykríkla pobúrene, akoby Thora práve urazila najlepší model jej šiat. „Žiadne rušenie plánov sa nekoná!“

„Ale veď sme sa už pred týždňami dohodli, že pôjdeme na tento koncert.“

Vicky zamávala prstom Thore popred nos. „Tak to ani náhodou. Nedovolím, aby si ako zbabelá sliepka...“

Thora zodvihla obočie. „Zbabelá sliepka?“

„... zaliezla niekde do diery a predstierala, že to robíš z lásky ku mne. Obe pritom vieme, že tú kapelu v skutočnosti neznášať a chodíš na ich koncerty len preto, aby si ma podporila vo výprave za získaním bubeníkovho srdca.“

„Na koncerty akej skupiny?“ zamiešala sa do rozhovoru Elena.

Thora si rukou udrela po čele. Jej život sa menil na čiernobielu grotesku.

Už chýbal len Charlie Chaplin a jeho divné topánky.

„Gargoyles. Sú miestni, hoci v poslednom čase sa dosť preslávili a cestovali po štátoch. Teraz sa vrátili do domovského klubu a mne sa podarilo kúpiť lístky. Som si istá, že ten druhý si niekto s radosťou zoberie.“

Elena si pošúchala bradu. „Nikdy som o nich nepočula. Ale po matkinej návšteve rada vypadnem z domu. Okrem toho, kto by nemal rád sexi bubeníkov, však?“ žmurkla na Vicky.

Thora sa cítila ako kanárik, ktorého práve lapili do klietky.

„Rozhodnuté!“ tleskla Vicky. „Ty pôjdeš s fešným Ryanom a my dve omrkneme fešného Adama.“ Vtedy si premerala Thoru od hlavy po päty. „Ale najskôr ťa musíme obliecť do niečoho prijateľnejšieho. Vyzeráš, akoby si sa práve rýpala v záhrade.“

„Možno preto, že som to aj robila?“

Jej očividne zbytočný komentár ani jedna z nich nevnímala. Vicky ju vyhnala na poschodie do sprchy. Thora sa až čudovala, že priateľka nevliezla za ňou. Možno preto, že jej práve prehrabávala celú izbu a Elena sa na to dívala s rozžiarenými očami. Ale do látkových orgií sa nijako nezapojila. Thora len s povzdychom dosadla na stoličku pred stolom a čakala, čo Vicky urobí.

Našťastie sa mohla spoľahnúť na kamarátku aspoň v jednom – že sa z nej nebude snažiť urobiť niečo, čím nie je. Takže jej len vysušila a vyčesala dlhé vlasy, aby jej ich následne mohla zopnúť na temene, pričom niekoľko pramienkov nechala spustených okolo tváre. Takisto sa ju nesnažila napchať do šiat, pretože vedela, aký k nim má Thora vzťah. Najvtipnejšie bolo, že nebola vyslovene proti šatám a sukniam. Lenže kvôli zamestnaniu, tomu oficiálnemu záhradníckemu, aj tajnému zberačskému, si zvykla na nohavice a tie začala nosiť aj vo voľnom čase.

Takže skončila v klasických čiernych kostýmových nohaviciach a voľnej bielej blúzke z padavého materiálu, ktorá jej odhaľovala ruky a zakrývala krk. Jediný ústupok urobila v tom, že si obula lodičky, ale make-up odmietla. Takže keď sa na seba pozrela do zrkadla, stále vyzerala ako Thora a nie ako vymaľovaná atrapa – hoci bola pravda, že vyzerala ako upravená Thora a nie ako Thora, ktorá práve vyšla zo záhrady a vo vlasoch mala trávu a na tvári hlinu.

A to sa Vicky s Elenou tvárili, akoby práve videli zjavenie.

Thora sa ich reakciou bavila aj vo chvíli, keď mierila do reštaurácie. Ryan očividne počúval, čo mu hovorí, a rozhodol sa ju pozvať do jednej maličkej talianskej reštaurácie v centre. Síce v nej už kedysi dávno bola, ale varili tam dobre, tak Ryanovi trošku pohladkala ego schválením a ocenením jeho výberu. Pri spomienke naňho a úsmev, s ktorým jej včera večer oznamoval, kam nakoniec pôjdu, jej rozochvel kolená. Dokonca sa pristihla pri tom, že si neustále poťahuje blúzku a aj vlasy, keď naňho čakala pred vchodom. Veď Ryana poznala. Nikdy v jeho prítomnosti nebola nervózna. Prečo by s tým mala začať práve teraz?

Možno za to mohlo nadšenie. Pretože napriek všetkému sa tešila.

Ale ten pocit ju opúšťal prakticky od momentu, keď sa Ryan ukázal. Zvítal sa s ňou, hneď potom ako si spomenul, ako sa používajú ústa, lebo niekoľko minút na ňu len zízal a nakoniec vykoktal aj kompliment, vzápätí ju pobozkal na líce a dokonca jej podržal otvorené dvere, čo ocenila miernym úsmevom. Lenže potom sa usadili, otvorili jedálne lístky, a ani jeden z nich nič nepovedal. Ryan sa neustále pozeral na hodinky a zavŕšil to tým, že si na stôl položil mobil. Dostala chuť hodiť ho do vedierka čašníkovi, ktorý prechádzal okolo, ale ovládla sa.

Ak potrebovala potvrdenie toho, že je skutočne nervózny, práve sa naň pozerala.

Keď jej však už tretíkrát na snahu vtiahnuť ho do rozhovoru odpovedal „hm“, zobrala jedálny lístok a hlasnejšie ho položila na stôl – druhá možnosť bola udrieť ho ním po hlave. Našťastie sa k tomu nemusela uchýliť, pretože zodvihol pohľad a dokonca mal odvahu vraštiť obočie, súdiac jej nemiestne výstredné správanie.

„Tak čo sa deje?“ položil mu otázku.

Otvoril ústa, akoby ju chcel zahriaknuť, ale vzápätí ich zatvoril.

Nakoniec si povzdychol. „Nerád by som sem ťahal prácu.“

Bradou pohodila k jeho mobilu. „Ale presne to robíš.“ Pošúchala si bradu. „Viem, že máš toho teraz veľa, ale rada by som ti pripomenula, že to bol tvoj nápad, aby sme sa stretli už dnes večer.“

„Máš pravdu,“ prisvedčil bez zaváhania, v reakcii na čo zodvihla obočie, „trval som na tom a teraz sa správam ako idiot.“ Aby svoje slová potvrdil, zobral svoj mobil a vopchal si ho do vrecka. „Aký si mala deň?“

Zasmiala sa. „Pracujeme pre tých istých ľudí. Tak sa netvár, že to nevieš.“

Rukou si pretrel tvár. „Správam sa ako debil.“

„No, máš výhodu, že ťa poznám už naozaj dlho. Inak by som bola v pokušení utiecť odtiaľto.“

Usmial sa. „Možno by som si to aj zaslúžil.“

Naklonila hlavu, v náznaku, že o tom vážne premýšľa, ale vzápätí sa prezradila smiechom.

„Som tiež chápavá a viem, že v práci to máš náročné,“ zopakovala. „Čo sa vlastne deje? Alebo je to tajné a ak by si mi o tom povedal, musel by si ma zabiť?“

„Ide len o to, že a nevieme pohnúť z miesta,“ odpovedal po chvíľkovom váhaní. „Ostávajú necelé dva týždne a všetci z nás si uvedomujú, že teraz budú Greenovci v najväčšom nebezpečenstve. Pretože ich nepriatelia začínajú byť zúfalí. A my s tým neviem nič urobiť. Vieme ochrániť dom a odsledovať, či sa niekto neukrýva v susedstve, ale nemôžeme nikoho z Greenovcov nútiť, aby sedel doma ako v klietke. To by prilákalo pozornosť médií a to nikdy nie je dobré.“

„Prekvapuje ma, že sa tomu ešte nezačali venovať.“

Ryan pokyvkal hlavou. „Za to vďačíme nášmu šéfovi. Pozná sa s niekoľkými ľuďmi z novín a tiež z miestnej televízie a darí sa mu držať všetko v tajnosti. Ale je len otázkou času, kedy to praskne. A miesto toho, aby sme za ten čas získali nejakú výhodu, musíme čakať.“

„A ešte aj Alex si dáva načas,“ uzavrela jeho slová.

„To ma vlastne ani neprekvapuje.“

Thora iba pokývala hlavou, pretože ani pre ňu to nebola novinka. Alex pracoval na báze výmenného obchodu, ale v poslednom čase rád nechával svojich klientov vydusiť. Thora tušila, že to nemá veľa spoločné s melodramatickosťou, ako skôr s faktom, že mu niekto dýcha na krk. Niekto oficiálne sa tváriaci, kto by ho mohol poslať do zamrežovaného apartmánu. Čiže Alex sa v meste zdržiaval čo najmenej a informácie posielal po svojich ľuďoch.

Tie, ktoré mali dostať Thora s Ryanom za odmenu už boli na ceste.

Mali doraziť ešte tento večer, čiže po snáď peknej a príjemnej večeri museli zamieriť aj do klubu, kde dostanú odmenu a ďalšie pokyny, pretože nič nebolo zadarmo. Avšak predstava, že sa spolu s Ryanom vydajú na ďalšiu súkromnú misiu, jej už nebola taká nepríjemná ako predtým. Jasné, staral sa jej do systému práce a chcel si dokazovať, aký je dobrý a že Thoru nepotrebuje, ale blízkosť iného človeka v podobne vypätej situácii bola a prekvapivo intímna. A jej Ryan vlastne nikdy nebol ľahostajný.

O čom vypovedala aj jej reakcia, keď sa natiahol a zovrel jej ruku vo svojich.

Prehltla. „Ale informácie sú už na ceste,“ začala habkavo a každým slovom jej hlas naberal na istote. „Dnes večer sa za stavíme pre obálku. Alex určite nazbieral dosť špiny, aby to vyradilo z hry ďalšieho nepriateľa.“

„Aj tak nám ostanú ešte dvaja.“

Pousmiala sa. „Preto je príjemné vedieť, že zajtra môžeme získať až dve obálky.“

Ryan nakrčil čelo. „Prečo mám pocit, že si urobila niečo neuvážené?“

„Pretože si suchár a máš predsudky?“

Pokrútil hlavou. „Myslel som si, že si Alexom strávila dosť času, aby si poznala, aký je.“

„Vieš, ako to spieva Kylie. Lepší je diabol, ktorého poznáš.“

Čas strávený v Alexovom bare sa rozhodne podpisoval pod známosť zúfalej hudby minulého storočia. Hoci musela uznať, že tento konkrétny kus hudobného priemyslu ju otravoval o niečo menej ako to, čo Alex počúval zvyčajne – asi veril, že je navždy mladý alebo nejaký podobný nezmysel, ktorý sa mu snažili nahovoriť ukňučaní speváci tých piesní.

Podľa výrazu v Ryanovej tvári si domyslela, že okamžite vedel, o čom presne hovorí. Napriek tomu sa neubránil istému zachmúreniu. Neschvaľoval jej rozhodnutie. Ale on vlastne už z princípu odsudzoval takmer všetko, čo robila, takže sa jej to nijako nedotklo. Mohol sa hrať na morálneho dozorcu, ale poznala ho až príliš dobre na to, aby mu to verila.

„Okrem toho, podstatné je získať informácie a ako si sám povedal, čas sa kráti.“

Jeho oči hovoril o tom, že chce namietnuť. Nahováral jej, že ani krátiaci sa čas neospravedlní jej šialené rozhodnutie. Ona oponovala tým, že účel svätí prostriedky a ak chce niečo dosiahnuť, je potrebné obetovať sa. Lenže on s tým očividne nesúhlasil, pretože získavanie informácií by nemalo byť nebezpečné a nemalo by znamenať, že sa z nej stane trvalo vykorisťovaný zamestnanec. Jeho kvetnatej námietke sa mala chuť zasmiať.

Ryan nakoniec pokrútil hlavou a palcom ju začal hladkať po ruke.

„Zabudnime na chvíľu na prácu a skrátka sa správajme ako dvaja zaľúbenci na rande.“

Pri tých slovách jej poskočilo srdce a podvedome sa usmiala. Prekvapilo ju, že jej tá predstava nie je nepríjemná, skôr naopak. Ryan bol príťažlivý a dokázal byť aj dobrý spoločník. Čo dokazoval tým, ako ju celý večer zabával historkami zo strednej. Zabudla na problémy, na ultimáta a ďalšie tajomstvá, ktoré jej strašili v živote. Ostal len Ryan, dobrá večera, príjemná hudba a svetlo sviečok. Na tej gýčovitej romantickosti by sa aj zasmiala, ale pristihla sa pri tom, že sa jej to vlastne páči.

Len kdesi v zadnej časti mysli jej šepkajúci hlas pripomínal, že jej niečo tají.

Veď ako skúsená klamárka vedela určiť, keď je niečo príliš pekné na to, aby to bola pravda.

Kapitola 18 ¦ Kapitola 20

Autor: LiliDarknight (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ukradnuté spomienky - Kapitola 19: