Ukradnuté spomienky - Kapitola 22 • OurStories.cz ~ naše povídky

Rozdeliť plánovanie nie je úplne najhorší nápad

18.12.2020 (12:00) • LiliDarknight • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 629×

Kapitola 22

Ryan ukončil hovor a rukou si pretrel tvár.

Začínal mať toho dosť a vlastne ho aj celkom prekvapovalo, že to vydržal až takto dlho. Pritom pod váhou Theodorinho pohľadu sa takmer zlomil a všetko prezradil, ale napokon ho vydržal a pod jeho ostrosťou sa vyhrieval ako opáleniachtivý turista na pláži v exotickej destinácii. Stačil jediný pohľad a vedel, že odhalila zdroj jeho otázok. Prišla na to, že ju sledoval. Očakával, že ho kvôli tomu konfrontuje, alebo mu minimálne vynadá, ale keď neurobila ani jedno z toho, len ho naďalej sledovala tými smutnými očami, cítil sa ešte mizernejšie.

Nemohol jej ani poskytnúť ospravedlnenie alebo výhovorku pretože ani jedno z toho by nebolo úprimné a ak má klamať, to radšej nemusí hovoriť nič. Aj preto ho prekvapilo, že dokázali normálne fungovať pri oboch úlohách. Vlámať sa za jednu noc do dvoch domov, hoci jeden z nich pol podivne malý a skôr ako dom pripomínal garáž, možno aj preto, že ňou pôvodne bol, mohlo predstavovať výzvu. Ale nie pre nich dvoch a asi by sa na tom aj zasmial, keby mal s kým.

Theodora bola profesionálka a veľmi dobre si uvedomovala, prečo si Alex jej schopnosti tak cenil. Rýchlo dnu, rýchlo von a ak náhodou niečo pokazí, akže na nich niekto alebo niečo zaútočí, dokáže improvizovať a vytrieskať z toho to najlepšie. Našťastie na nich nezaútočil žiadny pes, hoci keď vychádzali z druhého domu, zahnala sa po Ryanových nohách mačka, keď však na jej hru nepristúpil a ostal stáť na mieste, zasyčala naňho a urazene odkráčala k mačacím dvierkam a ešte pri tom elegantne krútila chvostom.

Netušil, či boli horšie mačky alebo psy, ale najlepšie dom dokázali ochrániť asi len kamery.

Keď Alexovi doniesli to, po čo ich poslal, a dostali svoju odmenu, prekvapivo bez poznámok z jeho strany, nevydržali to a hneď obálky otvorili. Na základe obsahu tej prechádzajúcej očakával naozaj všeličo, ale to, čo nakoniec našli v prvej z nich, ho prinútilo niekoľkokrát naprázdno otvoriť ústa.

Theodora sa otvorene zasmiala. „Asi si fakt budeme musieť založiť nejaký online bulvárny magazín.“ Pri pohľade na jednu z detailnejších fotiek zodvihla obočie a odtiahla hlavu. „Hoci priznávam, že tie fotky o nevere boli o niečo menej... znepokojivé.“

Ryan prikývol, pretože „znepokojivé“ bolo presne to slovo, ktorým by sa fotky dali opísať. Pretože zatiaľ čo ich predchádzajúca obálka obsahovala dôkazy o nevere záletného manžela, tieto vypovedali o... výživnejších voľnočasových aktivitách. Podľa všetkého mal daný muž vcelku exotické predstavy o svojom sexuálnom živote a nevyhranený názor na to, či je skôr submisívny alebo dominantný, teda netušil, či by mal byť bičovaný, alebo by mal bičovať.

„Tomuto sa ľudia vážne venujú?“ zamyslel sa Ryan.

Theodora pokrčila plecami. „Tisíc ľudí...“ začala a zachechtala sa. „Hoci myslím, že táto konkrétna slovná hračka asi nerátala s ľuďmi, ktorých vzrušuje bolesť.“

Pokrútil hlavou. „Takmer sa bojím otvoriť tú druhú.“

„Daj to sem,“ vytrhla mu ju Theodora z ruky, no otvárala ju opatrne, akoby tam mala byť bomba.

„Lebo toto je fakt lepšie,“ zahundrala a otrčila mu fotky.

Chvíľu musel premýšľal, na čo sa vlastne pozerá, dokonca niekoľkokrát nahol hlavu striedavo naľavo a napravo. Až po niekoľkých sekundách, a nápovede od Theodory, si uvedomil, že sa díva na nekvalitné zábery pravdepodobne z bezpečnostnej kamery. Išlo o gang niekoľkých postáv, ktoré vykrádali rôzne druhy obchodov.

Na rubnej strane fotiek bola presná adresa danej prevádzky, o aký druh obchodu išlo a niekoľko mien, o ktorých sa domnieval, že by to mohli patriť rozmazaným zahaleným postavám. Na každej potom bola napísaná suma – a Ryan si domyslel, že to asi nebude výška škody, ktorú na mieste napáchali. Možno niečo, čo umlčalo majiteľa, aby nepodával žalobu?

Prudko vydýchol a rozhodil rukami. „Toto je materiál pre vydierača, nie niečo, čo nám pomôže zbaviť sa nepriateľa.“

„No ale ak by si chcel niekoho z diskreditovať...“ zapriadla a začala sa ovievať fotkami s erotickými eskapádami.

„Prestaň šaškoať,“ vytrhol jej ich, ale usmieval sa pritom.

„Čo s tým budeš robiť?“

Povzdychol si. „Dám to šéfovi. Síce si nemyslím, že mu to na niečo bude, ale budem sa cítiť užitočnejšie, keď mu donesiem aspoň niečo.“ Poškrabal sa na brade. „Takže sme sa namáhali zbytočne, pretože to aj tak nepoužije.“

„Počestný kriminálnik?“ nadhodila Theodora.

„Asi áno.“

„Súdiť niekoho na základe minulých chýb nie je správne.“

Opäť mal pocit, že Theodora hovorí o niečom úplne inom než on, ale nijako nedal svoje podozrenie najavo. Vďaka tomu mal len väčšie výčitky svedomia a tichý, syčivý hlas mu v mysli nadával, že je nehorázny zbabelec a k tomu všetkému aj sviniar, pretože ju vystavuje niečomu podobnému. Snažil sa to sám pred sebou obhájiť, že išlo len o úlohu z práce a nič iné, ale to by klamal. V skutočnosti chcel vedieť, kam Theodora chodí a čo robí, ale dosiahnutie toho cieľa určite nespočívalo v tajnom sledovaní.

Normálnym ľuďom postačí úprimný rozhovor.

Bol teda prekvapený, keď ho Theodora neodbila, ale takmer nezdráhavo prijala jeho neurčité pozvanie na večeru. Tak ho to zaskočilo, že začal habkať, za čo sa mu nezabudla vysmiať. Nakoniec sa ale natiahla a pobozkala ho na líce. Neprotestovala sa, keď ju objal a riadne ju pobozkal na pery, ale cítil v to objatí rozdiel. Obozretnosť. Snáď dokonca chlad. Ten sa jej však neodrážal v očiach, keď sa od neho odtiahla a lúčila sa s ním so slovami, že sa má stretnúť s Vicky a teda ju nemusí odviezť domov.

O jej správaní premýšľal zvyšok večera a aj nasledujúci deň v práci. O to intenzívnejšie, keď sa dozvedel, že Theodora nedorazí, pretože išla osobne riešiť niečo s nedodaným tovarom, nech už hovorila o čomkoľvek. Čo sa jeho týkalo, záhrada bola hotová.

Vyzerala o dosť lepšie ako predtým, a pritom jednotlivé kríky boli maličké, kvety nerozvinuté a trávnik povädnutý na miestach, kde sa asi ešte nestihol zakoreniť. Vedel teda, že Theodora tam nebude pracovať už dlho a tá predstava ho divne zasiahla. Nedokázal si predstaviť, že by ju každý deň nevidel a malo to pramálo spoločné s tým, pri čom ju pristihol predchádzajúci večer.

Vďaka telefonátu, ktorý práve ukončil, Ryan vedel omnoho viac a sčasti rozumel tomu, čo videl a s kým sa vlastne Theodora stretla. No netešilo ho to. Pretože svojím správaním mu neustále dodávala dobrú muníciu proti sebe a vďaka tomu bolo podozrievať ju o niečo jednoduchšie. Najlepšie by bolo, keby mu to skrátka vysvetlila sama, ale mal podozrenie, že ak by sa jej na to aj spýtal, neprezradila by mu všetko.

Ak teda vôbec niečo.

Mark mal navyše premenlivý názor a Ryan sa ho nesnažil presvedčiť. Nech si sám všetko rozoberie v hlave a zhodnotí na základe dôkazov a doplnkových informácií, ktoré získal. On medzitým musí pripraviť iný druh akcie. Plánovanie nikdy nepatrilo k jeho silným stránkam, hoci jeho šéf na to odmietal brať ohľad a skrátka mu to nakázal.

To, o čom premýšľal, sa asi muselo zračiť aj na jeho tvári, pretože sa mu niekedy uprostred popoludnia prihovorila Alysha. Vlastne ho tak trochu prekvapila, pretože len veľmi okrajovo vnímal, že sa postavila a prešla až k miestu, kde stál a strážil. V duchu si za to vynadal. Ako chce efektívne dávať pozor, keď ho dokáže prekvapiť aj osoba, ktorú má ochraňovať?

„To ti Thora až tak veľmi chýba, že sa bez nej nevieš sústrediť na prácu?“

Zo všetkého, čo by mu mohla povedať, toto očakával najmenej.

„Ehm... čože?“ odvetil nesúvisle.

Alysha sa zasmiala. „Ale no tak, je očividné, že sa ti páči. Dokonca si to všimol aj Jason a on týmto veciam naozaj nevenuje pozornosť – teda ak nie sú témou nejakej symfónie.“

Zachechtal sa, ale veselie ho veľmi rýchlo opustilo. „Vlastne to s Theodorou ani nesúvisí. Ide o prácu.“

„V ako zmysle?“

Keďže pani domu už pomerne dobre poznal, naznačil jej, aby sa posadili na gauč. Keď tak urobili, všetko jej rozpovedal. Bez príkras a navyše sa nesnažil nič zamlčiavať. Prekvapilo ho, ako veľmi sa vďaka tomu upokojil. Pretože čím viac o tom rozprával, tým väčší poriadok mal v hlave a o to triezvejšie dokázal plánovať.

„Je všetko toto vôbec ešte potrebné?“ okomentovala nakoniec Alysha celý plán.

„Možno nie. Lenže po tom útoku a streľbe už nemôžeme držať všetko v tajnosti a vďaka výpovedi vášho manžela do toho začali svoj nos strkať aj oficiálne orgány.“ Zodvihol ruky v obrannom geste, keď si všimol, ako sa naňho zamračila. „Áno, ja viem, že je to ich práca, ale teraz nám komplikujú tú našu a bez ich súhlasu nemôžeme prakticky nič urobiť.“

„Takže nie je ani otázkou, či to urobíte, ale kedy?“ uisťovala sa.

Ryan prikývol. „V podstate by sa to dalo uzavrieť aj takto.“ Rukou si pošúchal krk. „Mark o tom vie viac a on všetko dá dokopy a postará sa, aby to bolo vierohodné. Zvyšok je na mne. Nehovoriac o tom, koho všetkého musím kontaktovať... Ale rád by som to mal z krku ešte pred tým hlasovaním.“

„To je v pondelok. Dnes je utorok.“ Pošúchala si bradu. „To aby som ti s tým pomohla.“

„To od vás nemôžem žiadať.“

Mávla rukou. „Ty to odo mňa nežiadaš. Ja sama sa ponúkam,“ upokojovala ho a zároveň ho tľapkala po ruke. „Okrem toho, ide o moju rodinu. O môjho syna. Ak by som nijako nepomohla, zbláznila by som sa. Nehovoriac o tom, že ak sa do toho vložím nielen ja, ale aj Jason, bude tá oslava vyzerať omnoho menej podozrivo.“

„Bude vyzerať podozrivo, nakoľko si budete musieť vymyslieť, prečo sa vôbec koná.“

Alysha naklonila hlavu na stranu, akoby premýšľala. Ryan sa na ňu opäť díval s väčšou dávkou obdivu. Bola to nesmierne silná žena a odmietala sa skloniť pred akoukoľvek hrozbou. Zbili ju, pokúsili sa ju uniesť, ohrozujú nielen ju, ale aj jej syna a manžela, a predsa tu pokojne sedí a plánuje, ako im všetkých pomôže. Keby všetci klienti boli takíto zapálení v otázke vlastnej bezpečnosti, možno by pre zmenu jeho práca bola jednoduchá.

Alebo aspoň menej riziková.

Pretože by nemusel opakovane zachraňovať niekoho, kto sa sám ohrozuje.

„Zábavné na tejto situácii je, že v podstate máme čo oslavovať,“ priznala nakoniec, čo ho prekvapilo, pretože on o niečom nevedel. Asi bol vo svojom úsudku o dokonalých klientoch prirýchly. „Jason vždy spomínal nejaký druh výročia. Nevieme presne, o čo ide, pretože nám to nikdy nevysvetlil, ale ja som si domyslela, že to nejako súvisí s hudbou. Možno v tomto čase pred rokmi dostal svoj prvý klavír. Alebo ho zapísali na prvú hudobnú lekciu. Ale dalo by sa to oslavovať.“ Zodvihla obočie a usmiala sa. „Navyše ho prednedávnom prijali na jedno konzervatórium, čiže aj to by sme mohli zvážiť.“

To výročie ho niečím zaujalo, ale vo svetle tej poslednej informácie to nechal plávať.

Zoširoka sa usmial. „O tom som nič nevedel! Jason sa nepochválil.“

„Nechcel o tom veľmi hovoriť. Je presvedčený o tom, že jeho vlastné úspechy nie sú zaujímavé.“

Ryan sa viac naklonil. Sedel proti Alyshi, ktorá sa posadila na jednu z taburetiek. Mala podivnú úchylku práve na tie kusy nábytku, hoci jemu vždy pripadali zbytočné. Teraz pôsobila ako kráľovná sediaca na svojom tróne, čo bola predstava, ktorej bez problémov uveril – stačilo si len zobrať ich súčasný rozhovor.

„Myslím, že s tým by sme mohli pracovať,“ nadhodil Ryan nakoniec.

Hneď po tom zavolal Markovi a zahrnul ho do ich malého plánovania. Nebolo to prvý raz, čo vďaka hlasnému odposluchu dokázali naplánovať nejakú akciu, ale podľa toho, ako Alysha dvíhala obočie, to možno nebolo také samozrejmé pre všetkých. Preňho bolo kľúčové hlavne to, že Mark s návrhom súhlasil a dokonca z toho bol nadšený, pretože to pôsobilo reálne a nikto sa nebude vypytovať, prečo potrebujú občerstvenie.

Keď však začali hovoriť o detailoch, pre istotu si telefón priložil k uchu. V okolí síce nebol žiadny z jeho kolegov, ale opatrnosť bola vždy na mieste a nezabije ho, ak bude obozretnejší ako zvyčajne. Greenovci si zaslúžili, aby mali konečne pokoj. Hoci asi nie všetci členovia domácnosti s tým súhlasili. Podľa toho, ako sa tvárila Alysha usudzoval, že ak by sa lepšie poznali, možno by ho aj nakopla.

„Ako sa má náš väzeň?“ nadhodil Ryan.

Mark si odfrkol. „Je až podozrivo disciplinovaný. Tak dúfam, že to myslí úprimne a nie je len fakt dobrý herec.“ Povzdychol si. „Každopádne, pred ním nič z nášho rozhovoru nespomeniem. Dozvedel sa o falošnej oslave, takže ak všetko naplánujeme a nikto sa to nepokúsi využiť, budeme vedieť, na čom sme.“

„Ak sa niekto ukáže, pravdepodobne sme chytili nesprávneho.“

„Uvidíme,“ prisvedčil, „teraz je ale dôležitejšie dotiahnuť detaily. Našťastie podobné veci vždy riešime s asistentkami, tak ani jeden nenapadne, že je to pasca, keď ich požiadam, aby sa postarali o catering.“

„V tom prípade potom ostáva jediné – zavolať tomu fešnému detektívovi,“ zhrnul Ryan a počul, ako sa Mark začal smiať pri slove „fešný“. Ten chlap bol totiž dôkazom toho, že nedostatok vkusu sa dá naozaj maskovať výstrednosťou. Takže bol dostatočne odvážny na to, aby do práce hodil vo fialovom obleku a oranžovej kravate.

„Ten chlap ma privádza do šialenstva.“

Ryan sa zachechtal. „Čoskoro to skončí.“

„To dúfam.“ Povzdychol si. „Najlepšie bude zvolať na večer veľkú poradu. Dohodnem sa s Greenom a nášho policajta informujeme až neskôr. Možno to nechám na Greenovi. Nikto sa nesmie dozvedieť, s kým spolupracujeme. Ak nevyjde ani táto akcia, potom to môžeme rovno zabaliť.“

„Takže nepomohlo ani sledovať peniaze?“

„To sa spýtaj na personálnom. Mne spriadali nejako rozprávočku, tak som ich v polovici uťal a navrhol im, aby si našli inú prácu, ak ma mienia uspať svojimi správami.“ Ryan sa musel premáhať, aby sa nezasmial. „Predpokladám ale, že našli niečo, čo sa nedá použiť, preto okolo toho tak tancovali.“

„Bude to v pohode.“

„Hej, to si hovorím už celé týždne a pozri, kde sme skončili. Kamarátime sa s polišmi!“

Krátko na to sa rozlúčili a Ryan sa otočil k Alyshi, ktorá určite počula každé jeho slovo, ale chýbali jej informácie z druhej strany. Tak ju zasvätil do toho, na čom sa dohodli – hoci najskôr sa uistil, že ich naozaj nikto nesleduje a nepočúva, no aj potom hovoril polohlasne a prakticky jej musel šepkať do ucha, čo s jeho výškou a jej nízkym vzrastom nebolo práve pohodlné.

Nakoniec sa opäť usadili na gauči, teda Ryan na gauči a Alysha na svojej obľúbenej taburetke.

Pani domu si pretierala tvár. „Keď sa toto všetko skončí, budem potrebovať dovolenku.“

„To je pochopiteľné.“

Hlasno vydýchla a zvesila plecia. „Takže ja mám predstierať, že organizujem oslavu. Mám napísať zoznam hostí a vás poveriť, aby ste mi našli bezpečný catering. Phillip bude informovať policajtov a výsledkom by malo byť chytenie aspoň jedného podozrivého.“

Opäť jej vysvetlil, v čom presne má spočívať ich plán.

Celý čas prikyvovala.

„Dobre. Dobre. To sa dá všetko zariadiť.“ Vyskočila na nohy, no pred odchodom zaváhala. „Ešte však ostáva vyriešiť jednu osobu.“

Ryan naklonil hlavu. „Theodoru.“

„Áno,“ pritakala. „Myslím ale, že bude lepšie, ak za ňou pôjdem ja. Odo mňa to bude znieť inak, nehovoriac o tom, že ak máte mať fungujúci vzťah, asi by nebolo dobré, ak by si mal niečo podobné na svojich pleciach.“

Zvraštil obočie. „A máme vôbec šancu na vzťah?“ zamýšľal sa.

Alysha sa naklonila a zovrela mu plece. „Vždy je šanca. Stačí len chcieť.“

Otázkou však ostávalo, či to chce aj Theodora.

A ako sa zmení jej názor vplyvom udalostí nasledujúcich dní.

Kapitola 21 ¦ Kapitola 23

Autor: LiliDarknight (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování